Emočné prejedanie je charakterizované opakujúcimi sa epizódami nekontrolovateľného prejedania, často bez pocitu hladu. Tieto epizódy sú sprevádzané pocitom straty kontroly a následnými pocitmi viny. Informácie o príznakoch a typoch liečby.

V dnešnom hektickom svete sa mnohí z nás stretávame s rôznymi stresormi a ťažkosťami. Nie vždy s nimi vieme efektívne narábať a hľadáme rýchlu úľavu rôznymi spôsobmi. Jedným z nich môže byť aj emočné prejedanie.


V tomto článku sa bližšie pozrieme na to, čo je emočné prejedanie, ako sa prejavuje, aké sú jeho spúšťače a dôsledky, a ako s ním bojovať. Dozvieš sa ako odhaliť spúšťače prejedania, naučiť sa zvládať emócie zdravým spôsobom a získať kontrolu nad stravovaním. Článok je písaný v spolupráci so psychologičkou Katarínou Slovákovou, ktorú nájdeš na našej platforme. 

Čo je emočné prejedanie a ako sa líši od bežného hladu?

Emočné prejedanie nie je o zasýtení tela, ale o potlačení negatívnych emócií. Siahame po jedle, aby sme zahnali smútok, stres, osamelosť, problémy v živote. Pocit úľavy je však krátkodobý a po opadnutí emócií sa problémy vracajú späť, s pridaným pocitom viny, hanby a zlyhania.

Ako funguje emočné prejedanie, a prečo je návykové?

Jedlo aktivuje v mozgu systém odmien a uvoľňuje dopamín – tzv. hormón šťastia. To vedie k príjemným pocitom a túžbe tieto pocity opakovať. Čím častejšie zajedáme emócie, tým silnejší je návyk na jedlo ako únikovú cestu od nepríjemných pocitov.

Aké sú spúšťače emočného prejedania?

Spúšťačom môže byť akákoľvek záťažová situácia, ktorá vyvoláva nepríjemné emócie ako stres, hnev, nervozita, ale niekedy to môžu byť aj pozitívne emócie ako radosť. Dôležité je uvedomiť si, že pri emočnom prejedaní nehovoríme o zlozvyku ako „dám si chipsy, keď pozerám telku“, ale o tom, že je jedlo používané ako spôsob zvládania resp. potlačenia emócií.  

Osamelosť: Pocit osamelosti alebo izolácie môže viesť k tomu, že sa prejedáme, aby sme sa utíšili alebo spojili s niečím.

Nízke sebavedomie: Ľudia s nízkym sebavedomím sa môžu prejedať ako spôsob, ako sa vyrovnať s negatívnymi pocitmi o sebe samých.

Trauma: Trauma z minulosti, napríklad zanedbanie alebo zneužívanie, môže viesť k emočnému prejedaniu ako k mechanizmu zvládania.

Diéty: Paradoxne, prísne diéty a obmedzovanie jedla môžu viesť k prejedaniu sa, pretože vyvolávajú pocity hladu a deprivácie.

Je dôležité si uvedomiť, že spúšťače emočného prejedania sú pre každého individuálne. To, čo vyvoláva prejedanie sa u jednej osoby, nemusí mať rovnaký účinok u inej.

Do bludného kruhu emočného prejedania sa môže dostať ktokoľvek. Náchylnejší sú však ľudia s prežitou traumou, sklonom k depresii a úzkosti, emočne nestabilní a impulzívni. Tieto sklony sa často učia už v detstve od dospelých, ktorí im dávajú jedlo ako liek na smútok, odmenu alebo odvedenie pozornosti od problémov.


Aké sú dôsledky emočného prejedania?

Samotné emočné prejedanie nie je nebezpečné, no jeho dôsledky áno – priberanie, obezita, poruchy metabolizmu, vysoký cholesterol a rôzne zdravotné komplikácie. Okrem toho emočné prejedanie bráni riešeniu skutočných problémov a môže viesť k zhoršeniu psychického stavu.

Ako sa dá bojovať s emočným prejedaním?

Odhaľ spúšťače: Identifikuj situácie a emócie, ktoré u teba prejedanie vyvolávajú.

Nauč sa zvládať emócie: Využi relaxačné techniky ako autogénny tréning, jógu, dýchacie cvičenia, šport. Pomôcť môže aj kontakt s blízkymi.

Získaj kontrolu nad stravovaním: Všímaj si telesné signály hladu a sýtosti. Jedz pravidelne a v pokoji. Sústreď sa na vedomé jedenie. Jedz pomaly a dôkladne prežúvaj sústa. Zameraj sa na zdravé a pestré jedlo. Ak máš chuť na nezdravé jedlo, dopraj si ho, ale v rozumnej miere.

Buď trpezlivý/á: Zmena stravovacích návykov je beh na dlhú trať.

Rieš problémy: Jedlo nie je liek na trápenie. Hľadaj zdravé spôsoby, ako sa vysporiadať s ťažkosťami. Neboj sa požiadať o pomoc psychológa, lekára či iného odborníka.

Emočné prejedanie ponúka iba krátkodobú úľavu. Nevyrieši tvoje problémy.

Nie si v tom sám/sama. Mnoho ľudí bojuje s podobnými ťažkosťami.

S uvedomením a trpezlivosťou sa z toho dostaneš a získaš lepší vzťah k jedlu, ale aj k sebe samému/samej.

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

Článok je písaný v spolupráci so psychologičkou Katarínou Slovákovou

Emočné prejedanie: Keď sa jedlo stáva únikom

Na Slovensku máme dve možnosti ako hradiť sedenia u psychológa, možeš si vybrať medzi štátnym a súkromným psychológom. V nasledujúcom blogu ti podrobnejšie priblížime ako oba spôsoby fungujú.

Z pohľadu hradenia nákladov, na Slovensku existujú dva spôsoby, ako sa hradí psychologická pomoc. Klient si môže vybrať či využije sedenia preplácané štátom alebo si zvolí pomoc súkromného psychológa, kde si náklady hradí sám. 

Súkromní psychológovia na našej platforme www.ksebe.sk stoja okolo 35 -70 eur. Priemerne sa suma za sedenie, ktoré trvá zvyčajne 50 minút, pohybuje okolo 50 eur. Počet sedení, ktoré by mal klient absolvovať sa líši od klienta ku klientovi. Možno sa ti zdá, že 50 eur je vysoká suma, avšak je to investícia do tvojho zdravia, do tvojej prítomnosti a budúcnosti. Keď si porovnáš, že 50 eur vieš minúť v piatok vonku v meste, alebo na manikúru či silový tréning, tak 50 eur do duševného zdravia nie je vysoká suma.  Je na tebe či budeš chodiť na sedenia každý týždeň alebo raz do mesiaca. 

Vysoká cena odráža vysoké náklady, ktoré psychológovia majú, aby vôbec mohli terapeutické sedenia vykonávať.

Okrem štúdia na vysokej škole, musia psychológovia absolvovať tzv. psychoterapeutický výcvik, ktorý trvá  5–6 rokov nad rámec vysokoškolského štúdia a budúci terapeuti si ho hradia sami. Zároveň sa zo zákona musia celoživotne vzdelávať a absolvovať svoje psychoterapie, intervizie a supervízie, ktoré sú taktiež nákladné. 

Darmo budeme mať skvelé školy, kurzy, znalosti, keď náš psychický stav zabráni tomu, aby sme ich dostatočne využívali a boli schopní naplniť svoj plný potenciál.

Ako je to s psychológmi cez poisťovňu?

Štátna psychologická pomoc na Slovensku nie je dostatočne pokrytá, avšak od začiatku roka 2021 je o niečo (ozaj len o niečo) prístupnejšia. Ak sa rozhodneš využiť štátnych psychológov, nepotrebuješ už výmenný lísok.(1) Znamená to, že ak chceš navštíviť psychológa, netreba už chodiť k všeobecnému lekárovi, ale rovno zájdeš za "špecialistom" — psychológom. 

