Čo je to agorafóbia, ako sa prejavuje, a ako ju liečiť?

Čo je to agorafóbia?

Pojem agorafóbia pochádza z gréčtiny, vznikol spojením slov agora – priestranstvo, trh a fóbia – strach. Agorafóbia je charakterizovaná ako úzkostná porucha, ktorá sa prejavuje silným strachom v situáciách, ako preprava v MHD, pohyb v obchodoch a obchodných domoch, divadlách, či na verejných priestranstvách, najmä ak je človek presvedčený, že by z danej situácie nemohol uniknúť, alebo že by mu v prípade nevoľnosti nebola poskytnutá pomoc. Osoba s agorafóbiou sa snaží takýmto situáciám vyhýbať a to i napriek možným nepríjemným následkom, napr. nedocestuje do práce a podobne. Predstava niektorej z uvedených situácií vyvoláva sama o sebe u človeka silnú úzkosť, znáša to až s hrôzou. Môžu sa vyskytovať tiež rozličné telesné a psychické prejavy úzkosti, ktoré môžu prerásť až do panického záchvatu. To znamená, že človek môže mať náhle záchvaty paniky, ktoré sú sprevádzané fyzickými príznakmi, ako sú zrýchlený tep, potenie, závraty alebo pocit dusenia. Po takýchto skúsenostiach sa začne vyhýbať miestam, kde panický záchvat zažil, čo vedie k obmedzeniu jeho bežného života.

Ľudia s agorafóbiou zvyčajne nemajú problém prijímať návštevy alebo pracovať vo svojom bezpečnom, známom priestore. Táto porucha sa zvyčajne objaví okolo tridsiateho roku života, odhady výskytu agorafóbie v populácii sa pohybujú v priemere okolo 5 %-10 %. U detí alebo osôb starších ako 45 rokov je výrazne v menšine. Taktiež ňou až dvakrát častejšie trpia ženy ako muži.

Aké sú príčiny vzniku agorafóbie?

Existuje zvýšené riziko prejavenia sa agorafóbie, ak sa v rodine vyskytuje príbuzný s agorafóbiou či panickou poruchou – čo sú poruchy, ktoré zdieľajú spoločné genetické vlohy. Za dôležitý rizikový faktor je považovaný aj temperament, ktorý je charakterizovaný úzkostlivosťou, bojazlivosťou, silnou strachovou reakciou na nové a neznáme situácie, citlivosťou na telesné pocity. Keďže temperament je silne dedičným súborom prejavov, určité odhady náchylnosti k úzkostným poruchám vrátane agarafóbie je možné pozorovať už v prvých rokoch života. Silné a chronicky stresujúce situácie spojené s úzkosťou a bezmocnosťou v detstve môžu tiež vytvárať riziko pre vznik agorafóbie (ale aj inej úzkostnej poruchy či depresie) v neskoršom veku.

Agorafóbia je často úzko spätá s panickou poruchou. Ľudia, ktorí zažijú niekoľko silných panických záchvatov, začnú mať strach, že sa im záchvaty zopakujú, najmä na miestach, kde by bolo ťažké získať pomoc alebo rýchlo odísť. Postupne sa môžu týmto miestam vyhýbať, čo vedie k rozvoju agorafóbie.

Niekedy môže byť spúšťačom agorafóbie výrazne stresujúca alebo traumatická udalosť, napríklad vážna choroba, úraz, strata blízkej osoby alebo iná krízová situácia. Tieto udalosti môžu spustiť pocit straty kontroly a zvýšiť úzkosť z toho, že sa človek môže opäť ocitnúť v zraniteľnej situácii.

Niektorí ľudia sú citlivejší na telesné príznaky úzkosti (napr. zrýchlené búšenie srdca alebo závrat). Ak niekto pociťuje tieto príznaky napríklad na verejnom mieste, môže si ich spojiť s tým miestom alebo situáciou a začať sa im vyhýbať. Tento fenomén sa volá „strach zo strachu“ – človek sa začne obávať samotného strachu alebo panického záchvatu, čo len zvyšuje úzkosť a môže viesť k rozvoju agorafóbie.

Ľudia, ktorí sú viac introvertní, úzkostliví alebo ktorí majú sklon k prehnanému premýšľaniu a obavám, môžu byť náchylnejší na rozvoj agorafóbie. Tieto osobnostné črty môžu spôsobiť, že budú citlivejší na stres a úzkosť.

