Liečba je komplexný proces, ktorý sa zameriava na zlepšenie duševného a fyzického zdravia človeka. Aké sú jej druhy, a ako si vybrať správnu liečbu?

Liečba je komplexný proces, ktorý sa zameriava na zlepšenie duševného a fyzického zdravia človeka. Zahŕňa rôzne metódy a techniky, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a cieľom klienta.

Zmiernenie symptómov: Cieľom je znížiť intenzitu a frekvenciu psychických ťažkostí, ako sú úzkosť, depresia, fóbie, nízke sebavedomie, či poruchy príjmu potravy.

Zvýšenie kvality života: Liečba pomáha klientovi dosiahnuť plnohodnotný a zmysluplný život v rôznych oblastiach, ako sú práca, vzťahy, rodina, či voľný čas.

Rozvoj osobnostných zručností: Klient sa naučí zvládať stresové situácie, regulovať svoje emócie, budovať zdravé medziľudské vzťahy a robiť informované rozhodnutia.

Získanie hlbšieho sebapoznania: Liečba umožňuje klientovi lepšie porozumieť sebe samému, svojim myšlienkam, emóciám a správaniu.

Existuje mnoho rôznych typov liečby, ktoré sa líšia v závislosti od prístupu a použitých techník. Medzi najbežnejšie typy liečby patria:

Psychoterapia: Zahŕňa rôzne metódy, ako je kognitívno-behaviorálna terapia, psychodynamická terapia, systemická terapia, a iné.

Farmakoterapia: V niektorých prípadoch sa na zmiernenie symptómov používajú lieky, ako sú antidepresíva, anxiolytiká, či stabilizátory nálady.

Kombinácia psychoterapie a farmakoterapie: Často sa používa kombinácia oboch typov liečby pre dosiahnutie optimálnych výsledkov.

Výber vhodnej liečby závisí od rôznych faktorov, ako sú diagnóza klienta, jeho individuálne potreby a preferencie, závažnosť symptómov, a dostupnosť terapeutov a liekov.

Liečba duševných ťažkostí je dôležitá pre zníženie utrpenia a zlepšenie kvality života. Pomáha klientovi dosiahnuť psychickú stabilitu, rozvíjať zdravé copingové mechanizmy a budovať uspokojivé medziľudské vzťahy.


Ak máte záujem o liečbu, obráťte sa na psychológa, psychiatra, alebo iného odborníka na duševné zdravie.

Dôležité upozornenie:
Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

Liečba

Psychosomatika je oblasť medicíny, ktorá skúma prepojenie medzi psychikou a fyzickým zdravím. Informácie o príznakoch, typoch a liečbe.

Psychosomatika je oblasť medicíny, ktorá skúma prepojenie medzi psychikou a fyzickým zdravím. Zaoberá sa vplyvom myšlienok, emócií a stresu na vznik a priebeh rôznych chorôb.

Presný mechanizmus psychosomatických porúch nie je úplne objasnený, ale predpokladá sa, že stres a psychické faktory ovplyvňujú fungovanie imunitného systému, hormonálnej rovnováhy a nervového systému. To môže viesť k rôznym fyzickým symptómom, ako sú:

Je dôležité rozlišovať psychosomatické poruchy od simulácie. Pri psychosomatických poruchách sú fyzické symptómy skutočné a nie sú zámerne predstihované. Simulácia je na druhej strane vedomé predstihovanie alebo zveličovanie symptómov s cieľom dosiahnutia určitej výhody.


Diagnostika a liečba psychosomatických porúch

Diagnostika psychosomatických porúch môže byť náročná, pretože symptómy sú často podobné symptómom iných ochorení. Dôležitá je podrobná anamnéza a zhodnotenie psychického stavu pacienta.

Liečba psychosomatických porúch sa zameriava na:

Zníženie stresu: Relaxačné techniky, mindfulness, terapia, práca s dychom, telom, zapojenie zmyslov, uvedomenie si čo sa deje a čo potrebujem tu a teraz.

Psychoterapia: KBT, psychodynamická terapia.

Medikamentózna liečba: V závažných prípadoch sa používajú antidepresíva, anxiolytiká a iné lieky.


