Syndróm prázdneho hniezda: Čo to je, ako ho spoznať, a ako prežiť odchod detí z domu

Čo je to syndróm prázdneho hniezda, a ako sa prejavuje u žien a mužov?
Syndróm prázdneho hniezda môžeme chápať ako prirodzenú emocionálnu reakciu na životnú zmenu, ako je odchod detí zo spoločného domova. Samozrejme, že ide o veľmi individuálnu záležitosť a u každého rodiča sa môže prejaviť inak. Sú rodičia, ktorí žiaden zo symptómov zažívať nemusia. Aj to je úplne v poriadku. Dovoľme si cítiť sa tak, ako potrebujeme. Nejde o žiadnu diagnózu a každý môže túto zmenu prežívať inak.
Ženské emócie sú často nápadnejšie a viac viditeľné, než mužské. Neznamená to ale, že muži to neriešia na emočnej úrovni. Je to teda veľmi individuálna záležitosť. Ako je to v prípade syndrómu prázdneho hniezda? Rodičia môžu zrazu pociťovať osamelosť, smútok, nepotrebnosť, či skleslosť. Zrazu sa mení niečo, čo bolo dlhé roky samozrejme, rutina v podobe spoločnej večere, či pozeranie obľúbeného seriálu. Starostlivosť o dospelé dieťa, no stále naše. Puto, ktoré sme budovali so svojimi deťmi je zrazu akoby preč. Matky môžu často pociťovať prázdno, nie nadarmo sa syndróm označuje ako prázdne hniezdo. Pároví terapeuti odporúčajú už počas toho, ako nám deti rastú nezabúdať na spoločne strávený čas, ideálne vo dvojici, bez detí. V budúcnosti môže byť odchod detí pre nás v určitom smere jednoduchší.
Prečo nás odchod detí z domu tak bolí?
Každý človek vo svojom živote prechádza určitými obdobiami, ktoré nazývame míľniky. Medzi najhlavnejšie môžeme zaradiť napríklad: dokončenie štúdia, svadba, sťahovanie, nástup do práce, úmrtie blízkeho človeka, rozvod, odchod do dôchodku, či odchod detí z domova. Všetko sú to udalosti, ktoré nesú so sebou istú emocionálnu záťaž. Pri odchode detí zo spoločného domova môže byť náročnejšie, najmä ak je prítomný aj iný životný míľnik, napríklad odchod do dôchodku, či sťahovanie v rovnakom čase. Uvedomovanie si, že nás je doma menej, že už sa nie je o koho až tak veľmi starať...
Ako zvládnuť syndróm prázdneho hniezda v praxi: 5 tipov, ako sa vysporiadať s prázdnym domom
Ideálne, no určite nie jednoduché, najmä zo začiatku, je vziať túto novú etapu života ako príležitosť. Niečo končí, no iné začína.
- Skúsme sa zamyslieť nad tým, kým sme bez našich detí?
- Čo sme radi robili keď sme boli mladí, no vekom a s príchodom detí sme sa toho vzdali?
- Je niečo nové, po čom roky túžime, čo by sme sa chceli naučiť, či oprášiť?
- Máme chuť cestovať, hľadať nové priateľstvá, či začať študovať napr. na univerzite tretieho veku?
- Môžeme sa znovu zblížiť s našim životným partnerom, no v prípade že sme ako rodič ostali sám, tak si pokojne zaobstarajte zvieratko, ktoré môže byť veľmi nápomocné, takže neostanete zrazu sami...
Zmena je príležitosť: Ako premeniť smútok na radosť a nový zmysel života.
V prípade, že ste skúšali viacero aj nami spomínaných okruhov a napriek tomu stále cítite pocit prázdnoty, či beznádeje, neváhajte sa v tejto životnej situácii obrátiť na psychológa, ktorý vám môže pomôcť na vašej ceste za sebapoznaním a zvládaním vášho emočne náročného obdobia. Aj na našej platforme ksebe.sk máte na výber viacero odborníkov, zaoberajúcich sa práve touto témou.
Zamyslením môže byť aj uvedomenie si, že sme vychovali dospelého samostatného človeka, ktorý takto dokáže aj fungovať. A to predsa nie je samozrejmosťou, ale aj vďaka našej výchove a podpore v sebarozvoji a plnení si svojich snov!
Syndróm prázdneho hniezda a manželský život: Ako znovuobjaviť partnerstvo?
Mnoho rodičov, ktoré zobralo tento koniec ako začiatok niečoho nového cítia, že je to čas, ktorý si zaslúžili a môžu si ho skutočne plnohodnotne užiť. Dokázali si aj bez výčitiek posmútiť a dopriať si čas spracovať to, zmieriť sa s touto zmenou. Častým javom je, že energia je počas dlhých rokov sústredená na deti a manželský život je v úzadí. No práve teraz nastáva chvíľa, kedy môžeme opäť svoju pozornosť obrátiť na svojho životného partnera. A práve to môže byť krásne, veď s deťmi nezaniká náš vzťah, len sa mení jeho dynamika. Spoločné prechádzky, dovolenky, koníčky, víkendy bez povinností, či návštevy detí a vnúčat v ich nových rodinách. Aj to môže byť veľmi napĺňajúce.
Prijať ich samostatnosť a dôverovať im, skôr než by ste zasiahli a veriť, že to, ako ste ich vychovali bolo to najlepšie, čo ste kedy dokázali. Užite si tento pocit spoločne. Ak majú vo vás oporu, budú sa radi vracať domov.
⎯
Dôležité upozornenie:
Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.
V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙

![[object Object]](https://images.prismic.io/ksebe-cms/aQOs-7pReVYa32b5_Blog_hypersenzitivita.png?auto=format%2Ccompress&fit=max&w=1920)
![[object Object]](https://images.prismic.io/ksebe-cms/aQOrCrpReVYa32ae_Blog_disciplina.png?auto=format%2Ccompress&fit=max&w=1920)
![[object Object]](https://images.prismic.io/ksebe-cms/aQC00bpReVYa3vuf_Blog_suicidalnepokusy.png?auto=format%2Ccompress&fit=max&w=1920)
![[object Object]](https://images.prismic.io/ksebe-cms/Z_-PNuvxEdbNPIDO_Blog_emocie.png?auto=format%2Ccompress&fit=max&w=1920)
![[object Object]](https://images.prismic.io/ksebe-cms/aHpKw0MqNJQqIGfd_Blog_digitalnepretazenie.png?auto=format%2Ccompress&fit=max&w=1920)