Deti, ktoré vyrastali v prostredí, kde sa často hovorilo o nebezpečenstvách sveta alebo kde sa kládol veľký dôraz na bezpečie a kontrolu, môžu byť náchylnejšie k úzkostným poruchám. Ak napríklad rodičia často vyjadrovali obavy z ciest, nákupov alebo verejných miest, dieťa môže tieto postoje prevziať.

Tieto faktory sa často vzájomne kombinujú. Napríklad niekto s genetickou predispozíciou na úzkosť, ktorý zažije stresujúcu udalosť, môže byť viac náchylný na rozvoj agorafóbie než niekto bez tejto predispozície.

Aké sú príznaky agorafóbie?

Príznaky agorafóbie sú veľmi rozmanité, môžu zahŕňať fyzické, emocionálne aj behaviorálne prejavy.

Psychické (emočné) príznaky – intenzívny strach z určitých miest alebo situácií, ľudia s agorafóbiou sa môžu báť byť na verejných miestach, v dave, na otvorených priestranstvách alebo kdekoľvek, kde by sa mohli cítiť bezmocní alebo bez možnosti rýchlo uniknúť. Obavy z panického záchvatu, časté sú obavy, že na takýchto miestach dostanú záchvat úzkosti a nebudú mať možnosť získať pomoc. Pocit straty kontroly, človek má pocit, že nad svojimi reakciami a pocitmi stráca kontrolu, čo úzkosť ešte zhoršuje.

Fyzické príznaky ako búšenie srdca alebo zrýchlený tep, závraty alebo pocit na odpadnutie, tlak na hrudi alebo pocit dusenia, tras alebo triaška, návaly horúčavy alebo zimy, nevoľnosť alebo bolesti brucha, potenie. Tieto príznaky sa objavujú počas záchvatu paniky alebo v situáciách, ktorých sa človek s agorafóbiou obáva. Niekedy stačí, že sa len blíži k miestu, ktoré mu pripomína predchádzajúci záchvat. 

Behaviorálne príznaky - vyhýbanie sa miestam alebo situáciám, človek sa vyhýba miestam, ktoré sa spájajú s úzkosťou - napríklad obchodom, kinám, dopravným prostriedkom alebo otvoreným priestranstvám. Závislosť od iných ľudí, človek môže začať byť závislý od sprievodu iných, pretože sa cíti bezpečnejšie, ak je na verejnom mieste s niekým dôveryhodným. Vyhýbanie sa cestovaniu alebo opúšťaniu domova – v ťažkých prípadoch môže agorafóbia viesť k tomu, že človek prakticky prestane opúšťať svoj domov. Sociálne a psychologické dôsledky, napríklad znížená kvalita života, pretože kvôli obmedzovaniu aktivít môže mať človek problémy s prácou, štúdiom alebo sociálnymi kontaktami. Depresia a osamelosť, pocit izolácie a frustrácia z toho, že sa nemôže zapojiť do bežného života, môžu viesť k depresii alebo pocitom osamelosti. Znížené sebavedomie, agorafóbia môže negatívne ovplyvniť sebavedomie, pretože človek si uvedomuje, že ho úzkosť obmedzuje a nie je schopný vykonávať každodenné činnosti ako predtým.

Ako sa agorafóbia diagnostikuje?

Diagnostika agorafóbie zahŕňa viacero krokov, aby odborník správne zhodnotil príznaky a odlíšil agorafóbiu od iných úzkostných porúch. Proces zahŕňa rozhovor s klientom, psychologické testy a niekedy aj vyšetrenia na vylúčenie iných príčin fyzických príznakov.

Podrobný rozhovor (anamnéza)

• Psychológ alebo psychiater sa pýta na príznaky, ktoré pacient zažíva, ako dlho trvajú a ako intenzívne sú.
• Odborník sa tiež zameriava na situácie, ktorým sa pacient vyhýba alebo v nich cíti intenzívnu úzkosť.
• Dôležitou súčasťou rozhovoru sú aj otázky o predchádzajúcich traumatických udalostiach, záchvatoch paniky a prípadnom výskyte úzkostných porúch v rodine.

