Umelé predlžovanie pozitívnych emócií pre duševnú pohodu

Čo je to savoring?

Savoring (z angl. „to savor“ – vychutnávať si) označuje vedomé a úmyselné zameranie pozornosti na príjemné zážitky s cieľom predĺžiť, prehĺbiť a zosilniť ich emocionálny účinok. Nie je to len o tom, že nám je dobre, ale o tom, že si ten dobrý pocit všímame, oceňujeme ho a aktívne ho prežívame.

Tento pojem rozpracovali pozitívni psychológovia ako Fred Bryant a Joseph Veroff, ktorí poukázali na to, že schopnosť savoringu súvisí s vyššou úrovňou spokojnosti so životom, optimizmom a celkovým šťastím.

Prečo je savoring dôležitý pre šťastie?

Savoring nie je len „pozitívne myslenie“ – je to schopnosť byť prítomný, precítiť radosť a dopriať si jej predĺženie. V čase, keď svet pôsobí chaoticky a neistota sa stala každodennou súčasťou života, môže byť práve savoring jedným z nástrojov, ktoré nám pomáhajú udržiavať psychickú pohodu. A šťastie tak možno nenájdeme niekde v budúcnosti, ale práve v tomto momente – ak sa naň dokážeme naladiť.

Rozdiel medzi savoringom a mindfulness

Na prvý pohľad sa môžu javiť ako totožné – oba sa totiž opierajú o schopnosť vnímať prítomný okamih. Ich podstata a účel sú však odlišné.

Mindfulness alebo všímavosť, je stav vedomého a nehodnotiaceho uvedomovania si toho, čo sa deje tu a teraz – či už ide o myšlienky, emócie, telesné vnemy alebo vonkajšie podnety. Všímavosť sa zakladá na akceptácii, otvorenosti a nezávislosti od posudzovania. Nejde o to, či je to, čo zažívame, príjemné alebo nepríjemné; cieľom je pozorovať realitu takú, aká je a byť jej prítomný bez snahy ju meniť.

Savoring predstavuje vedomé zameranie sa na pozitívne zážitky s cieľom ich predĺžiť, zosilniť a emocionálne si ich vychutnať. Je to aktívna stratégia posilňovania pozitívnych emócií, často spätá s vďačnosťou, nadšením alebo potešením. 

Kým mindfulness nás učí byť prítomní bez posudzovania, savoring nás učí, ako si prítomnosť užiť naplno. 

Obe stratégie majú svoje miesto v rozvoji psychickej odolnosti a spokojnosti, pričom sa navzájom nevylučujú – práve naopak. Všímavosť môže slúžiť ako základ pre savoring tým, že nám umožní spozorovať príjemný okamih, ktorý následne vedome prehĺbime cez savoring. V integrácii týchto dvoch prístupov sa skrýva potenciál na kultiváciu hlbšej životnej spokojnosti.

Praktické techniky na „ochutnávanie“ radosti

V rýchlom tempe každodenného života si často ani nevšimneme, že prežívame príjemné momenty. Psychologický výskum však ukazuje, že schopnosť vedome „ochutnávať“ radosť – teda predlžovať a prehlbovať pozitívne emócie – má významný vplyv na naše duševné zdravie. Táto schopnosť nie je vrodená, no dá sa rozvíjať pomocou konkrétnych techník, ktoré môžu obohatiť naše dni aj v náročných životných obdobiach.

Tieto jednoduché techniky ochutnávania radosti sú nenáročné na čas, no majú hlboký potenciál obohatiť každodenný život:

Zastavte sa. Venujte aspoň pár sekúnd vedomému prežívaniu pozitívneho momentu.

Započúvajte sa, zacítite, rozhliadnite sa. Aktivujte všetky zmysly – čím viac zapojíte telo, tým hlbší bude zážitok.

Podeľte sa. Rozprávajte o pekných momentoch so svojimi blízkymi.

Zachytávajte ich. Fotografie, denníky alebo kresby môžu pomôcť uchovať a znovu prežiť pekné chvíle.

