Autizmus je vývinová porucha ovplyvňujúca komunikáciu a vnímanie. Info o príznakoch, terapii a jedinečných schopnostiach.

Autizmus je pervazívna vývinová porucha, ktorá postihuje spôsob, akým ľudia komunikujú a chápu svet. Autisti majú často problémy so sociálnou interakciou, komunikáciou a vnímaním. Môžu sa prejavovať aj obmedzenými, stereotypnými záujmami a správaním.

Príznaky autizmu sa môžu prejaviť už v ranom detstve, zvyčajne do 3. roku života. Medzi najčastejšie príznaky patrí:

Problém s porozumením a používaním neverbálnej komunikácie, ako je očný kontakt, mimika a gestá.

Problém s nadväzovaním kontaktu s inými deťmi, či ľuďmi všeobecne, tieto deti bývajú viac zaujaté vecami a stereotypnými činnosťami, ale dokážu si vytvárať určité vzťahy. Niektorí autisti bývajú naopak veľmi kontaktní.

Obmedzené záujmy a činnosti, ktorým sa venujú stereotypným spôsobom.

Autizmus je celoživotná porucha, ale s vhodnou terapiou môžu autisti dosiahnuť dobrý vývoj, dôležité je začať s terapiou čím skôr, najlepšie už okolo tretieho roku života dieťaťa. Čím skôr sa začne adekvátne rozvíjať, tým je vyššia pravdepodobnosť lepšieho fungovania v živote, aspoň pri ľahšeja  stredne ťažkej forme autizmu.. V súčasnosti neexistuje žiadna liek na autizmus, ale existujú rôzne terapeutické prístupy, ktoré môžu pomôcť autistom zlepšiť ich sociálne a komunikačné schopnosti, ako aj zvládať obmedzené a stereotypné správanie.

Autizmus je však aj jedinečný spôsob, akým ľudia vnímajú a prežívajú svet. Vo veľa prípadoch autisti vynikajú v týchto oblastiach:

Inteligencia: Autisti sú často veľmi inteligentní a majú špeciálne schopnosti v určitých oblastiach ako je matematika, umenie alebo hudba. Napríklad, Albert Einstein, Andy Warhol alebo Temple Grandin boli všetci autisti.

Vytrvalosť: Autisti sú často veľmi vytrvalí a sú schopní sústrediť sa na jednu úlohu po dlhú dobu. To im môže pomôcť dosiahnuť veľké úspechy v oblastiach, ktoré ich zaujímajú.

Kreativita: Autisti sú často veľmi kreatívni a majú jedinečný pohľad na svet. To im môže pomôcť prichádzať s novými a inovatívnymi nápadmi.

Empatia: Autisti môžu byť veľmi empatickí a dokážu pochopiť pocity iných ľudí. To im môže pomôcť byť dobrými poslucháčmi a poskytovateľmi podpory.

Poctivosť: Autisti sú často veľmi čestní a majú silnú morálku. To im môže pomôcť byť spoľahlivými a dôveryhodnými partnermi. Deti s autizmom nevedia vo väčšine prípadov  klamať. Avšak, každý človek s autizmom je iný. Na druhej strane, ich vnímanie reality môže byť trošku skreslené,a  v dôsledku toho môžu vnímať svet, ľudí a  situácie, inak, čo môže niekedy pôsobiť ako klamstvo.

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

Autizmus

Arteterapia využíva umenie na liečbu emocionálnych a duševných problémov. Info o prístupoch a prínosoch.

Arteterapia je forma terapie, ktorá využíva umenie ako prostriedok na vyjadrenie emócií, myšlienok a pocitov. Je to forma kreatívnej terapie, ktorá sa môže používať na liečbu rôznych duševných a emocionálnych problémov, ako je úzkosť, depresia, stres, trauma alebo poruchy príjmu potravy.

Arteterapia môže byť použitá v individuálnej alebo skupinovej terapii. V rámci terapie sa môžu využívať rôzne druhy umenia, ako je kreslenie, maľovanie, sochárstvo, hudba, tanec, spev alebo dráma. Klient si môže vybrať, aký druh umenia chce používať. Arteterapeut môže klientovi pomôcť vybrať vhodný druh umenia pre jeho potreby.