Posúdenie podľa diagnostických kritérií

• Na diagnostiku agorafóbie sa používajú kritériá z medzinárodných diagnostických manuálov, ako sú DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál mentálnych porúch) alebo ICD-10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb). Tieto kritériá určujú, aké príznaky, a ako dlho musia byť prítomné, aby bolo možné stanoviť diagnózu.
• Agorafóbia sa podľa DSM-5 diagnostikuje, keď človek zažíva intenzívny strach alebo úzkosť v aspoň dvoch alebo viacerých situáciách, napríklad:
• Používanie verejnej dopravy (autobusy, vlaky, lietadlá).
• Byť v otvorených priestoroch (napríklad na parkoviskách alebo v nákupných centrách).
• Byť v uzavretých priestoroch (napríklad obchody alebo kiná).
• Byť v dave alebo stáť v rade.
• Byť mimo domova sám.
• Tieto situácie u človeka vyvolávajú strach alebo úzkosť, pretože sa bojí, že nebude môcť uniknúť alebo získať pomoc, ak by mal panický záchvat alebo iné príznaky.

 Psychologické testy a dotazníky

• Existujú štandardizované dotazníky a testy, ktoré môžu pomôcť lepšie posúdiť úroveň úzkosti a typ strachu, ktorý pacient prežíva.
• Príklady testov, ktoré sa môžu používať, sú Beckov inventár úzkosti alebo Dotazník na hodnotenie panickej poruchy.

Vyšetrenie na vylúčenie fyzických príčin

• Pretože fyzické príznaky agorafóbie, ako je búšenie srdca, závraty alebo potenie, môžu byť spôsobené aj inými zdravotnými problémami, lekár môže odporučiť základné vyšetrenia, napríklad krvné testy alebo EKG, na vylúčenie iných ochorení.
• Toto vyšetrenie je dôležité na potvrdenie, že fyzické príznaky nesúvisia s problémami, ako sú napríklad srdcové choroby alebo problémy so štítnou žľazou.

Rozlíšenie od iných porúch

• Niektoré úzkostné poruchy môžu mať podobné príznaky ako agorafóbia, napríklad sociálna fóbia (strach zo sociálnych situácií) alebo generalizovaná úzkostná porucha.
• Odborník skúma, či príznaky zodpovedajú práve agorafóbii, a nie inej poruche.

Diagnostika agorafóbie je teda komplexný proces, ktorý si vyžaduje čas a pozornosť. Keď je diagnóza potvrdená, odborník môže navrhnúť vhodnú liečbu, ktorá zvyčajne zahŕňa terapiu, prípadne lieky na zmiernenie úzkosti a lepšie zvládanie príznakov.

Aké sú možnosti liečby agorafóbie?

Liečba agorafóbie je zameraná na zmiernenie úzkosti a postupné obnovenie schopnosti človeka zvládať situácie, ktorým sa vyhýba. Väčšina liečebných prístupov kombinuje psychoterapiu, lieky a techniky na zvládanie stresu. Nanešťastie, možností je viacero, napríklad:

1. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT):

• je jednou z najúčinnejších metód liečby agorafóbie. Pomáha človeku identifikovať a zmeniť negatívne myšlienky a vzorce správania, ktoré prispievajú k úzkosti. V rámci KBT sa často používa tzv. expozičná terapia, pri ktorej sa človek postupne vystavuje situáciám, ktoré mu spôsobujú strach. Napríklad, ak sa niekto bojí ísť do obchodu, terapeut mu pomôže postupne prekonať tento strach. Začne sa s menšími krokmi, napríklad len krátkou návštevou obchodu, a postupne sa táto expozícia zvyšuje. Terapeut učí pacienta techniky na upokojenie, ako sú hlboké dýchanie alebo svalová relaxácia, ktoré pomáhajú zvládnuť paniku.

2. Farmakoterapia (lieky):

• Antidepresíva: Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), ako sú fluoxetín alebo sertralín, sa často predpisujú na zmiernenie príznakov úzkosti a depresie. Tieto lieky môžu pomôcť zvládať úzkostné stavy spojené s agorafóbiou.
• Anxiolytiká (lieky proti úzkosti): Benzodiazepíny (napríklad alprazolam alebo klonazepam) sú lieky, ktoré môžu rýchlo zmierniť úzkosť. Avšak tieto lieky sa používajú len krátkodobo kvôli riziku vzniku závislosti.
• Antipsychotiká: V niektorých prípadoch, ak je agorafóbia veľmi závažná, môžu byť predpísané aj iné druhy liekov, ktoré sa používajú na liečbu úzkosti.

