Hlavné príznaky psychózy zahŕňajú halucinácie (vnímanie neexistujúcich podnetov), bludy (pevne presvedčené, no nereálne myšlienky), dezorganizované myslenie a zmeny správania. Psychotický človek stráca schopnosť rozlíšiť realitu od fantázie a zažíva poruchy vnímania.

Psychóza sa vyskytuje pri viacerých duševných ochoreniach, najmä pri schizofrénii, bipolárnej poruche a ťažkej depresii. Vo všetkých týchto prípadoch ide o závažné stavy, ktoré vyžadujú odbornú psychiatrickú liečbu.

Psychóza vyžaduje odbornú psychiatrickú liečbu, ktorá často zahŕňa kombináciu liekov a psychoterapie. Včasná diagnostika je kľúčová, pretože čím skôr sa začne liečba, tým lepšia je prognóza a výsledky liečby.

Psychóza je duševná porucha charakterizovaná stratou kontaktu s realitou, halucináciami a bludmi, vyžadujúca odbornú liečbu.

Psychóza je závažná duševná porucha, pri ktorej dochádza k strate kontaktu s realitou. Psychotický človek môže mať halucinácie (vnímanie neexistujúcich podnetov) alebo bludy (pevne presvedčené, no nereálne myšlienky). Psychózy sa vyskytujú pri ochoreniach ako schizofrénia, bipolárna porucha či ťažká depresia.

Prejavy psychózy zahŕňajú dezorganizované myslenie, zmeny správania, poruchy vnímania a neschopnosť rozlíšiť realitu od fantázie. Vyžaduje si odbornú psychiatrickú liečbu, často kombináciu liekov a psychoterapie. Dôležitá je včasná diagnostika, pretože čím skôr sa začne liečba, tým lepšia je prognóza.
⎯

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

Psychóza

Príznaky ako smútok, únava a nízka motivácia musia pretrvávať počas dlhšieho obdobia – často viac než dva roky. Práve dlhodobosť a chronický charakter týchto príznakov sú charakteristické pre dystýmiu, dnes nazývanú aj perzistentná depresívna porucha.

Liečba dystýmie spočíva v psychoterapii, podpore sociálnych vzťahov a niekedy aj vo farmakologickej liečbe. Kombinácia týchto prístupov pomáha zmierniť príznaky ako nízke sebavedomie, únavu, spánkové poruchy a ťažkosti so sústredením.

Dystýmia je dlhodobá, mierna forma depresie, sprevádzaná únavou, smútkom a nízkou motiváciou počas dlhšieho obdobia.

Dystýmia (dnes často nazývaná perzistentná depresívna porucha) je chronická forma miernej depresie, pri ktorej pretrváva smútok, únava a nízka motivácia počas dlhšieho obdobia – často viac než dva roky. Na rozdiel od ťažkej depresie nejde o akútne epizódy, ale o dlhodobý, nenápadný pocit prázdnoty a pesimizmu.

Človek s dystýmiou síce zvláda bežný život, no cíti sa emocionálne „otupený,“ bez radosti a energie. Prejavuje sa nízkym sebavedomím, spánkovými poruchami, únavou a ťažkosťami so sústredením. Terapia spočíva v psychoterapii, podpore sociálnych vzťahov a niekedy aj farmakologickej liečbe.
⎯

Dystýmia

Zostať príliš dlho v komfortnej zóne môže viesť k stagnácii, strate motivácie a nižšej sebadôvere. V tejto zóne síce pociťujeme bezpečie, no chýba nám stimulácia potrebná pre osobnostný rast a rozvoj.

Dostať sa z komfortnej zóny znamená vedome vystúpiť zo známeho prostredia a konfrontovať sa s neistotou. Pomáha postupné zvyšovanie náročnosti cieľov, prijímanie malých výziev a budovanie tolerancie voči stresu.

Osobnostný rast začína práve tam, kde komfortná zóna končí. Je to moment, keď opustíme predvídateľné a bezpečné prostredie a konfrontujeme sa s novými výzvami a neistotou.

Komfortná zóna je priestor bezpečia bez rizika, no aj bez rastu. Osobnostný rozvoj začína tam, kde komfortná zóna končí.

Komfortná zóna je psychologický stav, v ktorom sa človek cíti bezpečne, pretože jeho prostredie a správanie sú predvídateľné a bez rizika. V tejto zóne však zároveň chýba stimulácia pre rast a rozvoj. Zostať príliš dlho v komfortnej zóne môže viesť k stagnácii, strate motivácie a nižšej sebadôvere.