Zdravotná poisťovňa uhrádza maximálne 25 terapeutických sedení za jeden kalendárny rok. Najväčšie prekážky pri sedeniach so štátnymi psychológmi sú veľký záujem zo strany klientov a nedostatočný počet štátnych psychológov. Z toho vyplývajú dlhé čakacie lehoty na prvé ale aj nasledujúce sedenia. Je celkom bežné, že na sedenie preplácané poisťovňou sa dostaneš o niekoľko mesiacov a následne budeš mať opäť niekoľko mesiacov prestávku, kým sa dostaneš po druhé sedenie. U nás v ksebe.sk neuskutočňujeme sedenia hradené cez poisťovne, avšak združujeme momentálne cez 100 psycholigičiek a psychológov a po sedenie sa dostaneš už do 24 hodín. 
 

Jedna výnimka tu však je. Ak máš viac ako 18 rokov a povinné zdravotné poistene uzatvorené v poisťovni Dôvera, môžeš využiť 5x10€ príspevok na sedenia so psychológom cez našu platformu ksebe.sk

Ako na to? 

👉 Získaj kód príspevku – navštív stránku Dôvery a vygeneruj si zľavový kód. 

👉 Následne si vyber psychológa – navštív náš portál ksebe.sk a vyber si psychológa.

👉 Pri rezervácii zadaj vygenerovaný kód – vygenerovaný kupón použi v kolónke „kupón“ pri platení za svoje sedenie, automaticky sa ti odráta 10€ z ceny sedenia.

Osoby do 18 rokov majú samozrejme tiež nárok na terapiu, tam sa však podmienky líšia od veku dieťaťa a jeho potrieb a nevzťahuje sa naň vyššie spomínaný príspevok.

Či už sa rozhodneš využiť služby súkromných psychológov alebo uprednostníš psychologickú starostlivosť preplácanú poisťovňou, prajeme ti veľa síl a odhodlania na ceste za tvojou zmenou.

Pozreli sme sa na to, ako sa ľudia počas Vianoc cítia. Tento rok nám dotazník vyplnilo až 2000 ľudí. 

V roku 2022 sme skúmali, ako Vianoce ovplyvňujú našu pohodu: stres, tlak, ale aj radosť a šťastie. Fokus na vzťahy a komunikáciu v rodinách v roku 2023.

V roku 2022 sme sa v adventnom období v ksebe pozreli na to, ako sa ľudia počas Vianoc cítia. Zaujímalo nás, či sú spokojní alebo pociťujú stres a tlak. Z takmer 600 odpovedí nám minulý rok vyšlo, že zatiaľ čo zhruba polovica pociťuje oddych, radosť a šťastie, až 42,2 % pociťuje stres, 33 % tlak a štvrtina cíti únavu, smútok a osamelosť. Tento rok sme sa rozhodli zamerať sa na vzťahy v rodinách a či práve nedostatočná komunikácia počas roku, generačné rozdiely či iné premenné ovplyvňujú aj to, ako Vianoce v skutočnosti prežívame. Tento rok nám dotazník vyplnilo až 2000 ľudí. 

Na základe dát, ktoré nám vyšli z prieskumu, sme pokladali otázky našej psychologičke Lenke Sarneckej.👇 

Ako najlepšie mám oznámiť rodine, že chcem Vianoce tráviť inak ako „vždy“?


V psychológií máme vždy trochu problém so slovami „najlepšie“, ale skúsme sa pozrieť na potrebu povedať rodine, že máte inú predstavu o Vianociach. V prvom rade je vhodné vopred si premyslieť svoju predstavu: ide o zmenu rodinných rituálov, vynechanie návštevy kostola alebo strávenie Štedrého dňa s novým partnerom? Pri komunikácii s rodinou pomáha, ak vysvetlíte,  prečo je vaša požiadavka pre vás taká dôležitá. Určite je vhodné zvoliť neutrálny tón hlasu, neskĺznuť do kriku, hádky či útokov na rodinu. Majte na pamäti, že ako dospelí ľudia nepotrebujete „dovolenie rodičov“, no z lásky a úcty im to oznamujete, aby si vedeli aj oni prispôsobiť svoje plány. Vhodné je držať sa zásad asertívnej komunikácie, neospravedlňovať sa, ale stáť si za svojím rozhodnutím, napr. „Mami, chcem ti povedať, že tento rok budem tráviť Vianoce s Matejom. Cítim, že moje miesto je pri ňom…Viem, že je pre teba dôležité, aby bola rodina spolu, ale ja to potrebujem tak, ako som ti povedala“.

Ako sa vyrovnať s tým, ak moje dieťa, alebo aj iný člen rodiny, nechce byť na Vianoce doma?

Je pochopiteľné, že aj na strane rodičov sa môžu ozvať silné emócie, ak dieťa chce tráviť sviatky mimo rodiny. Pre rodičov sú Vianoce akýmsi uistením, že ich dieťa stále „nevyletelo úplne z hniezda”. Mnohí rodičia, najmä tí, ktorí majú dysfunkčné partnerstvá, si nahrádzajú prítomnosť partnera svojím dieťaťom. Zabúdajú však na to, že ich dieťa bude raz dospelé a rozhodne sa odísť. Vtedy aj rodič môže prežívať pocity osamotenia, opustenia. Spracovať tieto pocity a dovoliť dospelému dieťaťu „vyletieť z hniezda” je však vývinová úloha každého rodiča. Rodič nemá právo požadovať od svojho dospelého dieťaťa, aby zostalo na sviatky s rodinou, ak mu to nevyhovuje. Mnohí využívajú manipuláciu či emočné vydieranie dospelého dieťaťa (často býva prítomné počas celého roka, ale na sviatky sa tlak na dospelé dieťa stupňuje). Vianoce sú sviatky pokoja a lásky. Ak teda milujete svoje dieťa či iného člena rodiny, darujte mu lásku prostredníctvom akceptácie jeho rozhodnutia.

Pokojne popíšte, čo cítite, napr. „bude mi smutno, mal som inú predstavu, ale chápem to”. Rozhodne však nepoužívajte vyčítavý podtón. Ako akceptujúci rodič máte teda právo priznať, že vám bude aj smutno, že ste mali iné predstavy, že ste čiastočne sklamaný/á, no podstatné je dať najavo dospelému dieťaťu, že ho prijímate a rešpektujete aj vtedy, keď nerobí to, čo chcete vy.

V prieskume sa opakovala situácia, že sa partneri museli rozhodovať medzi Vianocami s jednou alebo druhou rodinou a vznikali konflikty. Ako sa k tomu najlepšie postaviť?

Je nutné povedať, že Vianoce nie sú izolovaná udalosť. To, čo sa premieta vo vzťahoch na Vianoce, sa formuje počas celého roka. V partnerstvách to najčastejšie býva nedostatočná alebo úplne absentujúca komunikácia. Ak sa teda nepočúvame celý rok a problémy tlačíme pred sebou, je pochopiteľné, že na Vianoce sa tlak znásobený od rodičov premietne do konfliktov. Pamätajte, prosím, na to, že cieľom komunikácie je zdeliť si informáciu, teda vypočuť sa, nájsť kompromis a s cieľom obojstrannej spokojnosti. Najdemokratickejšie je, ak si návštevy rovnomerne podelíme - jeden rok moji, ďalší rok tvoji. Možno vyvstáva otázka, či obaja partneri naozaj chcú tráviť Vianoce s rodičmi (svojimi či svokrovcami). Alebo je to len neuvedomený zvyk, ktorý sa zaužíval ako jednoduchšia alternatíva, než povedať rodine „nie”. Mám mnoho klientov, ktorí prichádzajú na terapie práve kvôli pocitom nepochopenia, odmietania od partnera. Pozadím pritom často býva neschopnosť jedného z partnerov povedať svojim rodičom „nie”. Dobré vzťahy však nerastú na stromoch, musíme si ich pestovať a vytvárať. Cestou je vzájomné načúvanie, tolerancia a čerpanie podpory z partnerstva

Veľa respondentov sa v kruhu rodiny cíti nepochopene, nervózne alebo osamelo, no zároveň „musia/chcú” tráviť Vianoce s rodinou (rodičmi). Ako sa s tým vyrovnať?