Prevencia psychosomatických porúch spočíva v:

Zdravom životnom štýle: Dostatočný spánok, zdravá strava, fyzická aktivita.

Zvládanie stresu: Relaxačné techniky, mindfulness.

Udržiavanie duševného zdravia: Riešenie psychických problémov, vyhľadanie odbornej pomoci.

Žiť tu a teraz, zmysluplne, tešiť sa zo života, tráviť čas s priateľmi, a venovať sa svojim záľubám

Psychosomatika je komplexná oblasť, ktorá poukazuje na dôležitosť holistického prístupu k zdraviu. Starostlivosť o duševnú pohodu je neoddeliteľnou súčasťou prevencie a liečby rôznych fyzických ochorení.

Psychosomatika

Kvocient je všeobecný pojem, ktorý označuje pomer dvoch veličín. V psychológii sa používajú dva kľúčové kvocienty: inteligenčný kvocient (IQ) a emočný kvocient (EQ).

Kvocient je všeobecný pojem, ktorý označuje pomer dvoch veličín. V psychológii sa používajú dva kľúčové kvocienty, ktoré merajú rôzne aspekty ľudských schopností:


Meria kognitívne schopnosti človeka, ako sú logické myslenie, pamäť, priestorové vnímanie a riešenie problémov. IQ testy sa používajú na porovnanie inteligencie človeka s ostatnými ľuďmi v jeho vekovej skupine. Vysoké IQ je spojené s úspechom v škole a v niektorých profesiách. IQ je relatívne stabilné v priebehu života človeka.

Meria schopnosť človeka vnímať, chápať a regulovať svoje emócie a emócie iných. EQ testy sa používajú na hodnotenie emocionálnej inteligencie človeka. Vysoké EQ je spojené s úspechom v medziľudských vzťahoch, v práci a v živote vo všeobecnosti. EQ sa dá rozvíjať učením a praxou.

IQ a EQ nie sú protichodné, ale skôr sa dopĺňajú. Vysoké IQ môže človeku pomôcť v škole a v práci, ale vysoké EQ mu môže pomôcť v medziľudských vzťahoch a v živote vo všeobecnosti.

Kvocient: Inteligenčný kvocient (IQ) a emočný kvocient (EQ)

Manipulácia je ovplyvňovanie správania alebo vnímania iných ľudí s cieľom dosiahnuť vlastný prospech. Aké sú jej druhy, a ako sa pred ňou chrániť?

Manipulácia je ovplyvňovanie správania alebo vnímania iných ľudí s cieľom dosiahnuť vlastný prospech. Manipulátor používa rôzne techniky, aby dosiahol svoje ciele, pričom často zneužíva dôveru a emócie druhých.


Skryté zámery: Manipulátor neskrýva svoje skutočné pohnútky a ciele.

Lichôtky a komplimenty: Manipulátor používa lichôtky a komplimenty, aby si získal dôveru a sympatie druhej osoby.

Obeť sa cíti vinná: Manipulátor sa snaží vyvolať v obeti pocit viny, aby ju prinútil urobiť to, čo chce.

Hrozba a zastrašovanie: Manipulátor môže používať hrozby a zastrašovanie, aby si presadil svoje.

Izolácia: Manipulátor sa snaží izolovať obeť od jej blízkych, aby ju mohol ľahšie kontrolovať.

Existuje mnoho typov manipulácie, medzi najbežnejšie patria:

Emocionálna manipulácia: Manipulátor sa snaží ovplyvniť emócie druhej osoby, aby dosiahol svoje ciele.

Psychologická manipulácia: Manipulátor sa snaží ovplyvniť myšlienky a vnímanie druhej osoby.

Verbálna manipulácia: Manipulátor používa slová a jazyk, aby ovplyvnil druhú osobu.

Neverbálna manipulácia: Manipulátor používa neverbálnu komunikáciu, ako je napríklad tón hlasu, mimika a gestá, aby ovplyvnil druhú osobu.

Existuje mnoho stratégií, ako sa chrániť pred manipuláciou:

Naučte sa rozpoznať znaky manipulatívneho správania.