Dostať sa z nej znamená vedome vystúpiť zo známeho prostredia a konfrontovať sa s neistotou. Pomáha postupné zvyšovanie náročnosti cieľov, prijímanie malých výziev a budovanie tolerancie voči stresu. Osobnostný rast začína práve tam, kde komfortná zóna končí.
⎯

Komfortná zóna

Cholerik je energický, cieľavedomý a impulzívny typ osobnosti, ktorý vie viesť ľudí, no musí pracovať na zvládaní hnevu.

Cholerik je temperamentný typ osobnosti, pre ktorého je typická impulzívnosť, energia, rozhodnosť a cieľavedomosť. Podľa klasifikácie Hippokrata a Galéna je cholerik ovládaný „žltou žlčou,“ čo mu dodáva dynamiku, no aj výbušnosť.

Má tendenciu reagovať prudko, rýchlo sa rozčuľuje, ale rovnako rýchlo sa upokojí. Je prirodzeným vodcom, motivovaným cieľmi, no má nižšiu trpezlivosť a potrebu mať veci pod kontrolou. Je efektívny v krízových situáciách, no mal by pracovať na zvládaní hnevu a empatii.
⎯

Cholerik

Melanchólia je hlboký stav smútku a bezmocnosti, ktorý presahuje bežnú zádumčivosť a môže prerásť do depresie.

Melanchólia je stav hlbokej psychickej skľúčenosti, smútku a pesimizmu, ktorý presahuje bežnú zádumčivosť. V psychológii a psychiatrii sa považuje za formu depresívnej nálady, spojenú s pasivitou, spomaleným myslením a stratou záujmu o bežné aktivity. Pôvodne tento pojem pochádza zo starovekej teórie temperamentu, kde sa melancholická povaha spájala s prevahou „čiernej žlče.“

V súčasnom chápaní melanchólia predstavuje prežívanie beznádeje, viny či vnútornej prázdnoty. Človek má tendenciu uzatvárať sa do seba, analyzovať minulosť a cítiť bezmocnosť voči budúcnosti. Ak je tento stav dlhodobý, môže prerásť do depresívnej poruchy.
⎯

Melanchólia

Masochizmus označuje psychologickú tendenciu prežívať uspokojenie z bolesti alebo utrpenia. V psychológii sa spája s nízkou sebaúctou a pocitom viny.

Masochizmus je psychologický alebo sexuálny fenomén, pri ktorom jednotlivec prežíva uspokojenie (nie vždy sexuálneho charakteru) z bolesti, utrpenia alebo poníženia, ktoré mu spôsobuje iná osoba alebo okolnosti. V psychológii sa rozlišuje sexuálny masochizmus a psychologický masochizmus, ktorý môže mať korene v nízkej sebaúcte, pocite viny alebo naučenej bezmocnosti.

Psychologický masochista sa môže nevedome dostávať do vzťahov či situácií, kde trpí, pretože mu utrpenie poskytuje paradoxný pocit zmyslu alebo identity. Tento vzorec správania sa často spája s potrebou kontroly nad bolesťou alebo s opakovaním známych, hoci negatívnych, emočných modelov z minulosti.
⎯

Masochizmus

Flegmatik je pokojný, vyrovnaný a spoľahlivý typ, ktorý prináša do kolektívu harmóniu, no občas pôsobí pasívne.

Flegmatik je pokojný, vyrovnaný a trpezlivý typ osobnosti. Jeho správanie je charakteristické stabilitou, rozvahou a schopnosťou zachovať si pokoj aj v náročných situáciách. V teórii temperamentu je spojený s „hlienom“ (phlegma), ktorý symbolizuje chlad a pomalosť.

Flegmatik má rád poriadok, rutinu a vyhýba sa konfliktom. Je lojálny, spoľahlivý, no občas pasívny alebo ťažkopádny v rozhodovaní. V kolektíve býva stabilizačným prvkom, ktorý prináša harmóniu a rozvahu.
⎯

Flegmatik

Sebareflexia je schopnosť premýšľať o sebe, svojich myšlienkach a správaní. Pomáha rásť, rozvíjať empatiu a pochopiť vlastné konanie.