Vianoce nesú v sebe niečo magické. Po dlhých tmavých dňoch prichádza zimný slnovrat a symbolicky prichádza svetlo aj do nášho života. Akoby všetky tie lesklé ozdoby a svetielka zrazu osvetlili pravdivú realitu, ktorú nechceme počas roka vidieť. Ak sa niekto cíti vo svojej rodine osamotene, tak počas Vianoc sa samota zhmotňuje najviac. Nemožno ju nevidieť. Existuje viacero rovín a vysvetlení tohto stavu. Mnohé rodiny majú dysfunkčné vzťahy, dôležitý rodič sa akoby odpája a nie je vedome či fyzicky prítomný pre partnera a deti. Ak teda prídu Vianoce a je potrebné tohto “odpojeného” člena opäť zapojiť do rodinnej dynamiky, interagovať spolu, môže to viesť ku konfliktom.

Mnoho mojich klientov prežíva strach zo sviatkov, lebo sa zrazu večne neprítomný rodič ocitne doma dlhšie ako na jeden deň a všetci v rodine si uvedomia, že sa nemajú s ním o čom zhovárať, nič o nich nevie, nepozná ich záujmy, koníčky alebo témy, ktorými žijú. Prežívajú pocity frustrácie, hnevu alebo hlbokého sklamania. Spracovať tieto pocity v napätej rodinnej atmosfére je veľmi ťažké. Tu sa dostávame k ďalšiemu podstatnému dôvodu - traumatickým zážitkom. Trauma nemusí byť iba jedna veľmi vážna situácia, traumatické je pre nás čokoľvek, čo je veľmi bolestné, vysoko prevyšujúce našu schopnosť túto udalosť spracovať. 

Môžu to byť stovky drobných zraňujúcich momentov, ktoré sú v konečnom dôsledku omnoho náročnejšie na spracovanie (napr. v terapii). Navštíviť teda rodičov, absolvovať povinné rodinné stretnutia môže byť pre daného jednotlivca retraumatizujúce, pretože sa opätovne pripomínajú zraňujúce slová, scenáre… Ak sa niekto vo svojej rodine necítil bezpečne, zažíval depriváciu (emočnú, fyzickú), napr. nedostatok lásky, záujmu, pozornosti, načúvania, je pre neho ťažké vracať sa do tohto prostredia naspäť. Najmä ak si už svoj bezpečný priestor vybudoval napr. v novom bydlisku, s priateľmi, inými členmi rodiny a pod. Vyrovnať sa s touto situáciou je veľmi náročné. Neraz sa s klientmi v terapii venujeme príprave na sviatky s rodinou. Veľmi dôležité je mať podporu v niekom blízkom, najmä ak budete prezentovať svoje potreby väčšej časti rodiny. Počítajte tiež s tým, že vás možno označia za  „čiernu ovcu rodiny”. Je to však iba dočasný stav, ktorému sa občas nevyhnete, ale môžete v konečnom dôsledku získať cenný pokoj počas sviatkov. Pokúste sa porozmýšlať, aké máte možnosti vo vašej situácii. Limitovanejšie možnosti má ,pochopiteľne, študent strednej školy a iné možnosti má pracujúci dospelý. Ak u vás vládne napätá atmosféra a ste ekonomicky závislý od rodičov, pouvažujte nad širšou rodinou (napr starými rodičmi). Pokojne odmietnite návštevu tých členov rodiny, s ktorými sa cítite nepríjemne. Naplánujte si počas sviatkov aktivity tak, aby čo najviac napĺňali aj vaše skutočné predstavy o strávení sviatkov. Nezabúdajte, že druhých ľudí zmeniť neviete. Môžte však osloviť svoj postoj a to, či ostanete v roli trpiteľa v rodine alebo si zvolíte cestu aktívneho tvorcu vašej prítomnosti.

Prečo počas Vianoc môžu vznikať konflikty častejšie ako inokedy?

Problémy a konflikty, ktoré riešime na Vianoce, sú len „premiérou po celoročných generálkach na lesklom pozlátku vianočných ozdôb”. Všetky témy konfliktov sa ukazujú počas celého roka, cez sviatky sú však výraznejšie viditeľné. Napr. mám klientku, ktorá je starostlivá gazdinka, celý rok upratuje, varí, nakupuje a riadi chod domácnosti bez toho, aby zapojila partnera či deti.

Pred sviatkami jej frustrácia a napätie eskaluje, pretože zatiaľ čo rodina papá perníčky pri telke, ona sa ťahá domov unavená z obchodu s kopou tašiek a čaká ju ďalšia šichta doma. Potom sa háda s partnerom i deťmi. Vnímavejší pozorovateľ by však zachytil, že tento problém tu bol celý rok, nezjavil sa iba na Vianoce spolu s Mikulášom. Tu sa však dostávame k častej potrebe vytvoriť ilúziu dokonalých sviatkov s cieľom odvrátiť pozornosť od toho podstatného - od nášho vnútorného života a vzťahov.

Túto idylickú ilúziu upevňuje aj masívna mediálna kampaň. Vo všetkých filmoch a reklamách  sa Vianoce prezentujú ako sviatkypohody, pokoja, lásky a porozumenia. Všetci členovia rodiny sú k sebe láskaví, súdržní a uprednostia pekné chvíle s rodinou pred hádkou. Realita je však často iná, čo už samo osebe vedie k napätiu, stresu ale aj ku sklamaniam. Sú to teda aj naše (často neuvedomené) očakávania vysnených, ideálnych sviatkov s rodinou ako vo filme. Keď toho členovia rodiny nie sú schopní, nastupuje úzkosť, sklamanie, smútok či hnev. Vianoce nerobí dobrý šalát, farebná girlanda ani kopa darčekov. Vianoce si robíme my sami - svojím vnútorným postojom.

V prvom rade by som teda odporučila uvedomiť si, aké sú vaše vlastné očakávania od sviatkov s rodinou. Zreálniť si, do akej miery je vaša predstava možná. Cestou k riešeniu je zvedomiť si, čo je moje očakávanie a aká je realita. Až vtedy dokážete vidieť aj malé, drobné úspechy/zázraky, ktoré by ste vo svojom znechutení z nenaplnenej predstavy nevideli. Napr. túžite po lepšom vzťahu s matkou. Máte predstavu, že budete sedieť celý večer spolu a dôverne sa zhovárať. Viete však, aká vaša matka je - praktická, zameraná na dodržanie tradícií, že si ani nesadne, aby všetko stihla nachystať. No zavolá vás spoločne ozdobiť stromček a začne sa pýtať, ako sa vám darí v novej práci, koho tam máte radi - máte prvý malý úspech na ceste k lepšiemu vzťahu. Všímať si aj tieto malé pokroky je veľmi významné pri budovaní vzťahov. Pamätajte tiež na pozitívne ocenenie: „Som rád/a, že sa pýtaš… Ďakujem, že mi to hovoríš, znamená to pre mňa veľa...”

Aké emócie môžu byť za výčitkami? Čo to môže odzrkadľovať?

Komunikácia má dve úrovne - obsahovú, keď si odovzdávame informácie. Druhá úroveň je vzťahová - keď zachytávame, čo sa v danej chvíli medzi nami odohráva. Výčitky vedia byť veľmi zraňujúce, ubližujú a spúšťajú v nás obranné reakcie. Mnohí naskočia na „hru” druhej osoby a idú do tvrdej obrany (keď opätujú zraňujúce vyjadrenia) alebo úteku (odídu preč, opijú sa a pod.). Toto však nepomáha problém riešiť, skôr ho prehlbovať. Ak teda rodič/partner/súrodenec pôjde na vás s výčitkami, „stíšte zvuk” a vnímajte vzťahovú rovinu. Všimnite si, ako sa tvári, aká emócia u neho prevláda - je to hnev, ľútosť, sklamanie?

