Prečo vzniká narcizmus, aké má prejavy a ako ho liečiť?

Čo je to narcizmus?

Narcizmus je osobnostná črta alebo porucha, ktorá sa vyznačuje predovšetkým nadmerným sebauznaním, nedostatkom empatie voči druhým ľuďom a nadmernou potrebou obdivu.

Názov pochádza z gréckej mytológie, konkrétne z príbehu o Narcisovi, ktorý sa zamiloval do svojho vlastného odrazu vo vode.

Ľudia s narcistickou osobnosťou majú často prehnaný pocit vlastnej dôležitosti a zveličujú svoje úspechy či talenty. Sú presvedčení, že sú jedineční a zaslúžia si zvláštne zaobchádzanie. Zároveň môžu byť veľmi citliví na kritiku a majú tendenciu vyhýbať sa akýmkoľvek náznakom, ktoré by mohli spochybniť ich vlastné vnímanie seba samých.

V prípade extrémneho narcizmu môže ísť o tzv. narcistickú poruchu osobnosti (NPD), čo je diagnóza, ktorá sa môže stať pre jedinca i jeho okolie veľmi problematickou.

Aké sú znaky narcizmu?

Medzi najčastejšie znaky patria:

1. Prehnaný pocit vlastnej dôležitosti (narcistická osoba často verí, že je výnimočná a očakáva, že bude uznávaná a obdivovaná).
2. Fantázie o úspechu a moci (sníva o neobmedzenom úspechu, moci, inteligencii alebo kráse).
3. Potrebný obdiv (neustále hľadá uznanie a pochvalu od ostatných).
4. Pocit výlučnosti (má pocit jedinečnosti a môže sa stýkať len s podobne „výnimočnými“ ľuďmi).
5. Využívanie iných (využíva druhých na dosiahnutie svojich cieľov bez ohľadu na ich potreby alebo pocity).
6. Nedostatok empatie (nezaujíma sa o pocity a potreby druhých).
7. Závisť a presvedčenie, že ostatní závidia im.
8. Arogantné správanie (narcistické osoby často prejavujú povýšenecké alebo arogantné správanie, považujú sa za nadradených nad ostatnými).

Tieto znaky sa nemusia prejavovať všetky naraz a ich intenzita môže byť rôzna.

Aké sú rizikové faktory a príčiny narcizmu?

Rizikové faktory a príčiny narcizmu nie sú úplne jasné, ale výskum naznačuje, že kombinácia genetických, environmentálnych a psychologických faktorov môže prispievať k rozvoju narcizmu. Hlavné z nich sú:

1. Genetické faktory

• Existujú štúdie, ktoré dokazujú, že genetika zohráva významnú úlohu v rozvoji narcistickej poruchy osobnosti. Deti môžu zdediť temperament a osobnostné črty, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja narcistických tendencií.

2. Výchova

• Nadmiera chvály a rozmaznávania: Deti, ktoré sú nadmerne chválené, rozmaznávané a ktoré sú vedené k tomu, aby sa cítili nadradené nad ostatnými, môžu rozvíjať narcistické črty.
• Prísna alebo kritická výchova: Na druhej strane deti, ktoré zažívajú nadmernú kritiku, emocionálne zanedbávanie alebo sú pod tlakom dosahovať výnimočné úspechy, môžu rozvíjať narcizmus ako mechanizmus na ochranu svojho krehkého sebavedomia.

3. Kultúrne faktory

• Kultúra, ktorá podporuje individualizmus, úspech, slávu a výnimočnosť, môže prispievať k rozvoju narcizmu. Napríklad v moderných západných spoločnostiach sú takéto hodnoty často posilňované médiami a sociálnymi sieťami.