Sebareflexia je schopnosť jednotlivca uvedomele sa zamýšľať nad vlastnými myšlienkami, pocitmi, správaním a hodnotami. Ide o introspektívny proces, v ktorom človek analyzuje svoje reakcie, motivácie a dôsledky svojho konania. V psychológii sa považuje za kľúčový predpoklad osobnostného rastu, emočnej inteligencie a autenticity.

Sebareflexívny človek sa dokáže pozrieť na seba „zvonka,“ objektívnejšie hodnotí svoje rozhodnutia a učí sa z vlastných skúseností. Pomáha to rozvíjať empatiu, toleranciu a zodpovednosť za vlastné prežívanie. Nedostatok sebareflexie často vedie k opakovaniu rovnakých chýb a k nepochopeniu vlastného správania.
⎯

Sebareflexia

FOMO je strach z toho, že nám niečo uniká – psychologický jav spojený so sociálnymi sieťami, úzkosťou a pocitom neustálej potreby byť „v obraze“.

FOMO, teda „strach z premeškania,“ označuje psychologický jav, pri ktorom jednotlivec prežíva úzkosť či napätie z predstavy, že mu unikajú zaujímavé zážitky, informácie alebo spoločenské príležitosti, ktoré majú iní. Tento efekt je úzko spätý so sociálnymi sieťami, kde permanentná expozícia životom druhých vytvára ilúziu, že ostatní žijú plnšie, úspešnejšie alebo zábavnejšie. V psychológii sa FOMO považuje za formu sociálnej úzkosti a nízkej schopnosti emocionálnej regulácie.

V praxi sa FOMO prejavuje neustálou potrebou kontrolovať mobil, sociálne siete, či byť súčasťou diania. Človek s FOMO sa ťažšie sústredí na prítomnosť, často porovnáva a hodnotí svoj život negatívnejšie. Môže viesť k stresu, nespokojnosti, dokonca až k vyhoreniu alebo depresívnym symptómom. Proti FOMO pomáha vedomé „digitálne detoxovanie“ a rozvíjanie schopnosti byť spokojný s vlastnými voľbami.
⎯

FOMO

Masochista vyhľadáva utrpenie, často prežíva pocit viny, nízke sebavedomie a má problém stanovovať si hranice vo vzťahoch.

Masochista je osoba, ktorá z rôznych dôvodov vyhľadáva alebo znáša utrpenie – fyzické, emocionálne alebo sociálne – a zároveň z neho získava určitý druh uspokojenia alebo vnútorného naplnenia. V psychológii sa takýto vzorec správania chápe ako obranný mechanizmus, ktorý pomáha zvládať vnútorné napätie či pocity viny.

Typické vlastnosti masochistu sú pasivita, submisivita, sklony k sebakritike, obetovanie sa pre iných, nízke sebavedomie a ťažkosti v stanovovaní hraníc. Často má silnú potrebu schválenia a lásky, ktorú si však spája s utrpením alebo odmietnutím.
⎯

Masochista

Sangvinik je spoločenský, optimistický a komunikatívny človek, ktorý prináša energiu, no potrebuje pestovať vytrvalosť.

Sangvinik je živý, spoločenský a optimistický typ osobnosti, ktorého správanie je riadené emóciami, spontánnosťou a túžbou po kontakte s ľuďmi. V klasickej teórii temperamentu je spájaný s prevahou „krvi,“ čo symbolizuje teplo a vitalitu.

Je komunikatívny, priateľský, prispôsobivý a ľahko nadväzuje vzťahy. Dokáže rýchlo nadchnúť seba aj ostatných, ale jeho slabinou býva povrchnosť a nižšia vytrvalosť. Potrebuje prostredie, ktoré mu umožní prejaviť kreativitu a energiu.
⎯

Sangvinik

Melancholik je citlivý, hĺbavý typ osobnosti so sklonom k pesimizmu a analýze. Pri rovnováhe býva empatický a tvorivý.

Melancholik je typ osobnosti, ktorý sa vyznačuje hĺbavosťou, citlivosťou, sklonom k perfekcionizmu a pesimizmu. Je introspektívny, premýšľavý, často sa zaoberá zmyslom vecí a býva emocionálne hlboký. Má silný vnútorný svet, vysoké morálne nároky a citlivosť na utrpenie iných.

Negatívnou stránkou melancholika môže byť sklon k úzkosti, pochybnostiam a sebaobviňovaniu. Potrebuje stabilné prostredie, poriadok a čas na spracovanie emócií. Ak nachádza rovnováhu, môže byť veľmi tvorivý a empatický.
⎯

Melancholik

City sú komplexné mentálne stavy, rozdiel medzi citmi a emóciami. Info o ich charakteristikách a príkladoch.