Buďte asertívni a stanovte si zdravé hranice.

Neprestávajte sa pýtať a spochybňovať informácie, ktoré dostávate.

Vyhľadajte pomoc a podporu u blízkych alebo odborníkov.

Manipulácia je vážny problém, ktorý môže mať negatívny vplyv na duševné a fyzické zdravie. Je dôležité, aby sme sa naučili rozpoznať manipulatívne správanie a chrániť sa pred ním.

Manipulácia

Stres je prirodzenou súčasťou života, avšak jeho nadmerná miera môže mať negatívny vplyv na naše fyzické a psychické zdravie. Aké cvičenia nám pomôžu s jeho lepším zvládaním?

Stres je prirodzená reakcia tela na záťažové situácie. Pomáha nám mobilizovať energiu a zvládať náročné chvíle. Avšak, chronický stres môže mať vážne negatívne následky na naše fyzické a psychické zdravie.


Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu vyvolať stres, napríklad:

Práca: Vysoká pracovná záťaž, termíny, konflikty na pracovisku.

Vzťahy: Problémy v partnerskom živote, rodinné konflikty, strata blízkej osoby.

Finančné problémy: Dlhy, strata zamestnania, neistota.

Zdravotné problémy: Choroba, chronická bolesť, invalidita.

Životné zmeny: Sťahovanie, rozvod, strata zamestnania.

Fyzické symptómy: Bolesti hlavy, únava, poruchy spánku, tráviace problémy, oslabenie imunity.

Psychické symptómy: Úzkosť, depresia, podráždenosť, neschopnosť sústrediť sa, znížená motivácia.

Behaviorálne symptómy: Zvýšená konzumácia alkoholu a kofeínu, zanedbávanie povinností, sociálne stiahnutie.

Chronický stres môže mať vážne následky na naše zdravie:

Srdcovo-cievne choroby: Vysoký krvný tlak, infarkt, mŕtvica.

Poruchy trávenia: Vredy, syndróm dráždivého čreva.

Oslabenie imunity: Časté infekcie, alergie.

Depresia a úzkosť: Psychické poruchy, ktoré ovplyvňujú kvalitu života.

Existuje mnoho stratégií, ktoré nám pomôžu zvládať stres:

Zdravá strava: Vyvážená strava dodá telu energiu a živiny, ktoré potrebuje na zvládnutie stresu.

Dostatok spánku: Spánok je dôležitý pre regeneráciu tela a mysle.

Pravidelná fyzická aktivita: Cvičenie pomáha odbúravať stres a zlepšuje náladu.

Relaxačné techniky: Meditácia, joga, dýchacie cvičenia.

Dobré medziľudské vzťahy: Podpora od blízkych ľudí je dôležitá pre zvládnutie stresu.

Terapia: V závažných prípadoch môže pomôcť psychoterapia.

Stres je neoddeliteľnou súčasťou moderného života. Je dôležité naučiť sa ho zvládať zdravými spôsobmi, aby nemal negatívny vplyv na naše zdravie a život.

Stres

Temperament je vrodená predispozícia k určitým typom správania a reakcií na podnety. Je to základný kameň našej osobnosti a ovplyvňuje, ako vnímame svet, ako sa s ním vyrovnávame a ako komunikujeme s ostatnými.

Existuje viacero typologických systémov temperamentu, avšak jeden z najznámejších je Hippokratova a Galénova teória štyroch temperamentov:

Sangvinik: Veselý, optimistický, energický, spoločenský, ľahko sa prispôsobuje.

Melancholik: Smutný, pesimistický, introvertný, hĺbavý, citlivý.

Flegmatik: Pokojný, vyrovnaný, pomalý, ľahostajný, ťažko sa vzrušuje.

Cholerik: Rýchly, impulzívny, dominantný, agresívny, ťažko sa ovláda.

Temperament sa prejavuje v rôznych vlastnostiach, ako napríklad:

Aktivita: Úroveň energie a dynamiky správania.

Emocionalita: Intenzita a prejavy emócií.

Sociabilita: Potreba a záujem o interakciu s ostatnými.

Plasticita: Schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám.