Arteterapia pomáha klientom vyjadriť svoje emócie a pocity spôsobom, ktorý je pre nich prirodzený. Umenie môže byť užitočným nástrojom na zvládanie stresu, znižovanie úzkosti a depresie a zlepšenie sebavedomia.

Arteterapia môže mať aj ďalšie prínosy, ako je:

rozvoj sociálnych a komunikačných zručností;

Arteterapia je bezpečná a účinná forma psychoterapie, ktorá môže pomôcť ľuďom s rôznymi duševnými a emocionálnymi problémami. Ak máte záujem o arteterapiu, porozprávajte sa so svojím lekárom alebo psychológom.

Arteterapia

Alkoholizmus je vážna závislosť so zdravotnými a sociálnymi dôsledkami. Info o príčinách, príznakoch a liečbe.

Alkoholizmus je závislosť na alkohole, ktorá môže mať závažné zdravotné, sociálne a ekonomické dôsledky. Alkoholici majú tendenciu piť viac alkoholu, ako je pre ich zdravie bezpečné, a majú problémy s obmedzením alebo kontrolou svojho pitia. Alkoholizmus taktiež môže viesť k problémom v práci, škole alebo v osobnom živote.

Príčiny alkoholizmu sú komplexné a zahŕňajú genetické, environmentálne a psychologické faktory. Genetické faktory môžu ovplyvniť, ako citlivý je človek na účinky alkoholu a aká je pravdepodobnosť, že sa stane závislým. Environmentálne faktory ako je stres, trauma alebo zneužívanie návykových látok, môžu tiež zvýšiť riziko alkoholizmu. Psychologické faktory ako je úzkosť, depresia alebo nízke sebavedomie, môžu tiež prispievať k rozvoju alkoholizmu.

neschopnosť kontrolovať množstvo alkoholu, ktoré pijete,

abstinenčné príznaky, keď prestanete piť,

problém s vykonávaním každodenných úloh,

Závislosť od alkoholu môže viesť k mnohým zdravotným problémom, ako sú:

Liečba alkoholizmu môže byť náročná, ale je možná. Liečba zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov a terapie. Lieky môžu pomôcť zmierniť abstinenčné príznaky a zlepšiť náladu. Terapia môže pomôcť pacientom pochopiť ich závislosť a naučiť sa, ako ju zvládať.

Ak máte podozrenie, že vy alebo niekto, koho poznáte, môže mať alkoholizmus, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Lekár alebo psychológ vám môže pomôcť diagnostikovať alkoholizmus a určiť najvhodnejšiu liečbu.

Dôležité upozornenie:
Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

Alkoholizmus

Depresia je duševná porucha s pocitmi smútku a straty záujmu. Info o príznakoch, príčinách a liečbe.

Depresia je duševná porucha, ktorá sa vyznačuje dlhotrvajúcimi pocitmi smútku, beznádeje a straty záujmu o aktivity, ktoré človeka zvyčajne bavia. Depresia môže mať vážny vplyv na život človeka a môže viesť k problémom v práci, škole, osobnom živote a dokonca aj k samovražde.

Príznaky depresie sa môžu líšiť v závislosti od človeka a závažnosti depresie. Medzi najčastejšie príznaky depresie patria:

strata záujmu o aktivity, ktoré človeka bavili;

Ďalšie príznaky depresie môžu zahŕňať:

problémy s koncentráciou alebo rozhodovaním;

neschopnosť cítiť radosť alebo potešenie;

fyzické príznaky, ako sú bolesti hlavy, bolesti chrbta alebo žalúdka.

Depresia môže byť spôsobená rôznymi faktormi, vrátane:

životných udalostí, ako je smrť blízkej osoby, strata zamestnania alebo rozvod;

zdravotnych problémov, ako je chronická bolesť alebo rakovina.

Depresia je liečiteľná. Liečba depresie zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov a terapie. Lieky môžu pomôcť zmierniť príznaky depresie a terapia môže pomôcť ľuďom s depresiou naučiť sa zvládať svoju chorobu.

Ak máte podozrenie, že vy alebo niekto, koho poznáte, môže mať depresiu, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Lekár alebo psychológ vám môže pomôcť diagnostikovať depresiu a určiť najvhodnejšiu liečbu.

Depresia

Bránicové dýchanie zlepšuje fyzické a psychické zdravie. Info o výhodách, a ako ho praktizovať.