City sú zložitými mentálnymi stavmi, ktoré zahŕňajú fyzické, kognitívne a behaviorálne zmeny. Sú spôsobené interakciou vnútorných a vonkajších faktorov, vrátane našich myšlienok, pocitov, skúseností a prostredia.

Rozdiel medzi citom a emóciou nie je úplne jednoznačný a v rôznych zdrojoch sa možno stretnúť s rôznym chápaním týchto pojmov. V zásade možno povedať, že city a emócie sú si blízke, ale nie sú totožné.

City sa často chápu ako komplexnejšie a hlbšie prežívanie emócií. Sú spojené s našimi hodnotami, presvedčeniami a skúsenosťami. City môžu byť dlhodobejšie a môže byť ťažšie ich zmeniť.

Emócie sa naopak často chápu ako kratšie a intenzívnejšie prežívania. Sú spôsobené konkrétnou udalosťou alebo situáciou. Emócie môžu byť pozitívne, negatívne alebo neutrálne.

Príklad, ktorý môžu pomôcť pri pochopení rozdielu medzi citmi a emóciami:

Cit lásky je komplexný prežívanie, ktoré zahŕňa fyzické, kognitívne a behaviorálne zmeny. Je spojený s našimi hodnotami, presvedčeniami a skúsenosťami. Láska môže byť dlhodobý cit, ktorý môže trvať celý život.

Emócia šťastia je krátke a intenzívne prežívanie, ktoré je spôsobené pozitívnou udalosťou, ako je napríklad narodenie dieťaťa alebo dosiahnutie úspechu. Šťastie môže byť pozitívna emócia, ale môže byť aj negatívna, napríklad ak je spôsobené šťastím niekoho iného, kto trpí.

Samozrejme, aj v tomto prípade existujú výnimky. Napríklad, láska môže byť aj krátkodobá emócia, napríklad ak je spôsobená príťažlivosťou k niekomu, koho poznáme len krátko. A naopak, emócia šťastia môže byť dlhodobý cit, napríklad ak je spôsobená spokojnosťou so životom. Nakoniec, či budeme hovoriť o cite alebo emócii, je často vecou kontextu.
⎯

City

ADHD je neurovývinová porucha ovplyvňujúca pozornosť a správanie. Informácie o príznakoch, typoch a liečbe.

Attention deficit hyperactivity disorder (ADHD) je neurovývinová porucha, ktorá postihuje spôsob, akým ľudia udržiavajú pozornosť, kontrolujú svoje správanie a riadia svoje emócie. Ľudia s ADHD majú často problémy s koncentráciou, kontrolou svojich pohybov a zvládaním frustrácie.

Nepozorný typ: Ľudia s týmto typom ADHD majú často problémy s udržaním pozornosti na úlohy alebo aktivity, ktoré sú pre nich nezaujímavé. Môžu sa ľahko rozptýliť a môžu mať problémy s dokončením úloh.

Hyperaktívny a impulzívny typ: Ľudia s týmto typom ADHD môžu byť hyperaktívni a nepokojní. Môžu mať problémy s pokojným sedením alebo státím a môžu sa často pohybovať. Môžu mať tiež problémy s kontrolou svojich inštinktov a správania.

U detí sa príznaky zvyčajne prejavujú v ranom detstve, zvyčajne do 7. roku života. Medzi najčastejšie príznaky ADHD u detí patrí:

neschopnosť sústrediť sa na úlohy alebo aktivity, ktoré nie sú zaujímavé;

U dospelých sa príznaky ADHD môžu prejavovať nasledovne:

problémy s plánovaním a organizovaním;

problémy s udržaním pracovného miesta;

problémy s užívaním návykových látok;

problémy s duševným zdravím, ako je úzkosť alebo depresia.

Dospelí s ADHD môžu mať ťažkosti s rozpoznávaním svojich príznakov. Môžu si myslieť, že ich príznaky sú jednoducho súčasťou ich osobnosti alebo spôsobu, akým fungujú.


V niektorých prípadoch ľudia s ADHD môžu zažiť stav intenzívnej koncentrácie, ktorý sa nazýva hyperfocus. Pri hyperfocuse sa človek takmer úplne ponorí do činnosti a stráca kontakt s okolitým svetom. Môže zabudnúť na jedlo, pitie alebo potrebu spánku. Môže byť tiež menej citlivý na bolesť alebo nepohodlie. Hyperfocus sa zvyčajne vyskytuje, keď sa človek zaoberá činnosťou, ktorá ho baví, je pre neho odmeňujúca alebo stimulujúca. Môže sa vyskytnúť aj vtedy, keď človek pociťuje tlak alebo stres. 