Impulzivita: Sklon k unáhleným reakciám.

Vytrvalosť: Schopnosť sústrediť sa na ciele a dokončiť úlohy.

Temperament ovplyvňuje rôzne aspekty nášho života, ako napríklad:

Výber povolania: Ľudia s rôznymi temperamentami sa hodia pre rôzne typy práce.

Vzťahy: Temperament môže ovplyvňovať kompatibilitu partnerov a dynamiku vzťahov.

Zvládanie stresu: Ľudia s rôznymi temperamentami reagujú na stres rôznymi spôsobmi.

Zdravie: Temperament môže súvisieť s predispozíciou k určitým psychickým a psychosomatickým poruchám.


Temperament je vrodený, ale nie je nemenný. V priebehu života sa môže formovať a ovplyvňovať prostredím, výchovou a skúsenosťami.

Temperament

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševná porucha, ktorá sa vyznačuje opakovanými, rušivými myšlienkami alebo nutkavým správaním. Informácie o príznakoch, typoch a liečbe.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševná porucha, ktorá sa vyznačuje opakovanými, rušivými myšlienkami (obsesiami) a/alebo nutkavým správaním (kompulziami). Obsesie a kompulzie značne ovplyvňujú kvalitu života, zaberajú človeku nadmerne veľa času a bránia mu v bežných aktivitách. Nedajú sa dostať pod kontrolu vôľou a vyvolávajú silnú úzkosť. Kompulzívne rituály prinesú dočasnú úľavu, ale o chvíľu sa neodbytné myšlienky objavia znova. 


strach zo špiny, baktérií, chorôb, kontaminácie

strach z ublíženia sebe alebo iným, spôsobenia škody, spravenia chyby

nechcené alebo tabuizované myšlienky a predstavy o sexe alebo náboženstve

prehnaná starostlivosť o hygienu a čistotu, napríklad opakované umývanie rúk a sprchovanie, nadmerné upratovanie

ustavičná kontrola zámkov, dverí a spotrebičov

nutnosť usporiadania vecí v určitom poradí

počítanie, opakovanie slov, rituálne správanie

Presná príčina OCD nie je známa, ale predpokladá sa, že je to kombinácia vplyvov dedičnosti a prostredia. Dôležitú úlohu zohrávajú aj neurochemické procesy v mozgu alebo odlišnosti v jeho štruktúrach.  Rizikovým faktorom pre vznik OCD sú aj traumatické zážitky v detstve a niektoré osobnostné črty (napríklad väčšia uzavretosť, negativizmus, sklon k úzkostiam a depresiám).

Liečba dokáže zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života aj pri závažných formách OCD. Používa sa psychoterapia, medikamentózna liečba alebo ich kombinácia.

Psychoterapia: jednou z najúčinnejších foriem terapie pri OCD je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). Zameriava sa na prácu s myšlienkami a nácvik správania, ktoré pomáha pri zvládaní napätia a úzkosti. 

Medikamentózna liečba: na zmiernenie príznakov OCD dobre fungujú lieky na liečbu depresie alebo antipsychotiká. Je potrebné dlhodobejšie užívanie, kým sa prejaví ich účinok a stav sa zlepší. 

Kombinácia psychoterapie a liekov: táto kombinácia môže byť dobrou voľbou. Lieky pomôžu stabilizovať psychiku a psychoterapia zároveň pomáha pochopiť príčiny poruchy, rozoznávať spúšťače a získať väčšiu kontrolu nad myšlienkami a nutkavým správaním. 

Dôležitosť včasnej diagnózy a liečby

Včasná diagnóza a liečba OCD sú dôležité pre zníženie symptómov a prevenciu komplikácií. Ak máte podozrenie, že vy alebo niekto z vašich blízkych trpí OCD, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Liečba je jednoduchšia, ak sa ešte nutkavé myšlienky a rituály v správaní príliš nezafixovali a ak ešte nezaberajú veľký priestor v živote. 

Pýtajte sa, akú pomoc a podporu od vás potrebujú.