Ak mi klient hovorí: „Viete, tá moja matka mi stále vyčíta, aký som zlý syn, že uprednostňujem partnerku pred ňou, že som ignorant, keď nejdem s rodinou na polnočnú”, ja počujem toto: Som smutná, lebo mi chýbaš, žiarlim na tvoju partnerku, túžim po tom, aby si trávil so mnou a našou rodinou viac času… Za výčitkami najčastejšie stojí potreba pozornosti, blízkosti, záujmu, byť vypočutý,ale aj mnohé iné… Závisí to od konkrétnej situácie. Ak teda niekto niečo vyčíta, je to hlavne o jeho potrebách a jeho emóciách, ktoré nevie identifikovať a pomenovať. Nemám im to za zlé, nemali sa to kde a od koho naučiť.  Žiaľ, je medzi nami stále málo takých, ktorí by vedeli asertívne a priamo pomenovať, čo sa v nich odohráva. A tak im aspoň môžeme skúsiť pomôcť reflektovaním toho, čo vidím a ako sa ja pri tom cítim. Napríklad: „Vidím, že sa hneváš... Všímam si, že sa mi vyhýbaš… Som zmätený/á, cítim sa osamelo... Je to pre mňa nepríjemné…”.

Ako si počas Vianoc nastaviť svoje osobné hranice, avšak nepreklopiť to až do sebectva?

Tu by sme si mohli terminologicky upratať pojem „sebectvo”, resp. čo je sebecké? Keď chcete na Štedrý deň lososa, ktorého urobíte v menšom množstve a ostatní budú mať kapra, je to sebecké? Nemyslím. Je to zdravý kompromis. Sebectvo alebo zvýšený egocentrizmus nastáva vtedy, ak sú potreby a priania jednej osoby presadzované (niekedy aj nevhodnou, násilnou formou) na úkor ostatných. Sú to zväčša príklady autoritatívne vychovávajúcich rodín, kde napr. „musí byť všetko na Vianoce tak, ako povie otec/dedo a pod. Nevadí, že celá rodina neznáša kapra, ale losos je cudzia ryba a to na stôl nepatrí.” Ako si teda nastaviť hranice? Pokojným tónom komunikujte svoj úmysel alebo potrebu. Nemusíte podrobne vysvetľovať, nemusíte sa ospravedlňovať. Máte plné právo aj niečo odmietnuť, ak to nechcete. Použite krátke, stručné vyjadrenia ako napr. „Žiadam ťa, aby si rešpektoval, že mi kapor nechutí.. Očakávala som, že dodržíš, čo si sľúbiľ, a vyhneš sa alkoholu... Keď nerešpektuješ moje hranice, cítim sa… Teraz to cítim a potrebujem mať takto…” Snažte sa popisovať svoje aktuálne pocity, príp. popísať ako správanie niekoho z rodiny na vás vplýva. Napr. Som sklamaný a smutný. Keď kritizuješ mňa a moju partnerku, cítím sa ponížený a nerešpektovaný. Milí čitatelia, majte stále na pamäti, že vždy, keď poviete „NIE” na niečo, čo nechcete, hovoríte sebe veľké „ÁNO”. Aj keď to môže byť náročné, pokúste sa preukázať láskavosť aj sami sebe a nasledovať to, čo skutočne potrebujete. Ako to prijmú a spracujú ostatní členovia rodiny, nie je už vaša zodpovednosť, ale ich. Oceňujte aj malé pozitívne okamihy v rodinnom kruhu, hovorte o nIch nahlas. Budete aj pre ostatných pozitívnym vzorom.

Prajem vám láskyplné Vianoce v kruhu ľudí, ktorí sú vám najbližší. Prajem vám bezpečie, pochopenie, prijatie a lásku k sebe i k druhým. 💙

Pozri si Lenkin profil a rezervuj si s ňou sedenie

Ako zvládnuť Vianočné sviatky vo väčšej duševnej pohode?

Manipulácia je snaha ovplyvniť jednotlivca či skupinu ľudí vo svoj prospech často nečestnými a klamlivými spôsobmi. Nezbežpečná je v tom, že obete manipulácie si jej vplyv neuvedomujú a svoje rozhodnutia považujú za ich vlastné. Stretávame sa s ňou v osobných vzťahoch, v práci, ale aj politike.

Manipulácia: nečestné ovplyvňovanie, ktoré si obete neuvedomujú. Prítomná v osobných vzťahoch, práci aj politike.

Manipulácia je snaha ovplyvniť jednotlivca či skupinu ľudí vo svoj prospech často nečestnými a klamlivými spôsobmi. Nezbezpečná je v tom, že obete manipulácie si jej vplyv neuvedomujú a svoje rozhodnutia považujú za ich vlastné. Stretávame sa s ňou v osobných vzťahoch, v práci, ale aj politike. Preto sme sa rozhodli s politilógom Antonom Gazarekom, priblížiť ti niektoré z techník, ktoré najčastejšie politici a političky vyžívajú.

Populizmus znamená, že sa politici snažia navodiť dojem, že sú apolitickí spôsobom, kde tvrdia, že sú predsa obyčajní ľudia ako každý iný z nás. Predsa oni nepatria medzi skorumpovanú a prehnitú elitu. 

Populizmus je úzko spojený s hnevom namiereným voči tejto politickej elite. Ona predsa vládne, tak môže za všetko zlé, čo sa v tejto krajine deje. Populisti často využívajú demagógiu (nepodložiteľné a nevyvrátiteľné argumenty) a klamstvá ako pracovný nástroj

Využívanie apelov na negatívne emócie 🗯️


Je veľmi častý typ manipulácie využívaný najmä populistami. Populisti sa v nás snažia vyvolať strach a hnev. Tieto dve emócie majú za následok, že sa ľudia uchyľujú k mentálnym skratkám a tým pádom neuvažujú nad situáciou s nadhľadom, ktorý by mali, ak by neboli pod vplyvom týchto emócií. Ľudia neuvažujú, že či je to skutočne tak, či je argument skutočne pravdivý a vzniká vyššia tendencia veriť klamstvám a demagógii.

Na vyvolávanie hnevu slúži vyzdvihnutie nejakej škody, niečoho negatívneho, čo sa stalo alebo sa práve deje. Čím väčšmi sa danej škode dalo predísť, tým väčší hnev to vie v publiku vyvolať. Populisti využívajú obviňovanie politických elít zo súčasného zlého stavu, a zdôrazňujú len negatívnu stránku veci.

Príklad: Títo mafiáni rozkradli celý štát.

Na vyvolávanie strachu slúži vytvorenie hrozby, napr. že imigrácia  predstavuje hrozbu pre našu národnú identitu alebo LGBTI+ pre tradičnú rodinu. Vytváranie dlhodobého strachu voči jednej skupine môže viesť až k nenávisti.

Príklad apelu na strach: Imigranti nám ukradnú pracovné miesta.

Rečník/rečníčka nastoľuje situáciu, že ak pripustíme nejakú skutočnosť, všetko sa akoby zrúti zo šikmej plochy do priepasti. Je to v podstate apel na strach s katastrofickým koncom.

Príklad: Ak povolíme zväzky párom rovnakého pohlavia, bude to znamenať zánik tradičnej rodiny: mama, otec, deti.

Vytvára dojem, že existujú len dve možnosti. Svet však nie je čiernobiely a vždy existujú aj iné možnosti.

Príklad: „Ste buď s nami, alebo ste proti nám v boji proti terorizmu”, Georga W. Bush.

Strašiak útočí na charakter a vlastnosti oponenta/oponentky za účelom spochybnenia ich argumentu. Treba zdôrazniť, že vlastnosti a charakter rečníka/rečníčky nemajú vplyv na správnosť a pravdivosť jeho/jej argumentov.

Príklad: Potom ako Sandra predstavila zaujímavú a inovatívnu schému spravodlivejšieho daňového systému, sa Marián opýtal publika, či majú veriť žene, ktorá nie je vydatá, bola raz zatknutá a trochu zvláštne páchne.

