Emočné prejedanie: Keď sa jedlo stáva únikom
V dnešnom hektickom svete sa mnohí z nás stretávame s rôznymi stresormi a ťažkosťami. Nie vždy s nimi vieme efektívne narábať a hľadáme rýchlu úľavu rôznymi spôsobmi. Jedným z nich môže byť aj emočné prejedanie.
V tomto článku sa bližšie pozrieme na to, čo je emočné prejedanie, ako sa prejavuje, aké sú jeho spúšťače a dôsledky, a ako s ním bojovať. Dozvieš sa ako odhaliť spúšťače prejedania, naučiť sa zvládať emócie zdravým spôsobom a získať kontrolu nad stravovaním. Článok je písaný v spolupráci so psychologičkou Katarínou Slovákovou, ktorú nájdeš na našej platforme.
Čo je emočné prejedanie a ako sa líši od bežného hladu?
Emočné prejedanie nie je o zasýtení tela, ale o potlačení negatívnych emócií. Siahame po jedle, aby sme zahnali smútok, stres, osamelosť, problémy v živote. Pocit úľavy je však krátkodobý a po opadnutí emócií sa problémy vracajú späť, s pridaným pocitom viny, hanby a zlyhania.
Ako funguje emočné prejedanie, a prečo je návykové?
Jedlo aktivuje v mozgu systém odmien a uvoľňuje dopamín – tzv. hormón šťastia. To vedie k príjemným pocitom a túžbe tieto pocity opakovať. Čím častejšie zajedáme emócie, tým silnejší je návyk na jedlo ako únikovú cestu od nepríjemných pocitov.
Aké sú spúšťače emočného prejedania?
Spúšťačom môže byť akákoľvek záťažová situácia, ktorá vyvoláva nepríjemné emócie ako stres, hnev, nervozita, ale niekedy to môžu byť aj pozitívne emócie ako radosť. Dôležité je uvedomiť si, že pri emočnom prejedaní nehovoríme o zlozvyku ako „dám si chipsy, keď pozerám telku“, ale o tom, že je jedlo používané ako spôsob zvládania resp. potlačenia emócií.
Medzi spúšťače patria napríklad:
- Osamelosť: Pocit osamelosti alebo izolácie môže viesť k tomu, že sa prejedáme, aby sme sa utíšili alebo spojili s niečím.
- Nízke sebavedomie: Ľudia s nízkym sebavedomím sa môžu prejedať ako spôsob, ako sa vyrovnať s negatívnymi pocitmi o sebe samých.
- Trauma: Trauma z minulosti, napríklad zanedbanie alebo zneužívanie, môže viesť k emočnému prejedaniu ako k mechanizmu zvládania.
- Diéty: Paradoxne, prísne diéty a obmedzovanie jedla môžu viesť k prejedaniu sa, pretože vyvolávajú pocity hladu a deprivácie.
Je dôležité si uvedomiť, že spúšťače emočného prejedania sú pre každého individuálne. To, čo vyvoláva prejedanie sa u jednej osoby, nemusí mať rovnaký účinok u inej.
Koho sa emočné prejedanie týka?
Do bludného kruhu emočného prejedania sa môže dostať ktokoľvek. Náchylnejší sú však ľudia s prežitou traumou, sklonom k depresii a úzkosti, emočne nestabilní a impulzívni. Tieto sklony sa často učia už v detstve od dospelých, ktorí im dávajú jedlo ako liek na smútok, odmenu alebo odvedenie pozornosti od problémov.
Aké sú dôsledky emočného prejedania?
Samotné emočné prejedanie nie je nebezpečné, no jeho dôsledky áno – priberanie, obezita, poruchy metabolizmu, vysoký cholesterol a rôzne zdravotné komplikácie. Okrem toho emočné prejedanie bráni riešeniu skutočných problémov a môže viesť k zhoršeniu psychického stavu.
Ako sa dá bojovať s emočným prejedaním?
Existuje viacero stratégií:
- Odhaľ spúšťače: Identifikuj situácie a emócie, ktoré u teba prejedanie vyvolávajú.
- Nauč sa zvládať emócie: Využi relaxačné techniky ako autogénny tréning, jógu, dýchacie cvičenia, šport. Pomôcť môže aj kontakt s blízkymi.
- Získaj kontrolu nad stravovaním: Všímaj si telesné signály hladu a sýtosti. Jedz pravidelne a v pokoji. Sústreď sa na vedomé jedenie. Jedz pomaly a dôkladne prežúvaj sústa. Zameraj sa na zdravé a pestré jedlo. Ak máš chuť na nezdravé jedlo, dopraj si ho, ale v rozumnej miere.
- Buď trpezlivý/á: Zmena stravovacích návykov je beh na dlhú trať.
- Rieš problémy: Jedlo nie je liek na trápenie. Hľadaj zdravé spôsoby, ako sa vysporiadať s ťažkosťami. Neboj sa požiadať o pomoc psychológa, lekára či iného odborníka.
Pamätaj:
- Emočné prejedanie ponúka iba krátkodobú úľavu. Nevyrieši tvoje problémy.
- Nie si v tom sám/sama. Mnoho ľudí bojuje s podobnými ťažkosťami.
- S uvedomením a trpezlivosťou sa z toho dostaneš a získaš lepší vzťah k jedlu, ale aj k sebe samému/samej.
⎯
Dôležité upozornenie:
Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.
Článok je písaný v spolupráci so psychologičkou Katarínou Slovákovou