Pomôžte im zvládnuť nával úzkosti – účinné môže byť napríklad odpútanie pozornosti, zameranie sa na dýchanie, dotyk alebo vyjadrenie podpory, že to už v minulosti zvládli Nenúťte ich, aby prerušili svoje rituály – radšej sa zamerajte na postupné kroky, teda zmierňovanie rituálov alebo skracovanie času, ktorý im venujú.

Povzbuďte ich, aby vyhľadali odbornú pomoc čím skôr.

Návyk je automatizované správanie, ktoré vzniká v dôsledku základnej funkcie nášho mozgu. Ako sa návyky vytvárajú, a ako sa zbaviť zlozvykov?

Návyk je automatizované správanie, ktoré vzniká v dôsledku základnej funkcie nášho mozgu – zabezpečiť prežitie/šetriť energiu. Preto mnoho činností každodenného života robíme automaticky, lebo by inak naše fungovanie bolo veľmi náročné. Predstavte si všetky činnosti, ktoré denne urobíte. Koľko z nich je zautomatiozvaných? Čiže je to správanie, ktoré sa opakuje bez nutnosti vedomého úsilia. Je to naučená reakcia na podnet, ktorá sa stáva silne zakorenenou v našom správaní. Zvyky sú preto tak silné, lebo na neurologickej úrovní vyvolávajú túžbu po ich uspokojení. 

Návyky sa dajú rozdeliť na dve kategórie:

Dobré návyky: Tieto návyky sú prospešné pre naše zdravie a well-being. Patria sem napríklad cvičenie, zdravá strava, dostatok spánku a meditácia.

Zlé návyky, resp. zlozvyky: Tieto návyky sú škodlivé pre naše zdravie a well-being. Patria sem napríklad fajčenie, konzumácia alkoholu a drog, prejedanie sa a hazardné hry.

Návyky sa vytvárajú procesom opakovania a posilňovania. Ešte pred samotným návykovým správaním je spúšťací podnet, ktorý spustí tzv. zvykovú slučku. Keď sa správanie opakuje, mozog si vytvára nervové dráhy, ktoré uľahčujú jeho vykonávanie. Tieto nervové dráhy sa stávajú silnejšími s každým opakovaním, čím sa správanie stáva stále automatickejším. Rýchlejšie upevňovanie nervovej dráhy spôsobuje prítomnosť odmeny, ktorá súvisí s tvorbou chemickej látky v mozgu dopamínu.


Na tvorbu návykov vplýva viacero faktorov, ako sú:

Genetika: Niektorí ľudia sú geneticky predisponovaní k tvorbe návykov ľahšie ako iní.

Okolie: Návyky našich rodičov, priateľov a okolia, v ktorom žijeme, ovplyvňujú naše vlastné návyky.

Emócie: Stres, úzkosť a depresia môžu viesť k tvorbe zlých návykov.

Závislosť: Niektoré návyky, ako napríklad fajčenie a konzumácia drog, sa môžu rozvinúť do závislosti.


Samotná práca so zlozvykmi je veľmi individuálny proces, neexistuje jeden všeobecný spôsob ako na to. Povestným prvým krokom je si uvedomiť, prečo samotné zvykové správanie vzniklo a pochopiť jeho podstatu. Existuje viacero stratégií, ktoré vám pomôžu:

Určite si svoje ciele: Jasne si stanovte, aký návyk chcete zmeniť a aký je váš cieľ.

Vytvorte si plán, pri ktorom je dôležité dbať na 3 veci: 

1. podnet (čo spúšťa to moje správanie),

2. samotné správanie (napr. fajčenie) a jeho alternatívu teda náhradu niečím funkčným,

 3. odmena – môže to byť hocičo, čím podporíte tvorbu novej nervovej dráhy.

Vyhľadajte podporu: Práca so zvykmi je dlhotrvajúci individuálny proces, ktorý pri správnom vedení môže priniesť vytúžené ovocie. V tomto procese ako ukazujú výskumy efektívne zapojiť blízkych alebo rodinu. Ak sa nám to podarí, vytvárame záväzok voči skupine, čo môže byť ďalším významným podporným faktorom.

Buďte trpezliví: Pri tvorbe nových zvykov je efektívne všímať si viac rozdiely ako absolútne hodnoty, to znamená, že už aj maličké zmeny môže viesť k ďalším zmenám.