Rečník/rečníčka chce týmto argumentom vyvolať dojem, že za ním stojí veľké množstvo ľudí, že protivník je v menšine, alebo je dokonca zvrátený. 

Sú to vety typu: „väčšina ľudí si želá..., mnohým z nás je zrejmé..., vždy sa to robilo takto...”

Je otázka, ktorá ma v sebe obsiahnutú domnienku a to takým spôsobom, že nemôže byť zodpovedaná bez toho, aby odpovedajúci/a vyzeral ako vinník/vinníčka. Ak sa stretneme so sugestívnou otázkou je namieste odmietnuť odpovedať a zdôrazniť, že sa jedná o sugestívnu otázku. V našom priestore sú sugestívne otázky veľmi často využívané novinármi.

Čo ste spravili pre to, aby ste zabránili tomuto vírusu zabiť tisícky ľudí?

Čo odkážete ľuďom, ktorí nechcú žiť v takej krajine, kde nie sú dodržiavané ich základné ľudské práva?

Korelácia znamená, že sa dve veci dejú súčasne, ale jedna nemá vplyv na druhú. Kauzalita znamená, že A spôsobuje B, je medzi nimi príčinná súvislosť. Často máme pocit, že ak sa niečo deje súčasne, že to spolu súvisí, pritom sú to iba súbežné javy, ktoré sa nevzájom neovplyvňujú.

Príklad: Hackeri napadli stránku železníc, a predstavte si, všetky vlaky potom meškali.

Je jedným z najčastejšie využívaných manipulačných prostriedkov, a znamená, že sú šírené myšlienky organizovanou skupinou alebo vládou za účelom ovplyvnenia názorov ľudí, a to prostredníctvom neuvádzania všetkých faktov, tichým zdôrazňovaním iba jedného spôsobu nazerania na fakty a poskytovaním veľmi jednostraného pohľadu na svet.

Vnútroštátna propaganda je zameraná indoktrináciu, teda snaha o to, aby obyvateľstvo prijalo predostrené názory bez kritického uvažovania, čo znamená nepripúšťanie akéhokoľvek iného pohľadu na vec.

Zahraničná propaganda je importovaná na územie štátu z inej krajiny. Mnohí si myslia, že napríklad Ruská propaganda v Európe má za účel vylepšiť obraz Ruska v očiach Európanov. To nie je ale celá realita. Ruská propaganda má za cieľ rozdeliť našu vnútornú kohéziu (súdržnosť). Už starí rimania poznali princíp “Rozdeľuj a panuj”. To znamená, že ak vnútorne oslabíte nepriateľa, tak ten sa stáva zraniteľnejší a slabší voči vonkajšiemu nebezpečenstvu. Cieľom propagandy je teda polarizovať a vytvárať názorové extrémy, aby zabránili rozumnému dialógu medzi názorovými oponentami.

Autor článku: Mgr. Anton Gazarek, Ph.D.

Ako môžu politici a političky manipulovať?

Pri hľadaní psychológa sa ľahko môže stať, že už výber prístupu nás unaví natoľko, že si nakoniec žiadny nevyberieme a necháme naše ťažkosti aby nás tlačili podobne ako nás napríklad tlačia staré topánky. V príspevku Ti predstavíme dva z prístupov, aby sa Ti pri výbere psychológa alebo prístupu v terapii rozhodovalo čo najľahšie.

Možno ste sa už v podobnej situácii ocitli — dlhší čas pociťujete, že by ste si mali kúpiť nové topánky. Z tých starých sa už na vás z dierky usmieva prúžkovaná ponožka, alebo vás odierajú, prípadne dávno odzvonilo ich reprezentatívnemu vzhľadu. Nech je dôvod pre kúpu akýkoľvek, pustíte sa do hľadania nových topánok, v ktorých by ste sa cítili komfortnejšie. Ako tak vyberáte spomedzi možností, stáva sa, že začnete byť čoraz viac zahltení a neviete si vybrať. Samozrejme, niektorí si napokon nejaké topánky kúpia a je vybavené. Niektorí však ostanú takí zahltení, že nakoniec hľadanie vzdajú a ostanú verní svojim starým diskomfortným topánkam.

Hľadanie terapeuta síce nie je to isté ako kúpa nových topánok, ale môže sa stať, že už len výber prístupu nás unaví natoľko, že si nakoniec nevyberieme žiadneho. Necháme naše ťažkosti aby nás tlačili podobne ako nás tlačia staré topánky.

V najnovšom blogu vám preto predstavíme zopár prístupov, ktoré sa často využívajú v terapii, aby bolo hľadanie jednoduchšie.

Psychoanalýza má za cieľ porozumieť nevedomým duševným procesom. Je určená pre tých, ktorí sa cítia uviaznutí v neustále sa opakujúcich psychických ťažkostiach, ktoré brzdia ich potenciálne šťastné zážitky. Bránia vytváraniu nových vzťahov alebo vnútornému naplneniu pri práci.

Základom psychoanalýzy je rozprávanie založené na metóde voľných asociácii. Klient je nabádaný aby vyrozprával všetko, čo mu napadne, bez toho, aby sa nechal niečím obmedzovať.

Na psychoanalýze je zaujímavý jej scenár, ktorý dobre poznáme z obrázkov, znázorňujúcich terapeutický proces: klient leží na pohovke a hovorí všetko, čo mu príde na myseľ bez prerušovania. Nejeden z nás sa po zhliadnutí obrázkov zachytávajúcich psychoterapiu, mylne domnieval, že takto vyzerajú všetky sedenia u psychológa 🙂

Psychoanalýza môže pomôcť pri liečení

úzkosti, strachu, podráždenosti, agresivite, depresii

ťažkostiach pri vytváraní a udržiavaní priateľských a milujúcich vzťahov

pochybností o sebe, pocitov menejcennosti

ochorení psychosomatického pôvodu (koža, trávenie, astma, bolesti hlavy, poruchy príjmu potravy — anorexia, bulímia, prejedanie)

umožňuje vytvárať zdravé spôsoby, ako sa prispôsobiť svetu

poskytuje dôležitú pozitívnu skúsenosť so sebadôverou a dôverou v iných ľudí

neprináša jednoduché a jednoznačné riešenia

je nákladnejšia v porovnaní s inými prístupmi

S psychoanalytickým prístupom májú skúsenosti napríklad Jana, Natália,Peter,Simona,Veronika aleboEva, ktorí ponúkajú služby cez platformu ksebe.sk.

Prístup EMDR (Eye Movement Desensitization and Reprocessing; slov. Desenzitizácia a spracovanie pomocou očných pohybov) sa zameriava na liečbu nespracovaných traumatických zážitkov a ťažkostí, ktoré z nich vyplývajú.

EMDR terapia pozostáva z 8 fáz, počas ktorých terapeut vypracuje liečebný plán pre klienta. Naučí ho techniky, vďaka ktorým sa môže vyrovnať
s nepríjemnými spomienkami, identifikujú spolu traumatické spomienky, ktoré klienta ťažia a eliminujú negatívne reakcie na traumu.

pripomínanie si nepríjemných udalostí je častokrát menej znepokojivé, pokiaľ je naša pozornosť zameraná na niečo iné

umožňuje vystaviť sa vlastným spomienkam bez toho, aby v nás vyvolali intenzívnu negatívnu reakciu

môže zaťažiť myseľ ešte na nejaký čas po skončení sedenia

môže vyvolať napríklad bolesť, či točenie hlavy

môžu sa vyskytnúť živé, realistické sny

Prístupov k terapii je mnoho, a preto vám ešte v ďalšej časti predstavíme obľúbené KBT (kognitívno-behaviorálny prístup) a interpersonálnu psychoterapiu.

O krok bližšie k terapii: EMDR alebo psychoanalýza?

Psychológov je k dispozícii mnoho. Ako si vybrať toho “správneho” pre mňa? Jednoznačná otázka na túto otázku neexistuje, no pokúsime sa ti priblížiť tento proces v blogu.