Bránicové dýchanie je typ dýchania, pri ktorom sa dýcha pomocou bránice, ktorá je veľký sval, ktorý oddeľuje hrudník od brucha. Pri bránicovom dýchaní sa bránica pohybuje smerom nadol, čím sa zväčšuje objem hrudníka a pľúc. Vdychovaný vzduch sa tak dostáva do pľúc rovnomerne.

Bránicové dýchanie má mnoho výhod pre fyzické aj psychické zdravie. Z fyzického hľadiska môže pomôcť zlepšiť okysličovanie krvi, znížiť krvný tlak, zmierniť bolesti hlavy a zlepšiť funkciu tráviaceho traktu.

Z psychického hľadiska môže bránicové dýchanie pomôcť znížiť stres, úzkosť a depresiu. Môže tiež pomôcť zlepšiť koncentráciu, pamäť a spánok.

Ako bránicové dýchanie pomáha psychike:

Znižuje stres a úzkosť: Bránicové dýchanie aktivuje parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za relaxáciu a zníženie stresu.

Zlepšuje náladu: Bránicové dýchanie môže pomôcť zvýšiť hladinu serotonínu a noradrenalínu, ktoré sú neurotransmitery, ktoré majú pozitívny vplyv na náladu.

Zlepšuje koncentráciu a pamäť: Bránicové dýchanie môže pomôcť zvýšiť prietok krvi do mozgu, čo môže zlepšiť koncentráciu a pamäť.

Zlepšuje spánok: Bránicové dýchanie môže pomôcť uvoľniť telo a myseľ, čo môže uľahčiť zaspávanie a zlepšiť kvalitu spánku.

Bránicové dýchanie nám pomáha spomaliť, uvedomiť si svoje telo tu a teraz, upokojiť sa, uvoľniť a lepšie zvládať záťaž.

Sadnite si alebo si ľahnite do pohodlnej polohy.

Pomaly sa nadýchnite nosom do brucha (nie hruďou), pričom počítate pomaly do štyroch (raz, dva, tri, štyri)

Pomaly vydýchnite, počas pričom počítate do štyroch.

Vydržte štyri sekundy, kým sa opäť nadýchnete.

Toto bránicové dýchanie opakujete niekoľkokrát, pričom sa zameriavate na svoje dýchanie.

Bránicové dýchanie je vhodné vyskúšať aspoň prvýkrát s odborníkom, aby ste ho najprv vyskúšali na sebe, precítili ho, a potom ho vyskúšajte sami.

Môžete tiež skúsiť bránicové dýchanie praktizovať počas niekoľkých minút denne. Bránicové dýchanie je vhodné praktizovať hneď ráno, po zobudení, aby sme začínali deň pokojnejšie, pred záťažovou situáciou, keď pociťujete v tele napätie, úzkosť, alebo iné nepríjemné pocity, alebo večer pred spaním.Bránicové dýchanie je jednoduchá a účinná technika, ktorá môže pomôcť zlepšiť vaše fyzické aj psychické zdravie.
⎯

Bránicové dýchanie

Terapia je cielený proces, ktorý podporuje psychický a emočný well-being človeka. Informácie o typoch, priebehu a význame.

Terapia je cielený proces, ktorý podporuje psychický a emočný well-being človeka. Pomáha nám riešiť rôzne problémy, rozvíjať naše zručnosti a dosahovať naše ciele. Existuje mnoho rôznych typov terapie, ktoré sa líšia svojím prístupom a technikami, ale všetky sa zameriavajú na to, aby nám pomohli žiť šťastnejší a plnohodnotnejší život.


Psychodynamická terapia: Zameriava sa na pochopenie vplyvu minulých skúseností na naše súčasné správanie a prežívanie.

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Zameriava sa na rozpoznanie a zmenu negatívnych myšlienkových vzorcov a správania.

Humanistická terapia: Zameriava sa na rozvoj sebauvedomenia a potenciálu človeka.

Individuálna terapia (Adlerovská): Na klienta sa pozerá ako na celok jeho minulosti, prítomnosti ale aj budúcnosti. Pracuje veľa s povzbudzovaním, dodávaním odvahy a tým, ako sa čo najlepšie zaradiť do spoločnosti.

Katatýmne imaginatívna psychoterapia: Tento prístup je založený na práci s tzv. imagináciami. Imaginácie sú riadené terapeutom počas terapeutického procesu, aby klient nepracoval so svojím nevedomím sám, ale v spolupráci odborníka.  