Návyky sú dôležitou súčasťou nášho života. Dobré návyky nám pomôžu dosiahnuť naše ciele a zlepšiť kvalitu nášho života. Zlé návyky nám naopak bránia v dosiahnutí našich cieľov a poškodzujú naše zdravie. Povestným prvým krokom pri práci s našim správaním alebo vzorcami myslenia je ich zvedomenie. Ak sa mi podarí si uvedomiť,  čo je to správanie, prečo ho robím a kedy vzniklo. Vytváram pomyselnú štartovaciu čiara pre naozajstnú prácu so zvykmi.

Návyk

Stres je prirodzenou súčasťou života, avšak jeho nadmerná miera môže mať negatívny vplyv na naše fyzické a psychické zdravie. Našťastie existuje mnoho cvičení na zvládanie stresu, ktoré nám dokážu pomôcť upokojiť sa a znížiť jeho úroveň. Tu je niekoľko príkladov:


Hlboké dýchanie: Toto jednoduché cvičenie je veľmi efektívne pri upokojení mysle a tela. Nadýchnite sa pomaly a zhlboka nosom do brucha, na chvíľu zadržte dych a potom pomaly vydýchnite ústami. Opakujte niekoľkokrát.

Diafragmatické dýchanie: Pri tomto type dýchania sa bránica sťahuje a klesá, čím sa zväčšuje objem pľúc. To umožňuje telu prijať viac kyslíka a upokojiť sa.


Progresívna svalová relaxácia: Táto technika spočíva v striedavom napínaní a uvoľňovaní rôznych svalových skupín v tele. Pomáha tak znížiť svalové napätie a úzkosť.

Meditácia: Meditácia je skvelý spôsob, ako sa zbaviť stresujúcich myšlienok a sústrediť sa na prítomný okamih. Existuje mnoho rôznych typov meditácie, takže si môžete vybrať tú, ktorá vám najviac vyhovuje.

Cvičenie: Cvičenie je skvelý spôsob, ako odbúrať stres a zároveň zlepšiť fyzickú kondíciu. Vyberte si aktivitu, ktorá vás baví a venujte sa jej aspoň 30 minút denne.

Prechádzky v prírode: Pobyt v prírode má preukázateľne relaxačné účinky. Choďte na prechádzku do parku, lesa alebo k vode a nechajte sa unášať krásou prírody.

Jóga: Jóga spája fyzické cvičenie s dýchacími technikami a meditáciou. Je to skvelý spôsob, ako znížiť stres a zlepšiť flexibilitu a silu tela.

Masáž: Masáž pomáha uvoľniť svalové napätie a znížiť stres.

Aromaterapia: Vôňa esenciálnych olejov môže mať relaxačné a upokojujúce účinky.

Dôležité je nájsť si cvičenia, ktoré vám vyhovujú a ktoré vám pomôžu upokojiť sa a znížiť stres. Experimentujte s rôznymi technikami a nájdite si tie, ktoré vám prinášajú najväčší úžitok. Nezabúdajte, že zvládanie stresu je kontinuálny proces. Je dôležité venovať sa mu pravidelne a s trpezlivosťou. Ak máte pocit, že stres nezvládate sami, obráťte sa na psychológa.

Relaxačné cvičenia

ADHD je neurovývinová porucha ovplyvňujúca pozornosť a správanie. Informácie o príznakoch, typoch a liečbe.

Attention deficit hyperactivity disorder (ADHD) je neurovývinová porucha, ktorá postihuje spôsob, akým ľudia udržiavajú pozornosť, kontrolujú svoje správanie a riadia svoje emócie. Ľudia s ADHD majú často problémy s koncentráciou, kontrolou svojich pohybov a zvládaním frustrácie.

Nepozorný typ: Ľudia s týmto typom ADHD majú často problémy s udržaním pozornosti na úlohy alebo aktivity, ktoré sú pre nich nezaujímavé. Môžu sa ľahko rozptýliť a môžu mať problémy s dokončením úloh.

