Ako môžu politici a političky manipulovať?

Manipulácia je snaha ovplyvniť jednotlivca či skupinu ľudí vo svoj prospech často nečestnými a klamlivými spôsobmi. Nezbezpečná je v tom, že obete manipulácie si jej vplyv neuvedomujú a svoje rozhodnutia považujú za ich vlastné. Stretávame sa s ňou v osobných vzťahoch, v práci, ale aj politike. Preto sme sa rozhodli s politilógom Antonom Gazarekom, priblížiť ti niektoré z techník, ktoré najčastejšie politici a političky vyžívajú.

Populizmus 📢

Populizmus znamená, že sa politici snažia navodiť dojem, že sú apolitickí spôsobom, kde tvrdia, že sú predsa obyčajní ľudia ako každý iný z nás. Predsa oni nepatria medzi skorumpovanú a prehnitú elitu.

Populizmus je úzko spojený s hnevom namiereným voči tejto politickej elite. Ona predsa vládne, tak môže za všetko zlé, čo sa v tejto krajine deje. Populisti často využívajú demagógiu (nepodložiteľné a nevyvrátiteľné argumenty) a klamstvá ako pracovný nástroj

Využívanie apelov na negatívne emócie 🗯️

Je veľmi častý typ manipulácie využívaný najmä populistami. Populisti sa v nás snažia vyvolať strach a hnev. Tieto dve emócie majú za následok, že sa ľudia uchyľujú k mentálnym skratkám a tým pádom neuvažujú nad situáciou s nadhľadom, ktorý by mali, ak by neboli pod vplyvom týchto emócií. Ľudia neuvažujú, že či je to skutočne tak, či je argument skutočne pravdivý a vzniká vyššia tendencia veriť klamstvám a demagógii.

Apel na hnev 😠

Na vyvolávanie hnevu slúži vyzdvihnutie nejakej škody, niečoho negatívneho, čo sa stalo alebo sa práve deje. Čím väčšmi sa danej škode dalo predísť, tým väčší hnev to vie v publiku vyvolať. Populisti využívajú obviňovanie politických elít zo súčasného zlého stavu, a zdôrazňujú len negatívnu stránku veci.

Príklad: Títo mafiáni rozkradli celý štát.

Apel na strach 😨

Na vyvolávanie strachu slúži vytvorenie hrozby, napr. že imigrácia  predstavuje hrozbu pre našu národnú identitu alebo LGBTI+ pre tradičnú rodinu. Vytváranie dlhodobého strachu voči jednej skupine môže viesť až k nenávisti.

Príklad apelu na strach: Imigranti nám ukradnú pracovné miesta.

Logicky chybné argumenty

Šikmá plocha ⛰️

Rečník/rečníčka nastoľuje situáciu, že ak pripustíme nejakú skutočnosť, všetko sa akoby zrúti zo šikmej plochy do priepasti. Je to v podstate apel na strach s katastrofickým koncom.

Príklad: Ak povolíme zväzky párom rovnakého pohlavia, bude to znamenať zánik tradičnej rodiny: mama, otec, deti.

 
Falošná dilema 🤔

Vytvára dojem, že existujú len dve možnosti. Svet však nie je čiernobiely a vždy existujú aj iné možnosti.

Príklad: „Ste buď s nami, alebo ste proti nám v boji proti terorizmu”, Georga W. Bush.

Strašiak/Osobný útok 🫵

Strašiak útočí na charakter a vlastnosti oponenta/oponentky za účelom spochybnenia ich argumentu. Treba zdôrazniť, že vlastnosti a charakter rečníka/rečníčky nemajú vplyv na správnosť a pravdivosť jeho/jej argumentov.

Príklad: Potom ako Sandra predstavila zaujímavú a inovatívnu schému spravodlivejšieho daňového systému, sa Marián opýtal publika, či majú veriť žene, ktorá nie je vydatá, bola raz zatknutá a trochu zvláštne páchne.

Argument slušného občana 👥

Rečník/rečníčka chce týmto argumentom vyvolať dojem, že za ním stojí veľké množstvo ľudí, že protivník je v menšine, alebo je dokonca zvrátený.

Sú to vety typu: „väčšina ľudí si želá..., mnohým z nás je zrejmé..., vždy sa to robilo takto...”

Sugestívna otázka 💬

Je otázka, ktorá ma v sebe obsiahnutú domnienku a to takým spôsobom, že nemôže byť zodpovedaná bez toho, aby odpovedajúci/a vyzeral ako vinník/vinníčka. Ak sa stretneme so sugestívnou otázkou je namieste odmietnuť odpovedať a zdôrazniť, že sa jedná o sugestívnu otázku. V našom priestore sú sugestívne otázky veľmi často využívané novinármi.

Príklad:

• Čo ste spravili pre to, aby ste zabránili tomuto vírusu zabiť tisícky ľudí?
• Čo odkážete ľuďom, ktorí nechcú žiť v takej krajine, kde nie sú dodržiavané ich základné ľudské práva?

Zamieňanie korelácie a kauzality 🔄

Korelácia znamená, že sa dve veci dejú súčasne, ale jedna nemá vplyv na druhú. Kauzalita znamená, že A spôsobuje B, je medzi nimi príčinná súvislosť. Často máme pocit, že ak sa niečo deje súčasne, že to spolu súvisí, pritom sú to iba súbežné javy, ktoré sa nevzájom neovplyvňujú.

Príklad: Hackeri napadli stránku železníc, a predstavte si, všetky vlaky potom meškali.

Propaganda 🪧

Je jedným z najčastejšie využívaných manipulačných prostriedkov, a znamená, že sú šírené myšlienky organizovanou skupinou alebo vládou za účelom ovplyvnenia názorov ľudí, a to prostredníctvom neuvádzania všetkých faktov, tichým zdôrazňovaním iba jedného spôsobu nazerania na fakty a poskytovaním veľmi jednostraného pohľadu na svet.

Propaganda má dva levely:

Vnútroštátna propaganda je zameraná indoktrináciu, teda snaha o to, aby obyvateľstvo prijalo predostrené názory bez kritického uvažovania, čo znamená nepripúšťanie akéhokoľvek iného pohľadu na vec.

Zahraničná propaganda je importovaná na územie štátu z inej krajiny. Mnohí si myslia, že napríklad Ruská propaganda v Európe má za účel vylepšiť obraz Ruska v očiach Európanov. To nie je ale celá realita. Ruská propaganda má za cieľ rozdeliť našu vnútornú kohéziu (súdržnosť). Už starí rimania poznali princíp “Rozdeľuj a panuj”. To znamená, že ak vnútorne oslabíte nepriateľa, tak ten sa stáva zraniteľnejší a slabší voči vonkajšiemu nebezpečenstvu. Cieľom propagandy je teda polarizovať a vytvárať názorové extrémy, aby zabránili rozumnému dialógu medzi názorovými oponentami.

Autor článku: Mgr. Anton Gazarek, Ph.D.