3. Mindfulness a relaxačné techniky:

• Mindfulness (všímavosť) je technika, ktorá pomáha človeku lepšie zvládať úzkosť tým, že sa sústredí na prítomný okamih. Naučí sa prijímať svoje myšlienky a pocity bez toho, aby sa na ne príliš upínal, čo môže zmierniť stres a strach.
• Dýchacie cvičenia a svalová relaxácia sú techniky, ktoré pomáhajú zmierniť fyzické príznaky úzkosti, ako je búšenie srdca alebo triaška. Tieto techniky možno použiť počas záchvatu paniky alebo pri vystavení sa stresujúcim situáciám.

4. Podporné skupiny a podpora rodiny:

• Podporné skupiny môžu byť veľmi užitočné, pretože poskytujú miesto, kde ľudia s agorafóbiou môžu zdieľať svoje skúsenosti a vzájomne si pomáhať. Pocit, že v tom človek nie je sám, môže byť povzbudzujúci.
• Podpora rodiny a priateľov je tiež dôležitá. Ak okolie rozumie problému a poskytne trpezlivú a chápajúcu podporu, môže to človeku s agorafóbiou veľmi pomôcť na ceste k uzdraveniu.

5. Postupné vystavovanie sa stresujúcim situáciám (samostatný tréning):

• Ak si človek osvojí základné techniky na zvládanie úzkosti, môže si vytvoriť vlastný plán na vystavovanie sa stresujúcim situáciám. Tieto kroky sú pomalé a postupné, pričom je dôležité začať s menej stresujúcimi situáciami a pomaly sa posúvať ďalej.
• Dôležité je byť trpezlivý a postupne si zvykať na situácie, ktorým sa predtým vyhýbal.

Aká je prevencia agorafóbie?

Prevencia agorafóbie je zameraná na znižovanie rizika rozvoja úzkosti a panických záchvatov, ktoré by mohli viesť k tejto poruche. Existujú viaceré stratégie, ktoré môžu pomôcť minimalizovať riziko vzniku agorafóbie alebo zmierniť jej príznaky. Vhodné je venovať pozornosť technikám zvládania stresu, ako je hlboké dýchanie, meditácia, relaxácia. Pravidelné praktikovanie mindfulness môže pomôcť udržať úzkosť pod kontrolou tým, že sa človek sústredí na prítomný okamih namiesto obáv z budúcnosti. Taktiež je to praktizovanie zdravého životného štýlu – pravidelná fyzická aktivita, zdravá strava, nezneužívanie návykových látok. Udržiavanie kontaktu s priateľmi a rodinou pomáha zmierňovať pocit izolácie a stresu, čím znižuje pravdepodobnosť rozvoja úzkostných porúch. Ak má človek úzkostné sklony, môže byť užitočné o tom hovoriť s blízkymi. Pochopenie a podpora môžu zmierniť pocity stresu a pomôcť pri zvládaní obáv. Tiež je vhodné všímať si seba samého. Ak si človek všimne príznaky, ako je vyhýbanie sa určitým miestam alebo intenzívna úzkosť na verejných miestach, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc skôr, než sa tieto príznaky prehĺbia. Uvedomenie si vlastných spúšťačov úzkosti môže pomôcť predchádzať situáciám, ktoré by mohli viesť k jej zhoršeniu.

Ako žiť s agorafóbiou?

Zbaviť sa agorafóbie je možné s správnou kombináciou liečby, podpory a osobného odhodlania. Pamätajte, že uzdravenie je cesta, nie cieľ. Každý krok, ktorý urobíte smerom k prekonaniu svojich obáv, je víťazstvom. Život s agorafóbiou môže byť náročný, no s vhodnými stratégiami a podporou je možné postupne zlepšovať kvalitu života. Kľúčom je prijatie postupných krokov na zvládanie strachu, posilňovanie emocionálnej stability a vytváranie podporného prostredia. 

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame prevažne mužský rod pre zjednodušenie a plynulosť vyjadrovania. Všetky označenia sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetky osoby bez ohľadu na rod. 💙