Tešíme sa, že ideš urobiť krok k sebe a chceš si nájsť psychológa, ktorý ti bude sedieť. Isto chceš, aby sa tvoja investícia do svojho zdravia čo najlepšie zúročila a na sedení sa chceš cítiť čo najpríjemnejšie. Podľa čoho teda vyberať? 

Najdôležitejším prediktorom úspechu terapie je osobnostná zhoda medzi psychológom a klientom. To sa pri výbere veľmi ťažko odhaduje, a teda najlepšia skúška správnosti je jednoducho do toho skočiť a vyskúšať si toho, ktorý ti je najsympatickejší. Použi svoju intuíciu. Na prvom sedení sa totiž vzájomne “oťukáte” a zistíte, či vám vzťah klient-psychológ po ľudskej stránke vyhovuje. Dôležité je, aby si sa cítil/a príjemne. Daj seba na prvé miesto. Nemaj obavy, psychológ využije všetky svoje poznatky na to, aby vytvoril príjemnú atmosféru. Cieľom bude vytvoriť bezpečné miesto, kde budeš vedieť prejaviť dôveru, autentickosť a hovoriť aj o ťažkých veciach.  Ak sa aj náhodou stane, že si na sedení “nesadnete”, je to úplne normálne. Dôležitým momentom bude nevzdať to a vyskúšať niekoho iného. 

Ak vieš, čo ťa trápi alebo v čom sa chceš preventívne zdokonaliť, pripravili sme pre teba filter, kde si podľa témy môžeš zúžiť výber odborníkov. Viac o daných témach sa môžeš dočítať TU. Ak nevieš, čo ťa ťaží, nie je to vôbec problém. Čas so psychológom je presne na to určený a spoločne odhalíte to, čo zostáva nepomenované a navonok nejasné a skryté. Môže to byť prvý cieľ, ktorý budeš chcieť so svojím psychológom dosiahnuť.

Psychológovia sa celý život vzdelávajú a rozširujú svoje obzory. To však spôsobuje, že vyznať sa v ich vzdelávacom systéme nie je pre verejnosť jednoduché. Pripravili sme pre teba zjednodušené vysvetlenie typov vzdelania, ktoré sme pridružili k jednotlivým profilom. 

Vysokoškolské vzdelanie – získajú študenti psychológie po  absolvovaní  5-ročného vysokoškolského vzdelania, kde nadobudli teoretické vedomosti. Absolvent tohto vzdelávania získa Mgr. titul, a aj keď ho zjednodušene označujeme ako psychológa, nemôže vykonávať psychologickú činnosť a nie je zdravotníckym pracovníkom. Na našej platforme prijímame iba jednoodborových psychológov. 
Po ukončení univerzity psychológ nastupuje na cestu:
- Zdravotníckej praxe, ktorá sa realizuje v zdravotníckom zariadení, kde si psychológ obvykle zvyšuje vzdelanie – špecializáciu.
undefined
VŠ vzdelanie v jednoodborovej psychológii a prax minimálne 2 roky sú minimálnymi  podmienkami pre všetkých psychológov na platforme. 


Klinická špecializácia –⁠ Predpokladom  takéhoto štúdia je titul z jednoodborovej psychológie. Spočíva v 3-ročnej práci s klientmi v rámci zdravotníckeho zariadenia. Psychológ pod supervíziou a garanciou akreditovaného klinického psychológa vykonáva prax v odbore psychológia. 
Tu sa psychológ učí od svojich nadriadených a kolegov.  Navyše v rámci tohto vzdelávania absolvuje aj 6-mesačnú prax na rôznych iných oddeleniach (onkológia, geriatria, psychiatria atď). Ide o tzv. postgraduálne štúdium. 
Po ukončení tejto praxe a atestácii na akreditovanej univerzite získa titul “klinický psychológ”. Klinickú špecializáciu si psychológ môže robiť zároveň s psychoterapeutickým výcvikom.

Psychoterapeutický výcvik –⁠ je vzdelávanie zamerané na prácu s klientom a obvykle trvá 4 –⁠ 6 rokov. Týchto výcvikov je mnoho a rozlišujú sa primárne v prístupe, akým odborník pristupuje ku klientovi. Ich zoznam nájdeš TU. Psychológ si sám určí, s ktorým prístupom práce sa identifikuje a chce ho aplikovať v praxi. Každý psychoterapeutický výcvik má svoje vlastné podmienky prijatia, no vo väčšine prípadov to je dokončené vysokoškolské vzdelanie v odbore psychológia a viaceré kolá vstupných pohovorov. Počas výcviku účastník absolvuje stovky hodín prednášok, skupinových supervízií, sám chodí na terapiu a poskytuje terapiu klientom. Psychoterapeutický výcvik si psychológ môže robiť zároveň s klinickou špecializáciou. Po absolvovaní vopred stanovených podmienok získava absolvent certifikát. 
Psychoterpaeutom sa však môže nazývať iba taký absolvent, ktorý splní prísne podmienky akreditačnej autority, na Slovensku je to Slovenská psychoterapeutická spoločnosť. Často sa stáva, že psychológovi takýto výcvik nie je uznaný, pretože ho napríklad absolvoval v zahraničí, alebo ho začal ešte pred absolvovaním špecializačného štúdia alebo absolvoval krátkodobý variant, určený na konkrétnu oblasť.

Niektorí naši psychológovia sú absolventi alebo frekventanti psychoterapeutických výcvikov.

Na našej platforme sa snažíme mať rôznorodých psychológov. Špecifiká ako pohlavie, roky skúseností práce s klientmi, lokality či možnosti sa stretnúť osobne sú pre niekoho mimoriadne dôležité, iní nemajú výraznejšiu preferenciu. Dôležitú úlohu zohráva aj cena za sedenie.  Úprimne veríme, že práve špecifikovaním detailov a očakávaní docielime čo najlepší výber a následnú spoluprácu medzi psychológom a klientom.

…psychológom, psychiatrom, psychoterapeutom, rýchlou zdravotnou pomocou… Odborníkov pripravených pomôcť keď Ti je ťažko je dosť, ale na koho sa v danej situácii treba obrátiť? Pohodlne sa usaď a prelúskaj si náš článok, v ktorom vysvetľujeme hlavné rozdiely a špecifiká pomáhajúcich profesií. Dozvieš sa viac o oblastiach, ktorým sa venujú a na čo si dať pri výbere odborníka pozor.

…psychológom, psychiatrom, psychoterapeutom, rýchlou zdravotnou pomocou, koučom či kňazom.

Mnohí cítime ťažkosti, avšak málokto vyhľadá odbornú pomoc

V živote sa občas vyskytnú obdobia, kedy vlastná pomoc už nestačí. V takom prípade máme možnosť obrátiť sa na odborníkov z rôznych oblastí. Správny výber ,,pomocníka“ je podmienený charakterom a závažnosťou ťažkostí, čo nie je vždy jednoduché posúdiť. Vyhľadať psychológa? Kouča? Či radšej vyhľadať psychiatra? Neistota vo výbere môže spôsobovať, že riešenie našich ťažkostí odkladáme, preto sa v tom poďme zorientovať! V článku vysvetlíme hlavné rozdiely a špecifiká pomáhajúcich profesií, definujeme oblasti, ktorým sa venujú a prezradíme vám na čo si dať pri výbere pozor.

Závažnosť problému: Na základe charakteru nášho problému a miery závažnosti je ľahšie nasmerovať sa na odborníka. Najzávažnejšie ťažkosti (napr. pokus o samovraždu) a ťažkosti vyžadujúce rýchle zakročenie (napr. akútna psychóza) by mali byť riešené lekárskou pomocou — záchranná služba alebo psychiater. V menej urgentných prípadoch vie byť veľmi nápomocný psychológ, ktorý nasmeruje a pracuje dlhodobo.