Existenciálna psychoterapia (rieši otázky zmyslu života a jeho hľadania) mnohé ďalšie. 

Individuálna: V centre diania je jednotlivec, ktorý rieši svoj problém. 

Rodinná terapia: Zameriava sa na zlepšenie komunikácie a fungovania v rodine.

Skupinová terapia: Poskytuje podporu a zdieľanie skúseností s ostatnými.

Párová: V centre diania sú dva jednotlivci tvoriaci pár. Terapeut pracuje s oboma naraz, objektívne a prijmajúco oba pohľady na vec. Dynamika práce je tým pádom komplexnejšia, lebo tam vstupuje viacero uhľov pohľadu. 


Terapia môže byť užitočná pre každého, kto sa chce vyrovnať s ťažkými životnými situáciami, zlepšiť svoje duševné zdravie alebo rozvíjať svoje osobnostné rysy. Niektoré z dôvodov, pre ktoré by ste mohli vyhľadať terapiu, sú:

Psychické problémy: Depresia, úzkosť, fóbie, bipolárna porucha.

Ťažké životné udalosti: Trauma, strata blízkej osoby, rozvod, zmena zamestnania.

Problémy vo vzťahoch: Konflikty s partnerom, rodinou, deťmi.

Nízke sebavedomie: Sebapochybnosti, pocit menejcennosti.

Závislosti: Alkohol, drogy, hazardné hry.


Ak sa človek aj nenájde vo vyššie uvedenom zozname, každý problém je špecifický a individuálny. To čo je pre jedného problémom pre iného nemusí. Takže ak sa jednoducho človek cíti zle a potrebuje pomoc, tak by mal ísť na terapiu.

Existuje mnoho spôsobov, ako nájsť terapeuta/terapeutku:

Odporúčania od lekára, psychológa, alebo známych.

Vyhľadávanie online: Zoznam terapeutov na stránkach psychologických združení, poisťovní, alebo webové stránky terapeutov.

Kontaktovanie psychologického centra alebo ambulancie.


Terapia sa zvyčajne uskutočňuje formou individuálnych stretnutí s terapeutom, ktoré trvajú 45 až 60 minút. Frekvencia stretnutí sa môže líšiť v závislosti od individuálnych potrieb. Terapia môže trvať niekoľko týždňov, mesiacov, alebo aj rokov.

Terapia môže mať mnoho pozitívnych účinkov na náš život:

Zlepšenie duševného zdravia: Zníženie príznakov úzkosti, depresie, a iných psychických porúch.

Rozvoj osobnostných zručností: Lepšia komunikácia, zvládanie stresu, budovanie zdravých vzťahov.

Zvýšenie sebavedomia: Pocit vlastnej hodnoty a sebadôvery.

Zlepšenie kvality života: Zvýšenie spokojnosti a radosti zo života.


Terapia je cenný nástroj, ktorý nám môže pomôcť prekonať rôzne životné výzvy a dosiahnuť naše ciele. Ak sa cítite zahltení, stratení, alebo ak chcete jednoducho zlepšiť svoj život, terapia vám môže pomôcť na ceste k lepšej verzii seba samého.

Terapia

Strach je prirodzená ľudská emócia, ktorá vzniká ako reakcia na vnímané hrozby a nebezpečenstvo. Informácie o typoch strachu a jeho funkciách.

Strach je prirodzená ľudská emócia, ktorá vzniká ako reakcia na vnímané hrozby a nebezpečenstvo. Je to vrodený mechanizmus, ktorý nám pomáha prežiť v nebezpečných situáciách. Avšak, strach sa môže stať aj ochromujúcou prekážkou, ktorá bráni v živote a dosahovaní cieľov.

Akútny strach: Krátkodobá reakcia na bezprostredné nebezpečenstvo.

Chronický strach: Dlhodobý strach, ktorý môže prerásť do úzkosti a fóbií.

Racionálny strach: Opodstatnený strach z reálnych hrozieb.

Iracionálny strach: Strach z nepravdepodobných alebo nereálnych hrozieb.


Strach sa môže prejavovať rôznymi fyzickými a psychickými symptómami, ako napríklad:

Ochranný mechanizmus: Motivuje nás k vyhýbaniu sa nebezpečenstvu.

Učenie a adaptácia: Pomáha nám učiť sa z chýb a prispôsobiť sa novým situáciám.