4. Psychologické faktory

• Nízke sebavedomie: Narcizmus môže byť reakciou na vnútorný pocit menejcennosti. Jedinci s nízkym sebavedomím môžu používať narcistické správanie na maskovanie svojich vnútorných neistôt.
• Trauma alebo zanedbanie: Skúsenosti s emocionálnym zanedbávaním, zneužívaním alebo inými formami traumy v detstve môžu viesť k vytvoreniu narcistických mechanizmov ako ochrany pred emocionálnou bolesťou.

5. Neurobiologické faktory

• Niektoré výskumy poukazujú na abnormality vo fungovaní mozgu, najmä v oblastiach zodpovedných za reguláciu emócií a správania, môžu prispievať k rozvoju narcizmu.

Narcizmus je teda výsledkom komplexnej interakcie viacerých faktorov. Neexistuje jediná príčina, ale skôr zmes faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj osobnosti jedinca počas života.

Aké sú dôsledky a komplikácie narcizmu?

Narcizmus, ako psychologická porucha, môže mať výrazné negatívne dôsledky nielen na jednotlivca, ktorý ním trpí, ale taktiež na jeho okolie.

Pre jednotlivca s narcizmom:

1. Problémy vo vzťahoch (často majú problémy vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy).
2. Emocionálne nestabilita (hoci sa môžu navonok javiť ako sebavedomí ľudia, sú často veľmi zraniteľní voči kritike a odmietnutiu. To môže viesť k výkyvom nálad, pocitom prázdnoty alebo dokonca k depresii).
3. Problémy so sebahodnotením (napriek ich zdanlivému sebavedomiu, narcisti môžu mať hlboko zakorenené pocity neistoty a nízkeho sebavedomia. Ich snaha kompenzovať to obdivom a uznaním môže viesť k neustálej potrebe vonkajšej validácie).
4. Pracovné a sociálne problémy (takíto ľudia môžu mať tendenciu preceňovať svoje schopnosti, neznášať kritiku a odmietať spolupracovať s ostatnými. To môže viesť k problémom v tíme a dokonca k strate zamestnania).

Pre okolie jednotlivca s narcizmom:

1. Psychické a emocionálne vyčerpanie (narcisti majú tendenciu vyžadovať neustálu pozornosť a uznanie, čo môže byť pre partnerov, rodinu a priateľov veľmi náročné).
2. Manipulácia a zneužívanie (nedostatok empatie ich robí necitlivými k potrebám a pocitom iných, čo môže viesť až k emocionálnemu alebo psychickému zneužívaniu).
3. Rozpad vzťahov: Kvôli vyššie uvedeným faktorom sú vzťahy s narcistami často nestabilné a krátkodobé.

Dlhodobé komplikácie:

1. Osamelosť (v dôsledku svojho správania môžu narcisti časom stratiť veľa priateľov a rodinných vzťahov. Paradoxne, napriek ich snahám byť obdivovaní a uznávaní, ich vlastné správanie ich často izoluje od ostatných).
2. Závislosti (sú náchylnejší na rozvoj rôznych závislostí, napríklad na alkohole, drogách alebo hazardných hrách, ako spôsob vyrovnania sa s vnútornou prázdnotou).
3. Právne a finančné problémy (kvôli svojej impulzívnosti a grandióznym plánom môžu narcistickí jedinci čeliť právnym a finančným problémom).

Čo je to skrytý narcizmus?

Skrytý narcizmus, známy aj ako zraniteľný alebo tichý narcizmus, je forma narcistickej poruchy osobnosti, pri ktorej jedinec nevystupuje navonok tak sebavedomo alebo arogantne ako klasický (grandiózny) narcista. Namiesto toho prejavuje rysy narcizmu skrytejším spôsobom, často s prejavmi úzkosti, citlivejšou povahou a vnútornou neistotou.

Môže byť ťažšie identifikovateľný, pretože tieto osoby často nevyjadrujú svoje narcistické rysy tak otvorene.

 Ako sa narcizmus diagnostikuje?