Hyperaktívny a impulzívny typ: Ľudia s týmto typom ADHD môžu byť hyperaktívni a nepokojní. Môžu mať problémy s pokojným sedením alebo státím a môžu sa často pohybovať. Môžu mať tiež problémy s kontrolou svojich inštinktov a správania.

U detí sa príznaky zvyčajne prejavujú v ranom detstve, zvyčajne do 7. roku života. Medzi najčastejšie príznaky ADHD u detí patrí:

neschopnosť sústrediť sa na úlohy alebo aktivity, ktoré nie sú zaujímavé;

U dospelých sa príznaky ADHD môžu prejavovať nasledovne:

problémy s plánovaním a organizovaním;

problémy s udržaním pracovného miesta;

problémy s užívaním návykových látok;

problémy s duševným zdravím, ako je úzkosť alebo depresia.

Dospelí s ADHD môžu mať ťažkosti s rozpoznávaním svojich príznakov. Môžu si myslieť, že ich príznaky sú jednoducho súčasťou ich osobnosti alebo spôsobu, akým fungujú.


V niektorých prípadoch ľudia s ADHD môžu zažiť stav intenzívnej koncentrácie, ktorý sa nazýva hyperfocus. Pri hyperfocuse sa človek takmer úplne ponorí do činnosti a stráca kontakt s okolitým svetom. Môže zabudnúť na jedlo, pitie alebo potrebu spánku. Môže byť tiež menej citlivý na bolesť alebo nepohodlie. Hyperfocus sa zvyčajne vyskytuje, keď sa človek zaoberá činnosťou, ktorá ho baví, je pre neho odmeňujúca alebo stimulujúca. Môže sa vyskytnúť aj vtedy, keď človek pociťuje tlak alebo stres. 

Liečba ADHD zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov a terapie. Lieky môžu pomôcť zmierniť príznaky ADHD a terapia môže pomôcť ľuďom s ADHD naučiť sa zvládať svoje príznaky a rozvíjať svoje schopnosti. Ak máte podozrenie, že vy alebo niekto, koho poznáte, môže mať ADHD, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Lekár alebo psychológ vám môže pomôcť diagnostikovať ADHD a určiť najvhodnejšiu liečbu.

Dôležité upozornenie:
Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.


ADHD

Autizmus je vývinová porucha ovplyvňujúca komunikáciu a vnímanie. Info o príznakoch, terapii a jedinečných schopnostiach.

Autizmus je pervazívna vývinová porucha, ktorá postihuje spôsob, akým ľudia komunikujú a chápu svet. Autisti majú často problémy so sociálnou interakciou, komunikáciou a vnímaním. Môžu sa prejavovať aj obmedzenými, stereotypnými záujmami a správaním.

Príznaky autizmu sa môžu prejaviť už v ranom detstve, zvyčajne do 3. roku života. Medzi najčastejšie príznaky patrí:

Problém s porozumením a používaním neverbálnej komunikácie, ako je očný kontakt, mimika a gestá.

Problém s nadväzovaním kontaktu s inými deťmi, či ľuďmi všeobecne, tieto deti bývajú viac zaujaté vecami a stereotypnými činnosťami, ale dokážu si vytvárať určité vzťahy. Niektorí autisti bývajú naopak veľmi kontaktní.

Obmedzené záujmy a činnosti, ktorým sa venujú stereotypným spôsobom.

Autizmus je celoživotná porucha, ale s vhodnou terapiou môžu autisti dosiahnuť dobrý vývoj, dôležité je začať s terapiou čím skôr, najlepšie už okolo tretieho roku života dieťaťa. Čím skôr sa začne adekvátne rozvíjať, tým je vyššia pravdepodobnosť lepšieho fungovania v živote, aspoň pri ľahšeja  stredne ťažkej forme autizmu.. V súčasnosti neexistuje žiadna liek na autizmus, ale existujú rôzne terapeutické prístupy, ktoré môžu pomôcť autistom zlepšiť ich sociálne a komunikačné schopnosti, ako aj zvládať obmedzené a stereotypné správanie.