Motivácia: Môže nás motivovať k dosiahnutiu cieľov.

Bráni v bežných aktivitách a dosahovaní cieľov.

V situáciách, keď náš mozog zachytí nebezpečenstvo, reagujeme podvedome útokom, útekom, alebo zamrznutím. Pokiaľ zdroj ohrozenia môžeme premôcť, prirodzene volíme útok, pokiaľ môžeme odísť, volíme útek. V situácicách, , keď nemôžeme utiecť ani zaúťočiť, volíme podvedome zamrznutie , aby agresor stratil o nás záujem. V situáciách, keď nie je ani jedna z možností možná, môže dôjsť ku kolapsu.


Existuje mnoho stratégií, ktoré nám pomôžu zvládať strach:

Identifikácia spúšťačov: Pochopenie, čo vyvoláva strach.

Relaxačné techniky: Dýchacie cvičenia, meditácia, relaxácia.

Expozícia: Postupné vystavovanie sa obávaným situáciám.

Kognitívno-behaviorálna terapia: Zmena negatívnych myšlienok a správania.

Medikamentózna liečba: V závažných prípadoch antidepresíva a anxiolytiká.

Gestaltterapia: práca s telom, uvedomenie si podstaty strachu, vlastných pocitov, potrieb,a spracovanie situácie prostredníctvom terapie.

Dôležité upozornenie:
Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.


Strach

City sú komplexné mentálne stavy, rozdiel medzi citmi a emóciami. Info o ich charakteristikách a príkladoch.

City sú zložitými mentálnymi stavmi, ktoré zahŕňajú fyzické, kognitívne a behaviorálne zmeny. Sú spôsobené interakciou vnútorných a vonkajších faktorov, vrátane našich myšlienok, pocitov, skúseností a prostredia.


Rozdiel medzi citom a emóciou nie je úplne jednoznačný a v rôznych zdrojoch sa možno stretnúť s rôznym chápaním týchto pojmov. V zásade možno povedať, že city a emócie sú si blízke, ale nie sú totožné.

City sa často chápu ako komplexnejšie a hlbšie prežívanie emócií. Sú spojené s našimi hodnotami, presvedčeniami a skúsenosťami. City môžu byť dlhodobejšie a môže byť ťažšie ich zmeniť.

Emócie sa naopak často chápu ako kratšie a intenzívnejšie prežívania. Sú spôsobené konkrétnou udalosťou alebo situáciou. Emócie môžu byť pozitívne, negatívne alebo neutrálne.

Príklad, ktorý môžu pomôcť pri pochopení rozdielu medzi citmi a emóciami:

Cit lásky je komplexný prežívanie, ktoré zahŕňa fyzické, kognitívne a behaviorálne zmeny. Je spojený s našimi hodnotami, presvedčeniami a skúsenosťami. Láska môže byť dlhodobý cit, ktorý môže trvať celý život.

Emócia šťastia je krátke a intenzívne prežívanie, ktoré je spôsobené pozitívnou udalosťou, ako je napríklad narodenie dieťaťa alebo dosiahnutie úspechu. Šťastie môže byť pozitívna emócia, ale môže byť aj negatívna, napríklad ak je spôsobené šťastím niekoho iného, kto trpí.

Samozrejme, aj v tomto prípade existujú výnimky. Napríklad, láska môže byť aj krátkodobá emócia, napríklad ak je spôsobená príťažlivosťou k niekomu, koho poznáme len krátko. A naopak, emócia šťastia môže byť dlhodobý cit, napríklad ak je spôsobená spokojnosťou so životom. Nakoniec, či budeme hovoriť o cite alebo emócii, je často vecou kontextu.
⎯

City

Schizofrénia je chronická duševná porucha, ktorá výrazne mení vnímanie reality, myslenie a správanie. Informácie o príznakoch a typoch liečby.

Schizofrénia je chronická duševná porucha, ktorá výrazne mení vnímanie reality, myslenie a správanie. Postihuje približne 1 % populácie a častejšie sa vyskytuje u mužov.

Príznaky schizofrénie sa líšia u jednotlivých ľudí a môžu sa meniť v čase. Príznaky schizofrénie delíme na pozitívne (kedy, je niečo navyše oproti normálnemu stavu) a negatívne, kedy zase niečo chýba, ubúda.