Liečba ADHD zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov a terapie. Lieky môžu pomôcť zmierniť príznaky ADHD a terapia môže pomôcť ľuďom s ADHD naučiť sa zvládať svoje príznaky a rozvíjať svoje schopnosti. Ak máte podozrenie, že vy alebo niekto, koho poznáte, môže mať ADHD, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Lekár alebo psychológ vám môže pomôcť diagnostikovať ADHD a určiť najvhodnejšiu liečbu.

Dôležité upozornenie:
Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.


ADHD

Liečba je komplexný proces, ktorý sa zameriava na zlepšenie duševného a fyzického zdravia človeka. Aké sú jej druhy, a ako si vybrať správnu liečbu?

Liečba je komplexný proces, ktorý sa zameriava na zlepšenie duševného a fyzického zdravia človeka. Zahŕňa rôzne metódy a techniky, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a cieľom klienta.

Zmiernenie symptómov: Cieľom je znížiť intenzitu a frekvenciu psychických ťažkostí, ako sú úzkosť, depresia, fóbie, nízke sebavedomie, či poruchy príjmu potravy.

Zvýšenie kvality života: Liečba pomáha klientovi dosiahnuť plnohodnotný a zmysluplný život v rôznych oblastiach, ako sú práca, vzťahy, rodina, či voľný čas.

Rozvoj osobnostných zručností: Klient sa naučí zvládať stresové situácie, regulovať svoje emócie, budovať zdravé medziľudské vzťahy a robiť informované rozhodnutia.

Získanie hlbšieho sebapoznania: Liečba umožňuje klientovi lepšie porozumieť sebe samému, svojim myšlienkam, emóciám a správaniu.

Existuje mnoho rôznych typov liečby, ktoré sa líšia v závislosti od prístupu a použitých techník. Medzi najbežnejšie typy liečby patria:

Psychoterapia: Zahŕňa rôzne metódy, ako je kognitívno-behaviorálna terapia, psychodynamická terapia, systemická terapia, a iné.

Farmakoterapia: V niektorých prípadoch sa na zmiernenie symptómov používajú lieky, ako sú antidepresíva, anxiolytiká, či stabilizátory nálady.

Kombinácia psychoterapie a farmakoterapie: Často sa používa kombinácia oboch typov liečby pre dosiahnutie optimálnych výsledkov.

Výber vhodnej liečby závisí od rôznych faktorov, ako sú diagnóza klienta, jeho individuálne potreby a preferencie, závažnosť symptómov, a dostupnosť terapeutov a liekov.

Liečba duševných ťažkostí je dôležitá pre zníženie utrpenia a zlepšenie kvality života. Pomáha klientovi dosiahnuť psychickú stabilitu, rozvíjať zdravé copingové mechanizmy a budovať uspokojivé medziľudské vzťahy.


Ak máte záujem o liečbu, obráťte sa na psychológa, psychiatra, alebo iného odborníka na duševné zdravie.

Dôležité upozornenie:
Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

Liečba

Psychosomatika je oblasť medicíny, ktorá skúma prepojenie medzi psychikou a fyzickým zdravím. Informácie o príznakoch, typoch a liečbe.

Psychosomatika je oblasť medicíny, ktorá skúma prepojenie medzi psychikou a fyzickým zdravím. Zaoberá sa vplyvom myšlienok, emócií a stresu na vznik a priebeh rôznych chorôb.

Presný mechanizmus psychosomatických porúch nie je úplne objasnený, ale predpokladá sa, že stres a psychické faktory ovplyvňujú fungovanie imunitného systému, hormonálnej rovnováhy a nervového systému. To môže viesť k rôznym fyzickým symptómom, ako sú:

Je dôležité rozlišovať psychosomatické poruchy od simulácie. Pri psychosomatických poruchách sú fyzické symptómy skutočné a nie sú zámerne predstihované. Simulácia je na druhej strane vedomé predstihovanie alebo zveličovanie symptómov s cieľom dosiahnutia určitej výhody.


Diagnostika a liečba psychosomatických porúch

Diagnostika psychosomatických porúch môže byť náročná, pretože symptómy sú často podobné symptómom iných ochorení. Dôležitá je podrobná anamnéza a zhodnotenie psychického stavu pacienta.