Zameranie vysokej školy: Vysokoškolské vzdelanie hovorí o tom, na aké činnosti sa budúci odborník pripravuje, s čím sa bude vo svojej praxi stretávať. Vysokoškolské vzdelanie nie je nevyhnutné pre všetky typy odborníkov (napr. kouč, niektorí psychoterapeuti). Typ vzdelania môže hovoriť aj o tom, aké závažné problémy môže daný odborník riešiť. Psychiater je lekár s vyštudovaným všeobecným lekárstvom a špecializáciou z psychiatrie, naopak psychológ je absolvent jednoodborovej psychológie prevažne na Filozofickej fakulte — jeho vzdelanie teda nie je primárne zdravotnícke, to závisí od špecializácie.

Typy špecializácií a metodík: Typ špecializácie či metodiky hovorí o tom, kto sú odborníkoví klienti, akými metódami pracuje a aké je zameranie jeho činnosti. U psychoterapeutoch a koučoch môžeme vidieť najväčšiu rozmanitosť v zameraniach a typoch metodík. Prístup si vyberá psychoterapeut alebo kouč podľa vlastných preferencií, životného prístupu či záujmovej oblasti. Absolvuje príslušný výcvik či špecializáciu a následne pracuje v súlade s prístupom a podľa daného súboru metodík. Žiadny z odborníkov nie je špecialista na všetko a preto si treba vždy zistiť, čím sa primárne zaoberá.

Členstvo v spoločnosti/organizácii: Každý seriózny odborník je prihlásený do stavovskej organizácie, pre jeho odbor prislúchajúcej, ktorá kontroluje činnosť svojich členov. Po absolvovaní vzdelania, špecializácie či výcviku sa prihlasuje do zastrašujúcej spoločnosti. Na to, aby bol do nej prijatý musí spĺňať niekoľko podmienok a prípadne zaplatiť členský poplatok. Členstvo v akreditovanej organizácii predznamenáva väčšiu profesionalitu, odborníkovi zvyšuje jeho kredibilitu a mala by byť zárukou jeho odbornosti.

Farmakoterapia: Liečbu liekmi a liečivami môže poskytovať len zdravotník s lekárskym vzdelaním — (psychiater, farmaceut, člen záchrannej služby, atď.). Všeobecný lekár môže predpísať určitý typ liekov, ktoré ovplyvňujú psychiku, avšak len psychiater má adekvátnu špecializáciu na riešenie prípadov, ktoré si vyžadujú predpísať lieky.

Minimálna dĺžka výcviku: Hovorí o tom, ako dlho trvá nadobudnúť príslušnú špecializáciu a koľko sa musí odborník venovať prístupu či oblasti. Dĺžka výcviku/špecializácie môže poukazovať na odbornosť a hĺbku presahu do danej oblasti. Avšak len skúsenosťou a prácou s klientmi sa prehlbuje daná odbornosť a expertíza, preto dĺžka výcviku nie je všetko.

Rýchla zdravotná pomoc sa na človeka pozerá ako na pacienta, ktorý je v život ohrozujúcej situácii. Rieši najťažšie a najurgentnejšie prípady, tým že stabilizuje pomocou liekov a umiestni človeka mimo prostredia, kde došlo k zhoršeniu stavu. Dĺžka liečby závisí od prípadu, no obvyklý je pobyt 2–8 týždňov na oddelení a následná ambulantná liečba až do vymiznutia príznakov.

Psychiater má lekárske vzdelanie, je absolventom 6 — ročného všeobecného lekárstva a má psychiatrickú špecializáciu, ktorá u nás trvá 4 roky. Môže mať absolvovaný psychoterapeutický výcvik, ktorým pracuje pri terapiách. Na človeka pozerá ako na pacienta, ktorého telo je mimo biologickej a bio-chemickej rovnováhy a nefunguje podľa medicínskych noriem. Všeobecne rieši ťažšie prípady, kedy človek už nie je schopný zvládať svoj život sám. Na liečbu používa liečivá a metódou je stanovenie diagnózy.

Psychológ nemá lekárske vzdelanie, je absolventom 5 — ročného jednoodborového štúdia a po vysokoškolskom vzdelaní môže pokračovať špecializáciou (napr. Klinická, poradenská, pracovno-organizačná) a prípadným psychoterapeutickým výcvikom, v ním zvolenom prístupe.

Klinický psychológ je odborník na duševné poruchy, zatiaľčo poradenský psychológ sa zaoberá poradenstvom v náročných životných situáciách a krízach (napr. smútkové, krízové či vzťahové poradenstvo). Človeka vníma ako bio-psycho-socio-kultúrno-spirituálnu bytosť a jeho problémy vníma v kontexte týchto rovín. Pozerá na klienta ako na človeka, ktorý potrebuje pomôcť, povzbudiť a poradiť.

Psychológ sa môže vyhľadať vo všeobecne menej urgentných prípadoch, kedy sa človek necíti komfortne a niektoré z funkcií sú ľahšie zmenené či narušené. Hlavnými metódami jeho práce je rozhovor, poradenstvo a psychologické metódy. Psychológ a psychiater spolu v ideálnom prípade spolupracujú a vedia pacienta nasmerovať na správnu liečbu.

Psychoterapeut je nezávislou profesiou a môže, ale nemusí byť aj psychológom alebo psychiatrom. Môže mať absolvované vysokoškolské vzdelanie, ktorého obsahom je zvyčajne práca s ľuďmi. Psychoterapeutom sa človek stáva po absolvovaní akreditovaného dlhodobého psychoterapeutického výcviku, ktorý trvá niekoľko rokov.

Typ psychoterapeutického výcviku môže mať rôzne vstupné nároky na absolventov (napr. Typ vzdelania). Vo svete existuje veľký počet psychoterapeutických prístupov, no len obmedzený počet z nich má akreditáciu na Slovensku. Prístup si človek vyberá podľa vlastných preferencií, záujmu, dostupnosti a časových a finančných možností. Rôzne psychoterapeutické prístupy sa líšia v použití metód, ale hlavným cieľom a nástrojom je nadviazať s klientom terapeutický vzťah, ktorý ma ozdravný vplyv. Dĺžka a intenzita terapii závisí od terapeutického prístupu, charakteru problému a individuálnej dohody.

Obsahom psychoterapeutických stretnutí môžu byť rôznorodé typy problémov a ťažkostí, ktoré zasahujú do najrôznejších sfér klienta (napr. rodinná, vzťahová, pracovná oblasť). Ukazuje sa, že úspešnosť psychoterapie nie je tak závislá na psychoterapeutickom prístupe ako na osobnej kvalite a zrelosti terapeuta, správne zvolenej metóde k problému a kvalite terapeutického vzťahu .

Kouč je človek s záujmom o prácu s ľuďmi. Môže a nemusí mať vysokoškolské vzdelanie, ktoré zahŕňa rôzne oblasti (napr. biznis, manažment). Má absolvovaný akreditovaný kurz a prešiel certifikáciou, ktorá mu dáva povolenie pracovať koučingovými metódami. Na človeka pozerá ako na klienta, ktorý prichádza s objednávkou na odstránenie problému a nadobudnutie želaného stavu.

Koučing je treba vnímať v zmysle nadstavby/pozdvihnutia/zlepšenia aktuálneho stavu a má charakter sebarozvojovej aktivity, tz. Človek zvláda bežný život, ale chce fungovať viac vedome a efektívne. Koučing pracuje s presvedčeniami, emóciami aj správaním. Kouč používa pri svojej práci koučingové techniky, ktoré sú založené na správnom kladení otázok, ktoré vedia efektívne podporiť a urýchliť požadovanú zmenu.

Kňaz nie je odborníkom na duševné zdravie, jeho parketou je duchovná dimenzia. Existujú štúdie, ktoré popierajú, ale aj také čo potvrdzujú relevanciu duchovnej / transcendentálnej dimenzie pre vnútornú jednotu a harmóniu. Pohľad na to, čo patrí a čo nepatrí medzi konštitutívne časti človeka sa často líši. Má človek len jeho materiálnu dimenziu — telo (medicína) alebo aj duševnú (psychológia-filozofia) a súčasne aj duchovnú (filozofia — teológia)? Náboženstvo sa venuje otázkam zmyslu života, jeho konečného cieľa, rozlišovaniu dobra a zla, medziľudským vzťahom a prostredníctvom rituálov sprostredkuje prístup k transcendentálnosti.