Medzi najčastejšie príznaky pozitívne príznaky patria:

Bludy: falošné presvedčenia, ktoré nie sú založené na realite. Človek je napríklad presvedčený, že ho niekto sleduje, ovplyvňuje alebo mu chce ublížiť.

Halucinácie: človek vníma veci,  ktoré neexistujú, napríklad počuje hlasy, vidí neexistujúcich ľudí alebo objekty, cíti nezvyčajné pachy.

Dezorganizované myslenie a reč: poruchy myslenia sa prejavia aj v reči, ktorá môže pôsobiť zmätene a chaoticky, človek sa správa bizarne alebo nedôverčivo.  

Negatívne príznaky sa prejavia ako stiahnutie sa a väčšia uzavretosť, znížená motivácia až apatia, slabšie prežívanie a vyjadrovanie emócií až strata záujmu o potešenie.  


Presná príčina schizofrénie nie je známa, ale ide o ochorenie, ktoré má biologickú podstatu. Dedičnosť sa podpisuje na vyššej náchylnosti na schizofréniu a faktory v prostredí, napríklad závažné záťažové situácie, môžu spustiť ochorenie alebo zapríčiniť jeho návrat (relaps). 


Schizofrénia sa nedá vyliečiť, ale vhodnou liečbou je možné  kontrolovať a zmierniť jej príznaky. Liečba schizofrénie zahŕňa:

Hospitalizácia: pri akútnom vzplanutí choroby býva často potrebná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. 

Užívanie liekov: pri schizofrénii sa užívajú antipsychotiká, zmierňujú príznakyschizofrénie, ako sú bludy a halucinácie.

Psychoterapia: pomáha pacientom s pochopením ich choroby a zvládaním symptómov.

Sociálna rehabilitácia: pomáha pacientom začleniť sa do spoločnosti aj s ochorením a lepšie zvládnuť zmeny, ktoré im choroba do života priniesla. 


Prognóza schizofrénie sa líši u jednotlivých pacientov. S včasnou diagnózou a liečbou môže mnoho pacientov viesť plnohodnotný a produktívny život.

Včasná diagnóza a liečba schizofrénie je dôležitá pre zmiernenie symptómov a prevenciu komplikácií či návratu akútnej fázy ochorenia. Ak máte podozrenie, že vy alebo niekto z vašich blízkych trpí schizofréniou, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.

Schizofrénia

Osobnosť je komplexný súbor charakteristík, ktoré definujú jedinečnosť človeka. Informácie o typoch, význame a faktoroch vplývajúcich na osobnosť.

Osobnosť je komplexný súbor charakteristík, ktoré definujú jedinečnosť človeka. Zahŕňa myšlienky, emócie, správanie, postoje, hodnoty a motiváciu. Osobnosť ovplyvňuje rôzne aspekty života, ako sú medziľudské vzťahy, práca, štúdium a záujmy.

Zaujímavá definícia osobnosti je podľa psychológa Alfreda Adlera, ktorá hovorí o osobnosti ako o životnom štýle človeka. Nie v zmysle napr. zdravého životného štýlu, ako to poznáme z hovorovej reči, ale v zmysle všetkých presvedčení, ktoré si človek utvára - o sebe, o svete, o iných ľuďoch - mužoch, či ženách.

Existuje mnoho teórií osobnosti, ktoré sa snažia vysvetliť, ako sa osobnosť formuje a ako funguje. Medzi najznámejšie teórie patria:

Psychodynamická teória: Táto teória sa zameriava na nevedomé procesy, ktoré ovplyvňujú osobnosť.

Behaviorálna teória: Táto teória sa zameriava na to, ako sa osobnosť formuje prostredníctvom učenia.

Humanistická teória: Táto teória sa zameriava na vrodenú tendenciu človeka k rastu a sebarealizácii.

Na osobnosť vplýva viacero faktorov, ako sú:

Genetika: Genetické faktory ovplyvňujú temperament a vrodené dispozície človeka.

Okolie: Prostredie, v ktorom človek vyrastá, má významný vplyv na jeho osobnosť.

Rodina: Rodina je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú osobnosť človeka.

Skúsenosti: Životné skúsenosti formujú a ovplyvňujú osobnosť človeka.

