Poruchy učenia – aké sú ich príčiny, typy a ako s nimi pracovať? 

Čo sú to poruchy učenia?

Môžeme sa stretnúť aj s názvom vývinové poruchy učenia. Majú individuálny charakter, vznikajú na báze dysfunkcie centrálneho nervového systému a zásadne sťažujú deťom proces učenia, aj keď len v určitých oblastiach. Dôležité je spomenúť, že tieto deti, či dospelí majú priemernú, často i nadpriemernú inteligenciu. 

Vývinové sa označujú preto, že sa spájajú s určitým stupňom vývoja a teda aj ich prejavom v tomto období, najčastejšie je to nástup do školy. 

Podľa výskumov poruchami učenia trpí 2-4% detí. 

Aké sú príčiny vzniku porúch učenia?

Veda vo vysvetlení príčin porúch učenia nie je celkom jednotná, teórií na vysvetlenie príčin vzniku je viacero. Sú však isté faktory, ktoré vznik vývinových porúch učenia ovplyvňujú. 

Najčastejšie spomínaná je ľahká mozgová dysfunkcia. Vplyv perinatálneho obdobia je teda nezanedbateľný. Dedičnosť je uvádzaná ako ďalšia z príčin vzniku vývinových porúch učenia. Niektorí autori uvádzajú okrem genetických faktorov aj sociálne – nepriaznivý vplyv rodinného prostredia, aj keď nie v zmysle vzniku poruchy, ale jej prejave a spracovávaní  v školskom systéme. 

Aké sú najčastejšie typy porúch učenia?

Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny:

• Porucha čítania – dyslexia
• Porucha písania – dysgrafia, dysortografia
• Porucha počítania – dyskalkúlia

Dyslexia

Dieťa má primeranú úroveň inteligencie, dochádzky do školského zariadenia, no napriek tomu sa nedokáže naučiť čítať. Je to porucha podmienená v základných poznávacích schopnostiach a objavuje sa väčšinou hneď pri nástupe do školy. Dyslexia zasahuje do celkovej osobnosti dieťaťa. Keďže sa s ňou často spája aj narušenie sebavedomia, pocit menejcennosti, následný odpor k čítaniu, nepochopenie okolia, rodičov, ktorí považujú dieťa za lenivé atď. 

Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné naučiť sa spájať jednotlivé písmená do slabík a tie následne do slov. Časté je zamieňanie podobných písmen, pridávanie na koniec slova, či vynechávanie hlások.  Ďalším dôležitým znakom je, že dieťa nedokáže porozumieť prečítanému textu a teda reprodukovať to, čo prečítalo. 

Dysgrafik má problém s grafickou stránkou písaného prejavu, jeho tvarom, úpravou a čitateľnosťou. Je tu viditeľný problém s osvojením si tvarov písma, jeho napodobnením, či zapamätaním. Časté je zrkadlové písanie, zamieňanie si tvarovo , či zvukovo podobných písmen, prehadzovanie písmen, ich vynechávanie, či umiestňovanie znamienok na nesprávne miesta. 

Dysortografia je špecifická vývinová porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje neschopnosťou človeka uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Je častý výskyt spolu s dyslexiou. 

Dyskalkúlia je porucha prejavujúca sa v chápaní matematických úkonov a operácií. Prejavuje sa viacerými znakmi, ako napr. zamieňanie poradia čísel, počítaní čísel po jednom, neschopnosť pamätať si, čítať, či písať čísla, problémy v rysovaní, slovných úlohách, pri rozlišovaní geometrických tvarov a podobne. 

Menej časté sú napríklad:

Dyspraxia – motorická neobratnosť, kde je postihnutá vývojová, motorická koordinácia. Dysmúzia- porucha hudobných schopností.  Ide o neschopnosť osvojenia si hudobných zručností. 

Dyspinxia – porucha kreslenia. Charakteristická je nízka úroveň kresby, Celková neschopnosť zobraziť predmety, či javy adekvátne v závislosti od veku. 

Ako poruchu učenia rozpoznať?

Pre každú z porúch učenia sú charakteristické určité znaky. Ako prvý najčastejšie poruchu učenia dokáže zachytiť pedagóg, keďže trávi so žiakmi čas, kedy môže zachytiť prvé náznaky porúch učenia. Následne školský špeciálny pedagóg, ktorý zabezpečí odoslanie žiaka na vyšetrenie, pre ďalšiu diagnostiku. Mnoho dospelých sa dnes môže nájsť v niektorej definícii, čo môže vysvetliť ich problémy, s ktorými museli zápasiť počas povinnej školskej dochádzky. Pred pár desiatkami rokov sa žiaľ, žiak, ktorý nevedel písať, čítať, či počítať považoval pri najlepšom za lenivého, často však za inteligenčne nie celkom zrelého a schopného. 