Liečba psychosomatických porúch sa zameriava na:

Zníženie stresu: Relaxačné techniky, mindfulness, terapia, práca s dychom, telom, zapojenie zmyslov, uvedomenie si čo sa deje a čo potrebujem tu a teraz.

Psychoterapia: KBT, psychodynamická terapia.

Medikamentózna liečba: V závažných prípadoch sa používajú antidepresíva, anxiolytiká a iné lieky.


Prevencia psychosomatických porúch spočíva v:

Zdravom životnom štýle: Dostatočný spánok, zdravá strava, fyzická aktivita.

Zvládanie stresu: Relaxačné techniky, mindfulness.

Udržiavanie duševného zdravia: Riešenie psychických problémov, vyhľadanie odbornej pomoci.

Žiť tu a teraz, zmysluplne, tešiť sa zo života, tráviť čas s priateľmi, a venovať sa svojim záľubám

Psychosomatika je komplexná oblasť, ktorá poukazuje na dôležitosť holistického prístupu k zdraviu. Starostlivosť o duševnú pohodu je neoddeliteľnou súčasťou prevencie a liečby rôznych fyzických ochorení.

Psychosomatika

Kvocient je všeobecný pojem, ktorý označuje pomer dvoch veličín. V psychológii sa používajú dva kľúčové kvocienty: inteligenčný kvocient (IQ) a emočný kvocient (EQ).

Kvocient je všeobecný pojem, ktorý označuje pomer dvoch veličín. V psychológii sa používajú dva kľúčové kvocienty, ktoré merajú rôzne aspekty ľudských schopností:


Meria kognitívne schopnosti človeka, ako sú logické myslenie, pamäť, priestorové vnímanie a riešenie problémov. IQ testy sa používajú na porovnanie inteligencie človeka s ostatnými ľuďmi v jeho vekovej skupine. Vysoké IQ je spojené s úspechom v škole a v niektorých profesiách. IQ je relatívne stabilné v priebehu života človeka.

Meria schopnosť človeka vnímať, chápať a regulovať svoje emócie a emócie iných. EQ testy sa používajú na hodnotenie emocionálnej inteligencie človeka. Vysoké EQ je spojené s úspechom v medziľudských vzťahoch, v práci a v živote vo všeobecnosti. EQ sa dá rozvíjať učením a praxou.

IQ a EQ nie sú protichodné, ale skôr sa dopĺňajú. Vysoké IQ môže človeku pomôcť v škole a v práci, ale vysoké EQ mu môže pomôcť v medziľudských vzťahoch a v živote vo všeobecnosti.

Kvocient: Inteligenčný kvocient (IQ) a emočný kvocient (EQ)

Manipulácia je ovplyvňovanie správania alebo vnímania iných ľudí s cieľom dosiahnuť vlastný prospech. Aké sú jej druhy, a ako sa pred ňou chrániť?

Manipulácia je ovplyvňovanie správania alebo vnímania iných ľudí s cieľom dosiahnuť vlastný prospech. Manipulátor používa rôzne techniky, aby dosiahol svoje ciele, pričom často zneužíva dôveru a emócie druhých.


Skryté zámery: Manipulátor neskrýva svoje skutočné pohnútky a ciele.

Lichôtky a komplimenty: Manipulátor používa lichôtky a komplimenty, aby si získal dôveru a sympatie druhej osoby.

Obeť sa cíti vinná: Manipulátor sa snaží vyvolať v obeti pocit viny, aby ju prinútil urobiť to, čo chce.

Hrozba a zastrašovanie: Manipulátor môže používať hrozby a zastrašovanie, aby si presadil svoje.

Izolácia: Manipulátor sa snaží izolovať obeť od jej blízkych, aby ju mohol ľahšie kontrolovať.

Existuje mnoho typov manipulácie, medzi najbežnejšie patria:

Emocionálna manipulácia: Manipulátor sa snaží ovplyvniť emócie druhej osoby, aby dosiahol svoje ciele.

Psychologická manipulácia: Manipulátor sa snaží ovplyvniť myšlienky a vnímanie druhej osoby.

Verbálna manipulácia: Manipulátor používa slová a jazyk, aby ovplyvnil druhú osobu.

Neverbálna manipulácia: Manipulátor používa neverbálnu komunikáciu, ako je napríklad tón hlasu, mimika a gestá, aby ovplyvnil druhú osobu.