Neexistuje jeden univerzálny typ osobnosti. Ľudia sa líšia v rôznych aspektoch osobnosti, ako sú:

Introvertnosť vs. extrovertnosť: Introverti preferujú samotu a pokoj, zatiaľ čo extroverti preferujú spoločnosť a aktivitu.

Svedomitosť vs. impulzívnosť: Svedomití ľudia sú zodpovední a plánovaní, zatiaľ čo impulzívni ľudia sú spontánni a nezávislí.

Emocionálna stabilita vs. neuroticizmus: Emocionálne stabilní ľudia sú odolní voči stresu, zatiaľ čo neurotickí ľudia sú náchylní k úzkosti a depresii.

Osobnosť hrá dôležitú úlohu v rôznych aspektoch života, ako sú:

Medziľudské vzťahy: Osobnosť ovplyvňuje to, ako budujeme a udržiavame medziľudské vzťahy.

Práca: Osobnosť ovplyvňuje to, akú prácu si vyberieme a ako v nej uspejeme.

Štúdium: Osobnosť ovplyvňuje to, ako sa učíme a aké výsledky dosahujeme v štúdiu.

Záujmy: Osobnosť ovplyvňuje to, aké záujmy a aktivity máme.


Tak ako sa správame v medziľudských vzťahoch, pracujeme v práci, aký máme postoj k štúdiu, je dané našou osobnosťou. Treba, ale vždy riešiť to, čo u človeka akoby prevláda v jeho rozhodnutiach, čo uňho prevláda v jeho rozhodnutiach, čo uňho prevláda pri rozhodovaní – a to je zaujimavé riešiť v terapii, z akého presvedčenia urobil človek aké rozhodnutie. 


Osobnosť je komplexný a dynamický fenomén, ktorý sa neustále vyvíja. Pochopenie nás, toho aký sme, sebapoznanie je ako proces spoznania samého seba. 

Osobnosť

Pravidelná fyzická aktivita je dôležitá nielen pre fyzické zdravie, ale aj pre duševnú pohodu. Koľko fyzickej aktivity je potrebnej pre zlepšenie duševného zdravia?

Pravidelná fyzická aktivita je dôležitá nielen pre fyzické zdravie, ale aj pre duševnú pohodu. Existuje mnoho štúdií, ktoré preukázali, že cvičenie môže pomôcť zlepšiť náladu, znížiť stres a úzkosť, a dokonca aj predchádzať depresii.


Ako fyzická aktivita ovplyvňuje psychické zdravie?

Existuje niekoľko mechanizmov, ktorými fyzická aktivita môže ovplyvňovať psychické zdravie:

Zvyšuje hladinu endorfínov: Endorfíny sú hormóny, ktoré sa uvoľňujú v mozgu počas cvičenia a majú povzbudzujúce účinky na náladu.

Znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu: Chronický stres môže viesť k depresii a úzkosti. Cvičenie môže pomôcť znížiť hladinu kortizolu a tým zlepšiť duševnú pohodu.

Zlepšuje spánok: Nedostatok spánku môže zhoršiť príznaky depresie a úzkosti. Cvičenie môže pomôcť zlepšiť kvalitu a dĺžku spánku.

Zvyšuje sebavedomie: Cvičenie a dosahovanie fitness cieľov môže zlepšiť sebavedomie a sebaúctu.

Poskytuje sociálnu interakciu: Cvičenie v skupine alebo s priateľmi môže pomôcť znížiť pocit osamelosti a sociálnej izolácie.


Aké typy fyzickej aktivity sú prospešné pre duševné zdravie?

V podstate akýkoľvek typ fyzickej aktivity môže mať pozitívny vplyv na psychické zdravie. Najdôležitejšie je nájsť si aktivitu, ktorá vás baví a ktorú môžete robiť pravidelne. Medzi aktivity, ktoré sú obzvlášť prospešné pre duševné zdravie, patria:

Aeróbne cvičenie: Behanie, plávanie, bicyklovanie, tanec, rýchla chôdza.

Silový tréning: Cvičenie s vlastnou váhou, posilňovanie s činkami.

Joga a pilates: Tieto aktivity kombinujú fyzické cvičenie s relaxačnými technikami a dýchacími cvičeniami.

Turistika a pobyt v prírode: Pobyt v prírode má preukázateľne pozitívne účinky na duševnú pohodu.