Ako poruchy učenia ovplyvňujú  každodenný život?

Predstavme si, že nepoznáme hodiny – nie preto, že nechceme, ale preto, že nechápeme princíp rozloženia ručičiek na ciferníku a sme odkázaní len na digitálnu verziu. V prípade, že sa nám vybije mobil, stratíme pojem o čase.  Problém  nastáva pri vypočítaní si spotreby materiálu, či peňazí.

Potrebujeme vycestovať vlakom, no  nedokážeme sa zorientovať v cestovnom poriadku, ktorý svieti na obrovskej tabuli na železničnej stanici. Pri pečení koláča nedokážeme správne vypočítať pomer surovín... Tu sme uviedli len úlomok toho, akých oblastí sa môžu v živote človeka dotýkať poruchy učenia. 

Môžu poruchy učenia ovplyvniť sebavedomie?

Samozrejme, že sebavedomie človeka, zvlášť dieťaťa pri nástupe do školy, závisí od prístupu pani učiteľky, kolektívu, porovnávania sa s rovesníkmi, prípadného porovnávania rodičov so súrodencami. Dieťa je vnímavé a cíti rozdiel, vidí a počuje, čo dokáže a čo mu robí problém. Je dôležité citlivo s dieťaťom o tom hovoriť, poukázať a vyzdvihnúť jeho silné stránky a snahu pomôcť mu v tom, čo treba rozvíjať. Akceptovať jeho spôsob práce a tempo, ktorým potrebuje ísť, tak v škole, ako aj doma.

Diagnostika porúch učenia: Kedy vyhľadať odborníka?

Pri diagnostike ide o komplexné vyšetrenie dieťaťa. Lekárske, špeciálno-pedagogické, psychologické, v prípade potreby aj neurologické. Odborníka je vhodné vyhľadať čo najskôr, keďže dieťaťu môže byť veľmi nápomocná úprava výchovno-vzdelávacieho procesu presne podľa jeho potrieb. 

Dnes je bežnou praxou väčšiny slovenských škôl inkluzívne vzdelávanie a teda súčasťou vzdelávacieho procesu v bežnej škole sú deti s rôznymi vývinovými poruchami učenia, správania, či s poruchami autistického spektra. 

Ako pomôcť deťom a dospelým s poruchami učenia?

Cieľom nápravy porúch učenia je dosiahnutie prinajmenšom sociálne únosnej úrovne čítania, písania či počítania, tak aby bol žiak schopný vzdelávania sa. Bežnou súčasťou a výbavou týchto detí/žiakov sú rôzne kompenzačné pomôcky, ktoré môžu používať – či už ide o rôzne tabuľky, alebo úpravy „šité“ každému dieťaťu na mieru.

Dospelý s poruchou učenia už má svoje školské časy za sebou a v bežnom živote si dnes vie veľmi pekne dopomôcť rôznymi pomôckami – často postačuje mobil s aplikáciami, ktoré mu dokážu pomôcť v najrôznejších situáciách.

Metódy a stratégie na zvládanie porúch učenia

V prostredí školskej dochádzky je kľúčové zameranie sa na čo najväčšiu samostatnosť žiaka, aby mohol adekvátne fungovať v školskom systéme. Symptómy porúch učenia rôznou mierou ovplyvňujú profesijnú prípravu a samotný výkon profesie človeka. Preto je veľmi potrebné a prínosné poznať svoje silné a slabé stránky, na silných stavať a slabé efektívne kompenzovať. 

Akým mýtom o poruchách učenia sa neoplatí veriť?

Určite je častým argumentom ľudí, ktorí sa možno po prvýkrát stretnú s človekom s poruchou učenia, že je lenivý, či neochotný. Opak je však pravdou a človek trpiaci poruchou učenia za jednotlivé symptómy skutočne nemôže a ani silou svojej vôle, či snahy ju nedokáže úplne premôcť. 

Alebo, že nikdy z neho nič nevyrastie a nič nedokáže! Na vyvrátenie tohto mýtu si môžeme predstaviť niekoľko známych ľudí, ktorý napriek svojim „dyskám“ dokázali toľko, že ich mená pozná celý svet. Ide o svetoznámych hercov, umelcov, spevákov, sochárov, či spisovateľov. Uvádzame najznámejších: Pablo Picasso, John F. Kennedy, Hans Christian Andersen, Thomas Edison, Tom Cruise a mnoho iných. 
 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.