Diagnostika narcizmu, konkrétne narcistickej poruchy osobnosti (NPD), nie je jednoduchá a vyžaduje si odborné hodnotenie. Odborník, ako psychiater alebo klinický psychológ, obvykle používa:

1. Klinický rozhovor (hlboký rozhovor s pacientom, kde sa odborník snaží zistiť jeho správanie, myšlienky a emócie. Ide o kľúčovú súčasť diagnostiky, pretože umožňuje pochopiť, ako osoba vníma samého seba a interakcie s okolím).
2. Hodnotenie kritérií DSM-5 (diagnostický a štatistický manuál duševných porúch stanovuje určité kritériá, ktoré musia byť splnené pre diagnózu NPD).
3. Dotazníky a škály (v niektorých prípadoch sa používajú špecifické dotazníky a škály, napr. Narcissistic Personality Inventory – NPI), ktoré pomáhajú zmerať narcistické vlastnosti a dopĺňajú klinické hodnotenie.
4. Pozorovanie správania (odborník môže pozorovať správanie osoby v rôznych situáciách, vrátane sociálnych interakcií a reakcií na stres, aby doplnil obraz o možnom narcizme).

Je dôležité poznamenať, že diagnóza narcizmu si vyžaduje odbornú znalosť a presné posúdenie, pretože mnohé znaky môžu byť prítomné aj u zdravých ľudí, a nie všetci, ktorí prejavujú narcistické vlastnosti, majú narcistickú poruchu osobnosti.

Aká je liečba narcizmu?

Liečba narcizmu (narcistickej poruchy osobnosti) môže byť náročná, pretože osoby s touto poruchou často nevidia potrebu zmeny a môžu byť odolné voči terapii. Napriek tomu existujú prístupy, ktoré môžu pomôcť:

• Psychoterapia: hlavným nástrojom liečby narcizmu je dlhodobá psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) alebo psychodynamická terapia. Tieto formy terapie sa zameriavajú na rozpoznanie a zmenu vzorcov myslenia a správania. Pomáhajú jednotlivcom rozvíjať zdravšie vzťahy a lepšie chápať vlastné emócie.
• Skupinová terapia: môže pomôcť ľuďom s narcizmom lepšie pochopiť, ako ich správanie ovplyvňuje ostatných, a naučiť sa empatii.
• Farmakoterapia: neexistuje liek špecificky určený na liečbu narcizmu.
• Zmena životného štýlu: dôležitým prvkom je aj práca na sebazdokonaľovaní, napríklad rozvojom schopnosti zvládať stres, sebareflexiou a budovaním zdravých vzťahov.

Úspešnosť liečby závisí najmä od ochoty jednotlivca pracovať na svojom správaní a od dlhodobého záväzku k terapii.

Je možné narcizmu predchádzať?

Predchádzať narcizmu je náročné, pretože narcistické črty sú výsledkom komplexných faktorov, vrátane genetických predispozícií, výchovy a životných skúseností. Napriek tomu existujú spôsoby, ako môžeme minimalizovať rozvoj narcistických rysov, najmä u detí.

Čo môže pomôcť?

• Výchova s jasnými, ale láskavými hranicami pomáha dieťaťu pochopiť, že svet sa netočí len okolo neho, čo môže predchádzať rozvoju prehnanej sebalásky.
• Učenie detí, aby mysleli na pocity a potreby druhých, je kľúčové. Empatia je protikladom narcizmu, takže jej rozvíjanie môže byť účinnou prevenciou.
• Je dôležité ponúkať deťom reálnu spätnú väzbu na ich správanie a výkon, a to bez prehnaného chválenia alebo naopak nadmerného kritizovania. Namiesto rozvíjania pocitu nadradenosti by sa mala podporovať sebaúcta, ktorá je postavená na vnútorných hodnotách a nie na vonkajšom uznaní.

Hoci sa nedá zaručiť, že takáto výchova úplne predíde narcizmu, môže významne znížiť riziko jeho rozvoja tým, že podporuje zdravší prístup k sebe a druhým.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.