Autizmus je však aj jedinečný spôsob, akým ľudia vnímajú a prežívajú svet. Vo veľa prípadoch autisti vynikajú v týchto oblastiach:

Inteligencia: Autisti sú často veľmi inteligentní a majú špeciálne schopnosti v určitých oblastiach ako je matematika, umenie alebo hudba. Napríklad, Albert Einstein, Andy Warhol alebo Temple Grandin boli všetci autisti.

Vytrvalosť: Autisti sú často veľmi vytrvalí a sú schopní sústrediť sa na jednu úlohu po dlhú dobu. To im môže pomôcť dosiahnuť veľké úspechy v oblastiach, ktoré ich zaujímajú.

Kreativita: Autisti sú často veľmi kreatívni a majú jedinečný pohľad na svet. To im môže pomôcť prichádzať s novými a inovatívnymi nápadmi.

Empatia: Autisti môžu byť veľmi empatickí a dokážu pochopiť pocity iných ľudí. To im môže pomôcť byť dobrými poslucháčmi a poskytovateľmi podpory.

Poctivosť: Autisti sú často veľmi čestní a majú silnú morálku. To im môže pomôcť byť spoľahlivými a dôveryhodnými partnermi. Deti s autizmom nevedia vo väčšine prípadov  klamať. Avšak, každý človek s autizmom je iný. Na druhej strane, ich vnímanie reality môže byť trošku skreslené,a  v dôsledku toho môžu vnímať svet, ľudí a  situácie, inak, čo môže niekedy pôsobiť ako klamstvo.

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

Autizmus

Sugescia je proces ovplyvňovania myšlienok, pocitov a správania iných ľudí bez ich vedomého úsilia. Informácie o typoch a využití.

Sugescia je proces ovplyvňovania myšlienok, pocitov a správania iných ľudí bez ich vedomého úsilia. Môže sa uskutočňovať verbálne (slovami) alebo neverbálne (gestami, mimikou, tónom hlasu). 

Sugescia má široké spektrum využitia v rôznych oblastiach, ako napríklad:

Medicína: Používa sa pri liečbe rôznych psychických a psychosomatických porúch, ako napríklad fóbie, úzkosť, depresia, bolesť.

Psychoterapia: Sugescia je dôležitou súčasťou rôznych psychoterapeutických techník, ako napríklad hypnóza, kognitívno-behaviorálna terapia.

Marketing: Sugescia sa používa v reklamných kampaniach na ovplyvňovanie spotrebiteľského správania.

Politika: Sugescia sa používa v politických kampaniach na ovplyvňovanie voličov.


Priama sugescia: Jasne a priamo vyjadrená sugescia, napríklad "Budete sa cítiť uvoľnene a pokojne."

Nepriama sugescia: Sugescia vyjadrená menej priamo, napríklad "Toto kreslo vyzerá veľmi pohodlne."

Placebo efekt: Sugescia, že liek alebo liečba má liečivé účinky, aj keď v skutočnosti nemá.

Sugestibilita je ovplyvnená rôznymi faktormi, ako napríklad:

Vek: Deti a starší ľudia sú obvykle sugestibilnejší ako dospelí.

Únava: Unavení ľudia sú obvykle sugestibilnejší ako oddýchnutí ľudia.

Stres: Ľudia v strese sú obvykle sugestibilnejší ako ľudia v pokoji.

Dôvera: Ľudia, ktorí dôverujú osobe, ktorá im sugesciu dáva, sú obvykle sugestibilnejší.

Sugescia je mocný nástroj, ktorý by sa mal používať eticky a zodpovedne. Je dôležité, aby osoba, ktorá sugesciu dáva, zvážila jej potenciálne následky a aby ju používala len v prospech druhej osoby.

ksebe abeceda

Najnovšie články na blogu

EMDR terapia: Ako vám môže pomôcť pri liečbe traumy?

Čo je empatia, a aké aktivity ju pomôžu rozvíjať a trénovať?

Aký je život s agorafóbiou? Prečo vzniká, a ako nad ňou získať kontrolu?

Aké sú príznaky porúch pozornosti, a aké sú možnosti liečby?

Aký je význam kognitívnych funkcií, a ako ich zlepšiť?

Info

Kde sme?

Newsletter