Existuje mnoho stratégií, ako sa chrániť pred manipuláciou:

Naučte sa rozpoznať znaky manipulatívneho správania.

Buďte asertívni a stanovte si zdravé hranice.

Neprestávajte sa pýtať a spochybňovať informácie, ktoré dostávate.

Vyhľadajte pomoc a podporu u blízkych alebo odborníkov.

Manipulácia je vážny problém, ktorý môže mať negatívny vplyv na duševné a fyzické zdravie. Je dôležité, aby sme sa naučili rozpoznať manipulatívne správanie a chrániť sa pred ním.

Manipulácia

Stres je prirodzenou súčasťou života, avšak jeho nadmerná miera môže mať negatívny vplyv na naše fyzické a psychické zdravie. Aké cvičenia nám pomôžu s jeho lepším zvládaním?

Stres je prirodzená reakcia tela na záťažové situácie. Pomáha nám mobilizovať energiu a zvládať náročné chvíle. Avšak, chronický stres môže mať vážne negatívne následky na naše fyzické a psychické zdravie.


Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu vyvolať stres, napríklad:

Práca: Vysoká pracovná záťaž, termíny, konflikty na pracovisku.

Vzťahy: Problémy v partnerskom živote, rodinné konflikty, strata blízkej osoby.

Finančné problémy: Dlhy, strata zamestnania, neistota.

Zdravotné problémy: Choroba, chronická bolesť, invalidita.

Životné zmeny: Sťahovanie, rozvod, strata zamestnania.

Fyzické symptómy: Bolesti hlavy, únava, poruchy spánku, tráviace problémy, oslabenie imunity.

Psychické symptómy: Úzkosť, depresia, podráždenosť, neschopnosť sústrediť sa, znížená motivácia.

Behaviorálne symptómy: Zvýšená konzumácia alkoholu a kofeínu, zanedbávanie povinností, sociálne stiahnutie.

Chronický stres môže mať vážne následky na naše zdravie:

Srdcovo-cievne choroby: Vysoký krvný tlak, infarkt, mŕtvica.

Poruchy trávenia: Vredy, syndróm dráždivého čreva.

Oslabenie imunity: Časté infekcie, alergie.

Depresia a úzkosť: Psychické poruchy, ktoré ovplyvňujú kvalitu života.

Existuje mnoho stratégií, ktoré nám pomôžu zvládať stres:

Zdravá strava: Vyvážená strava dodá telu energiu a živiny, ktoré potrebuje na zvládnutie stresu.

Dostatok spánku: Spánok je dôležitý pre regeneráciu tela a mysle.

Pravidelná fyzická aktivita: Cvičenie pomáha odbúravať stres a zlepšuje náladu.

Relaxačné techniky: Meditácia, joga, dýchacie cvičenia.

Dobré medziľudské vzťahy: Podpora od blízkych ľudí je dôležitá pre zvládnutie stresu.

Terapia: V závažných prípadoch môže pomôcť psychoterapia.

Stres je neoddeliteľnou súčasťou moderného života. Je dôležité naučiť sa ho zvládať zdravými spôsobmi, aby nemal negatívny vplyv na naše zdravie a život.

Stres

Temperament je vrodená predispozícia k určitým typom správania a reakcií na podnety. Je to základný kameň našej osobnosti a ovplyvňuje, ako vnímame svet, ako sa s ním vyrovnávame a ako komunikujeme s ostatnými.

Existuje viacero typologických systémov temperamentu, avšak jeden z najznámejších je Hippokratova a Galénova teória štyroch temperamentov:

Sangvinik: Veselý, optimistický, energický, spoločenský, ľahko sa prispôsobuje.

Melancholik: Smutný, pesimistický, introvertný, hĺbavý, citlivý.

Flegmatik: Pokojný, vyrovnaný, pomalý, ľahostajný, ťažko sa vzrušuje.

Cholerik: Rýchly, impulzívny, dominantný, agresívny, ťažko sa ovláda.

Temperament sa prejavuje v rôznych vlastnostiach, ako napríklad:

Aktivita: Úroveň energie a dynamiky správania.

Emocionalita: Intenzita a prejavy emócií.

Sociabilita: Potreba a záujem o interakciu s ostatnými.

Plasticita: Schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám.

Impulzivita: Sklon k unáhleným reakciám.

Vytrvalosť: Schopnosť sústrediť sa na ciele a dokončiť úlohy.