Spomínajte. Vedome si pripomínajte pekné zážitky, najmä v dňoch, keď je nálada pod mrakom.

Radosť nemusí byť veľká, aby bola hodnotná – stačí ju vedieť ochutnať.

Ako savoring pomáha pri úzkosti a vyhorení

V prostredí súčasnej doby, ktorá je charakteristická vysokými nárokmi, permanentným stresom a informačným preťažením, sa čoraz viac stretávame s nárastom prípadov úzkostných porúch a syndrómu vyhorenia. 

V prípade vyhorenia, ktoré sa vyznačuje stratou motivácie, emočným vyčerpaním a pocitom odcudzenia od práce i seba samého, savoring poskytuje príležitosť opäť sa spojiť s pozitívnymi aspektmi života. Učí nás všímať si malé úspechy, radosti a chvíle zmyslu – čím posilňuje vnútorný pocit hodnoty a obnovuje zmysel v každodennosti.

Výskumy ukazujú, že pravidelné praktizovanie savoringu znižuje hladinu kortizolu, zvyšuje mieru pozitívneho afektu a podporuje duševnú pohodu. Navyše ide o techniku, ktorá je dostupná každému – nevyžaduje špeciálne pomôcky ani veľa času, len ochotu spomaliť a zamerať sa na to, čo je v danom okamihu dobré a živé.

Prečo sa niektorí ľudia nevedia tešiť z pozitívnych momentov?

V každodennom živote sa stretávame s udalosťami, ktoré by za normálnych okolností mali vyvolať radosť – povýšenie v práci, úspech dieťaťa, pekné gesto od blízkeho človeka. Pre mnohých sú tieto momenty zdrojom šťastia a vďačnosti. Napriek tomu existujú ľudia, ktorí sa aj v takýchto situáciách cítia prázdne, nepokojne alebo dokonca vinní. Prečo je to tak?

Jednou z odpovedí môže byť psychologický fenomén známy ako anhedónia, teda neschopnosť prežívať potešenie. Táto vlastnosť sa často spája s depresiou, ale môže byť prítomná aj u ľudí, ktorí navonok nepôsobia chorobne. Ich vnútorný svet je však akoby zatienený – akoby emócie nedokázali „prelomiť“ bariéru medzi realitou a ich prežívaním.

Dôležitým faktorom je aj výchova a rané životné skúsenosti. Ak dieťa vyrastalo v prostredí, kde boli pozitívne emócie bagatelizované („neteš sa, aj tak to pokazíš“), prípadne spájané s trestom či sklamaním, môže si do dospelosti odniesť presvedčenie, že radosť nie je bezpečná alebo nie je „dovolená.“ Takíto ľudia si často podvedome bránia v prežívaní šťastia zo strachu, že oň prídu.

Niektorí jedinci sú navyše zvyknutí na permanentný stres. Ich telo i myseľ sú nastavené na stav pohotovosti, a keď nastane pozitívny moment, nevedia „vypnúť.“ Namiesto radosti nastúpi nepokoj alebo podozrenie: „Je to príliš dobré na to, aby to bola pravda.“ Tento stav môže byť dôsledkom dlhodobej traumy, chronického vyčerpania alebo syndrómu vyhorenia.

Zaujímavý je aj jav „neurotickej lojálnosti“ – niektorí ľudia, ktorí prežili bolesť alebo zanedbávanie v detstve, cítia vinu, ak by mali byť šťastní. Ich vnútorný hlas im šepká: „Ak si dovolíš radosť, zrádzaš tých, ktorí trpeli s tebou.“ Takýto vnútorný konflikt môže podvedome brzdiť schopnosť prijať pozitívne pocity.