Koľko fyzickej aktivity je potrebnej pre zlepšenie duševného zdravia?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dospelým aspoň 150 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity alebo 75 minút vysoko intenzívnej fyzickej aktivity týždenne. To je ekvivalent 30 minút stredne intenzívnej aktivity 5 dní v týždni.

Ak ste doteraz necvičili, je dôležité začať pomaly a postupne zvyšovať intenzitu a dĺžku trvania cvičenia. Je tiež dôležité nájsť si aktivitu, ktorá vás baví a ktorú môžete robiť pravidelne.


Tu je niekoľko tipov, ako začať s cvičením:

Začnite s krátkou aktivitou, ktorú zvládnete: Napríklad 10-minútová prechádzka každý deň.

Postupne zvyšujte intenzitu a dĺžku trvania cvičenia: Keď sa budete cítiť komfortne, môžete postupne zvyšovať tempo chôdze, pridať do kopca, alebo predĺžiť čas prechádzky.

Nájdite si aktivitu, ktorá vás baví: Existuje mnoho rôznych typov fyzickej aktivity. Vyskúšajte rôzne aktivity a nájdite si tú, ktorá vás baví a ktorú môžete robiť pravidelne.

Cvičte s priateľom alebo v skupine: Cvičenie s partnerom alebo v skupine môže byť zábavnejšie a motivujúce.

Poraďte sa s lekárom: Predtým, ako začnete s novým cvičebným programom, je dobré poradiť sa s lekárom, najmä ak máte nejaké zdravotné problémy.

Stiahnite si fitness aplikáciu: Mnohé aplikácie ponúkajú rôzne cvičebné plány a môžu vás motivovať k cvičeniu.

Odmeňte sa za svoje úspechy: Odmeňte sa za to, že dodržiavate svoj cvičebný plán. Môže to byť nová športová obuv, masáž, alebo čokoľvek, čo vás poteší.

Fyzická aktivita je jedným z najjednoduchších a najefektívnejších spôsobov, ako zlepšiť svoje psychické zdravie. Aj malé zmeny vo vašej rutine môžu mať veľký vplyv na vašu náladu, úroveň stresu a celkovú pohodu. Takže obujte tenisky, vyjdite von a začnite sa hýbať! Váš mozog vám za to poďakuje.

Fyzická aktivita

Bipolárna porucha sa prejavuje extrémnymi zmenami nálady, vrátane mánie a depresie. Info o príznakoch a liečbe.

Bipolárna porucha je duševná porucha, ktorá sa vyznačuje extrémnymi zmenami nálady. Tieto zmeny nálady sa nazývajú mánia a depresia.

Mánia je obdobie nadmernej energie, zvýšenej aktivity a zmeneného správania. Ľudia s mániou sa môžu cítiť nadmerne šťastní, sebavedomí alebo podráždení. Môžu mať problémy so spánkom, môžu mať veľa nápadov a no sú náchylní k rizikovému správaniu, ako je hazard alebo užívanie návykových látok.


Depresia je obdobie smútku, beznádeje a straty záujmu o aktivity, ktoré človeka zvyčajne bavia. Ľudia s depresiou sa môžu cítiť vyčerpaní, nemajú chuť do jedla a môžu mať problémy so spánkom. Môžu mať aj myšlienky na samovraždu.

Bipolárna porucha sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Niektorí ľudia majú len jeden typ epizód, zatiaľ čo iní majú epizódy oboch typov. Epizódy môžu trvať niekoľko dní, týždňov alebo dokonca mesiacov.


Bipolárna porucha je chronická porucha, ale dá sa liečiť. Liečba zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov a terapie. Lieky môžu pomôcť zmierniť príznaky a terapia môže pomôcť ľuďom s bipolárnou poruchou naučiť sa zvládať svoju chorobu.


Príčiny bipolárnej poruchy nie sú úplne známe. Predpokladá sa, že ide o kombináciou genetických a environmentálnych faktorov. Bipolárna porucha môže mať vážny vplyv na život človeka. Ľudia s bipolárnou poruchou môžu mať problémy v práci, škole alebo v osobnom živote.


ksebe abeceda

Najnovšie články na blogu

Ako zvládnuť Vianočné sviatky vo väčšej duševnej pohode?

Ako môžu politici a političky manipulovať?

O krok bližšie k terapii: EMDR alebo psychoanalýza?

Podľa čoho si vybrať psychológa?

Rozdiel medzi…

Info

Kde sme?

Newsletter