Alternatívny liečiteľ je človek, ktorý pracuje aj s metódami, ktoré nie sú vedecky podložené, tz. ich pôvod je sporný a nie sú známe signifikantné dôkazy o účinkoch metódy. Neexistuje vyššia organizácia, ktorá by zastrešovala a kontrolovala činnosť takýchto ľudí. Z toho vyplýva, že pri vyhľadaní alternatívnej pomoci u liečiteľa nemáme akúkoľvek záruku pomoci. Naopak existuje riziko, že môže prísť k zhoršeniu stavu. Alternatívnu liečbu vyhľadávajú ľudia často ako poslednú šancu na uzdravenie a preto prítomnosť placebo efektu je veľmi pravdepodobný.

Človek často nevyhľadá psychológa, pretože má obavy rôzneho druhu, ktoré ho môžu zaplaviť až do takej miery, že sedenie u odborníka odloží na neskôr alebo úplne vylúči ako riešenie. Zároveň, ľudia sú si neistí závažnosťou svojich ťažkostí. Vtedy prekážkou býva, že častokrát nevedia kde majú začať alebo sú zmätení z toho, či majú vyhľadať psychológa, psychiatra, alebo je to skôr na coaching.

Duševné zdravie znamená viac, ako len absenciu duševnej poruchy. Podľa Národného programu duševného zdravia je väčšina ľudí ďaleko od optimálneho stavu duševného zdravia. Rovnako ako fyzické zdravie nie je samozrejmosť a venujeme mu pozornosť aby sme si ho udržali, v tom duševnom výrazne zaostávame. Podľa výskumov USA má človek až 50% šancu, že dostane duševnú poruchu aspoň raz za život, kým u rakoviny alebo cukrovky je to 40%. (3)

V roku 2017 trpel každý 9 obyvateľ Slovenska jednou, alebo viacerými duševnými poruchami, a to najmä uzkostnými. (1) Z prvotného epidemiologického výskumu vyplýva, že až 67 % ľudí s príznakmi depresie, 80 % závislých na alkohole a 84 % s úzkosťami sa nelieči (1).

Najčastejšie obavy, ktoré máme z návštevy psychológa /psychologičky

Hoci si mnohí uvedomujeme, že v oblasti starostlivosti o svoje duševné zdravie máme rezervy, predstava vyhľadania odbornej pomoci v nás môže vyvolať zmiešané pocity neistoty, napätia a strachu z neznámeho.

Medzi naše najčastejšie obavy a mýty ohľadom terapie patria nasledovné. Sú úplne prirodzené a ukazujú, že aj ľudia, ktorí už na terapiu chodia sa s nimi statočne popasovali.

Neviem čo mi je — neviem ako by som vlastne popísal môj problém

Nemám okolo seba oporu — som v tom sama

Mám strach, že by ma psychologička nepochopila

Bojím sa, že na terapii bude trápne ticho

Bojím sa, že bude zo mňa odborník otázkami “vyťahovať” problém

Bojím sa, že sa ma bude pýtať nepríjemné otázky a bude tlačiť na to, aby som odpovedal / aby som vedel správnu odpoveď

Bojím sa, že ma bude súdiť za to aký/á som a ako veci robím/prežívam

Bojím sa, že sa budem cítiť trápne a nebudem sa vedieť otvoriť/uvoľniť

Nemyslel som si, že by mi terapeut mohol povedať niečo, čo som o sebe už nevedel

Predstavoval som si terapeutku, ako si robí zúrivé poznámky, zatiaľ čo som ležal na gauči a vzlykal.

Bála som sa, že to moji priatelia a rodina nepochopia.

Nemal som pocit, že moje problémy sú „skutočné“ natoľko, aby bola pre mňa terapia prospešná.

Predstavovala som si, že rozprávanie o mojej traume by to celé len zhoršilo.

Čakal som, že sa budem cítiť trápne zo spomienok, ktoré som zdielal.

Myslel som si, že na liečenie je už neskoro.

Znova je potrebné zvýrazniť, že tieto obavy sú úplne prirozené, pretože každá zmena vyžaduje istú mieru diskomfortu. Vyhľadať pomoc odborníka je veľká zmena v ponímaní seba samého, na druhej strane však umožní posúvať sa v živote výrazne rýchlejšie. Ako hovorí ľudová múdrosť, človek by mal robiť presne to, čoho sa najviac bojí.

Samozrejme, existujú aj praktické a systémové bariéry pri hľadaní odbornej pomoci, ktorým sa budú venovať nasledujúce blogy.

Takže — ísť, či neísť, to je otázka…

V skratke, z nasledovného vizuálu vyplýva, že ak sa rozhodneme pre návštevu psychológa, prakticky nemáme čo stratiť (max hodinu života a pár eur). Naopak rozhodnutie neísť k odborníkovi má mnoho úskalí.

Ak sa aj oslobodíme od spoločenskej stigmy a s návštevou psychológa sa nám nespájajú zásadné negatívne pocity, často klienti riešia veľmi praktické otázky — napr. “Čo keď mi psychológ nebude sympatický, alebo si jednoducho vyberiem zle..”

Na rovinu treba povedať, že nikto negarantuje dokonalý “fit” hneď na prvej návšteve.. Rovnako ako nám pravdepodobne nevyhovoval náš prvý kaderník alebo najbližšie bistro. Trik je v tom to nevzdať, a aj v prípade prvého neúspechu hľadať ďalej.

Americká psychologická asociácia odporúča zvážiť liečbu, ak niečo spôsobuje stres a zasahuje do niektorej oblasti života, najmä ak:

Premýšľanie o probléme alebo zvládnutie problému zaberie každý deň najmenej hodinu

Tento problém spôsobuje rozpaky alebo vedie k tomu, že sa chcete vyhnúť iným

Tento problém spôsobil zníženie kvality vášho života

Tento problém negatívne ovplyvnil školu, prácu alebo vzťahy

Urobili ste zmeny vo svojom živote alebo vyvinuli návyky, aby ste sa s týmto problémom vyrovnali (6)

Gerda Muller, klinická psychologička z Brisbane opisuje ďalšie signály z bežného života, pri ktorých je vhodné vyhľadať odbornú pomoc ak (7):

Utrpel si traumu a nemôžeš na ňu prestať myslieť

Máš nevysvetliteľné a opakujúce sa bolesti hlavy, bolesti žalúdka alebo oslabený imunitný systém

Užívaš lieky alebo liečivá na zvládnutie stresu

Cítitš sa odpojený od predtým milovaných aktivít

Tvoji priatelia ti povedali, že o teba majú obavu

Kedy určite neváhať a vyhľadať pomoc

Existujú však prípady, kedy je vyhľadanie psychologických sedení priam žiadúce, odporúčané, a odkladanie skôr môže situáciu zhoršiť. Sú to napríklad:

Strata blízkej osoby (napr smrť partnera, dieťaťa dôležitej osoby)

Strata zdravia — dočasná alebo trvalá (zistenie život ohrozujúcej diagnózy, strata končatiny, zraku, alebo inej schopnosti, ktorá zásadne ovplyvní každodenné fungovanie).

Zisti viac o ceste
k sebe.

Čo je to psychoanalýza? Ako študuje psychológ? Ako mi vlastne môžu sedenia pomôcť?

Emočné prejedanie: Keď sa jedlo stáva únikom

Koľko stojí psychológ?

Ako zvládnuť Vianočné sviatky vo väčšej duševnej pohode?

Ako môžu politici a političky manipulovať?

O krok bližšie k terapii: EMDR alebo psychoanalýza?

Podľa čoho si vybrať psychológa?

Rozdiel medzi…

Kedy je čas ísť k psychológovi?

Info

Kde sme?

Newsletter

Zisti viac o ceste k sebe.

Čo je to psychoanalýza? Ako študuje psychológ? Ako mi vlastne môžu sedenia pomôcť?

Info

Kde sme?

Newsletter

Zisti viac o ceste
k sebe.