Na záver je dôležité zdôrazniť, že neschopnosť prežívať radosť nie je znak rozmaznanosti alebo nevďačnosti. Je to signál, že psychika človeka možno nesie nezahojené rany, ktoré si vyžadujú pozornosť a súcit. Terapeutická práca v takýchto prípadoch pomáha jednotlivcom znovu objaviť ich emocionálny svet a obnoviť schopnosť prežívať radosť – nie ako povinnosť, ale ako dar, ktorý je každému z nás prirodzene vlastný.

Savoring vo vzťahoch a každodennom živote

V každodennom živote sa savoring prejavuje v drobných, často prehliadaných momentoch – pri úsmeve blízkej osoby, pri pocite spokojnosti po dobre vykonanej práci... Keď si tieto chvíle vedome všímame, dávame im priestor a zdieľame ich, zvyšujeme tým nielen svoju subjektívnu pohodu, ale aj kvalitu našich vzťahov. Spoločné vychutnávanie si príjemných zážitkov totiž prehlbuje vzájomné prepojenie, podporuje empatiu a posilňuje dôveru.

Vo vzťahoch sa savoring prejavuje aj tým, že partneri oceňujú spoločné zážitky, vracajú sa k pozitívnym spomienkam a aktívne podporujú jeden druhého v prežívaní radosti.

Zaujímavým aspektom savoringu je aj jeho preventívna funkcia. V prostredí plnom tlaku a stresu môže byť vedomé prežívanie pozitívnych momentov zdrojom emočnej rovnováhy a vnútornej stability. Zároveň môže slúžiť ako ochranný faktor v obdobiach kríz – pripomienka toho, že aj v ťažkých časoch existujú momenty radosti a zmyslu.

Savoring patrí medzi efektívne techniky, ktoré môžu zlepšiť celkovú životnú spokojnosť, odolnosť a psychickú pohodu.

Denník vďačnosti a savoringu

Cieľ: Zvyšovať schopnosť všímať si pozitívne momenty dňa.
Každý večer si zapíšte tri momenty, ktoré vám počas dňa priniesli radosť, pohodu alebo potešenie. Nestačí ich len uviesť – je potrebné ich opísať čo najzmyslovejšie: Čo ste videli, cítili, počuli? Ako reagovalo vaše telo? Aká myšlienka sa objavila?

Mentálny návrat k príjemnému zážitku

Cieľ: Posilniť schopnosť savorovať cez spomienky.
Na chvíľu zatvoríte oči a vybavíte si konkrétny zážitok, počas ktorého ste sa cítili dobre. Mali by ste sa sústrediť na všetky zmysly: zvuky, vône, dotyky, farby. Môžete si klásť navádzacie otázky: Ako si sa cítil/a v tom okamihu? Čo bolo okolo teba?

Zastavte sa a vnímajte

Cieľ: Tréning savoringu v reálnom čase.
Počas dňa si vedome vyhradíte krátky čas (napr. 1 minútu) na to, aby ste si vychutnali drobný príjemný podnet – dúšok kávy, pohľad z okna, vôňu kvetov. Mali by ste si uvedomiť, že „tu a teraz“ je niečo, čo si zaslúži plnú pozornosť.

Savoring v rozhovore

Cieľ: Podporiť zdieľanie pozitívnych zážitkov.
Pouvažujte o príjemnom zážitku, sústreďte sa na detaily, pocity, zmyslové vnímanie. Tým sa zážitok „oživí“ a pozitívne emócie sa znova aktivujú.

Predsavzatie savoringu

Cieľ: Plánovanie savoringu do budúcnosti.
Naplánujte si niečo, čo máte rád – napríklad prechádzku, jedlo, stretnutie. Vopred si predstavte, ako si daný moment vychutnáte, na čo sa zameriate, čo vám prinesie radosť. Tým vzniká anticipačný savoring – prežívanie radosti už pri očakávaní.

Savoring nie je iba „luxusom“ pozitívneho myslenia – je to konkrétny psychologický nástroj, ktorý môžeme cielene rozvíjať. Učí nás byť prítomními, vďačními a vnímavími. V náročných životných situáciách môže predstavovať malý, no mocný krok k duševnej rovnováhe. 

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.