Temperament ovplyvňuje rôzne aspekty nášho života, ako napríklad:

Výber povolania: Ľudia s rôznymi temperamentami sa hodia pre rôzne typy práce.

Vzťahy: Temperament môže ovplyvňovať kompatibilitu partnerov a dynamiku vzťahov.

Zvládanie stresu: Ľudia s rôznymi temperamentami reagujú na stres rôznymi spôsobmi.

Zdravie: Temperament môže súvisieť s predispozíciou k určitým psychickým a psychosomatickým poruchám.


Temperament je vrodený, ale nie je nemenný. V priebehu života sa môže formovať a ovplyvňovať prostredím, výchovou a skúsenosťami.

Temperament

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševná porucha, ktorá sa vyznačuje opakovanými, rušivými myšlienkami alebo nutkavým správaním. Informácie o príznakoch, typoch a liečbe.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševná porucha, ktorá sa vyznačuje opakovanými, rušivými myšlienkami (obsesiami) a/alebo nutkavým správaním (kompulziami). Obsesie a kompulzie značne ovplyvňujú kvalitu života, zaberajú človeku nadmerne veľa času a bránia mu v bežných aktivitách. Nedajú sa dostať pod kontrolu vôľou a vyvolávajú silnú úzkosť. Kompulzívne rituály prinesú dočasnú úľavu, ale o chvíľu sa neodbytné myšlienky objavia znova. 


strach zo špiny, baktérií, chorôb, kontaminácie

strach z ublíženia sebe alebo iným, spôsobenia škody, spravenia chyby

nechcené alebo tabuizované myšlienky a predstavy o sexe alebo náboženstve

prehnaná starostlivosť o hygienu a čistotu, napríklad opakované umývanie rúk a sprchovanie, nadmerné upratovanie

ustavičná kontrola zámkov, dverí a spotrebičov

nutnosť usporiadania vecí v určitom poradí

počítanie, opakovanie slov, rituálne správanie

Presná príčina OCD nie je známa, ale predpokladá sa, že je to kombinácia vplyvov dedičnosti a prostredia. Dôležitú úlohu zohrávajú aj neurochemické procesy v mozgu alebo odlišnosti v jeho štruktúrach.  Rizikovým faktorom pre vznik OCD sú aj traumatické zážitky v detstve a niektoré osobnostné črty (napríklad väčšia uzavretosť, negativizmus, sklon k úzkostiam a depresiám).

Liečba dokáže zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života aj pri závažných formách OCD. Používa sa psychoterapia, medikamentózna liečba alebo ich kombinácia.

Psychoterapia: jednou z najúčinnejších foriem terapie pri OCD je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). Zameriava sa na prácu s myšlienkami a nácvik správania, ktoré pomáha pri zvládaní napätia a úzkosti. 

Medikamentózna liečba: na zmiernenie príznakov OCD dobre fungujú lieky na liečbu depresie alebo antipsychotiká. Je potrebné dlhodobejšie užívanie, kým sa prejaví ich účinok a stav sa zlepší. 

Kombinácia psychoterapie a liekov: táto kombinácia môže byť dobrou voľbou. Lieky pomôžu stabilizovať psychiku a psychoterapia zároveň pomáha pochopiť príčiny poruchy, rozoznávať spúšťače a získať väčšiu kontrolu nad myšlienkami a nutkavým správaním. 

Dôležitosť včasnej diagnózy a liečby

Včasná diagnóza a liečba OCD sú dôležité pre zníženie symptómov a prevenciu komplikácií. Ak máte podozrenie, že vy alebo niekto z vašich blízkych trpí OCD, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Liečba je jednoduchšia, ak sa ešte nutkavé myšlienky a rituály v správaní príliš nezafixovali a ak ešte nezaberajú veľký priestor v živote. 

ksebe abeceda

Najnovšie články na blogu

Frustrácia: Čo to je, a ako ju efektívne zvládať?

Spomienkový optimizmus: Fenomén, ktorý idealizuje minulosť

Nihilizmus: definícia, ako ho spoznať, a prečo by nás mohol/mal zaujímať

Hypersenzitivita: Spoznajte, ako sa prejavuje, a ako ju premeniť na svoju silu.

Disciplína: Čo je to, prečo ju potrebujeme, a ako si ju vybudovať

Získaj exkluzívne ponuky a novinky

Sedenia

Starám sa o seba

Som firma alebo médiá

Legal