Čo je to panický atak, aké má príznaky a čo ho môže vyvolať?

Čo je to panický atak?

Panický atak je náhla epizóda intenzívneho strachu spúšťajúca kombináciu fyziologických a psychologických príznakov, pričom v realite neexistuje žiadne skutočné nebezpečenstvo.  Panický atak alebo záchvat je posledným štádiom panickej poruchy. Keďže patrí panická porucha do kategórie úzkostných porúch, panický atak sprevádza silná úzkosť a obavy, no taktiež rôzne fyziologické prejavy. V populácií sa častejšie vyskytuje u žien, no celkovo trápi 10-25 % populácie. No a nanešťastie sa v posledných rokoch panické ataky v ambulanciách psychológov skloňujú stále viac a viac.    

Aké sú príznaky panického ataku?

Najčastejším príznakom panického ataku je že príde náhle, z ničoho nič. Zastihnúť vás môže v podstate kdekoľvek a to je to, čoho sa ľudia boja. Že nevedia, kde to na nich príde a čo sa stane. Medzi fyziologické príznaky panického ataku patria búšenie srdca, potenie sa, závraty či problémy s dýchaním. Medzi tie psychologické patrí ochromujúci strach – iracionálny, zavalujúci, vedúci až ku katastrofickým pocitom. Veľa ľudí opisuje panický atak aj stratou kontroly nad situáciou, ktorá vie byť podobne ako strach rovnako ochromujúca a paralyzujúca. No a najťažšie na zvládnutie na tom celom je fakt, že fyziologické a psychologické príznaky pohltia osobu naraz. A práve preto je to celé tak intenzívne a ťažko sa z tohto stavu dostáva.

Aký je rozdiel medzi panickým atakom a záchvatom úzkosti?

Hlavný rozdiel medzi panickým a úzkostným záchvatom je ten, že z klinického hľadiska je úzkosť považovaná za trvalý a dlhodobý stav, pričom panika je relatívne krátkodobá a o to viac intenzívna. Pri úzkosti hovoríme o nahromadení určitých stresorov. Zároveň sa tieto stresory dajú predvídať a vieme ich pomenovať – vieme, odkiaľ pramenia a s čím súvisia. Panický záchvat je omnoho viac nečakaný a náhly. Príznaky majú podobné, tie fyziologické aj psychologické, rozdiel je práve v dĺžke trvania.

Prečo panický atak vzniká a čo môže panický atak vyvolať/čo vlastne spôsobuje panické ataky?

Panický atak môže vyvolať široké množstvo faktorov. Od kofeínu, alkoholu, vysokosacharidovej stravy, cez traumatické zážitky a skúsenosti až po fóbie. Zároveň, najčastejším aktuálnym spúšťačom panického ataku je nadmerný a dlhodobý  stres. Práve preto sú tieto ataky tak často prítomné u mladých a mladých dospelých. V dobe nekonečných možností, neustáleho prísunu najrôznejších podnetov a nedostatku oddychu sú ľudia preťažení. A o čom sa hovorí pomerne málo – panický atak súvisí aj s nahromadením a potláčaním, neprežívaním všetkých emócií, ktoré máme – od smútku až po hnev. Myseľ a telo potrebujú emócie prirodzene filtrovať a vyplavovať. Keď sa nahromadia, myseľ reaguje atakom. 

Niektorí odborníci hovoria aj o dysfunkcii amygdaly – teda tej časti mozgu, ktorá má na starosti spracúvanie emócií. Ak je tam určitá chemická nerovnováha, môžu sa ataky u osoby vyskytovať a môžu viesť až k vzniku panickej poruchy.

Ako však bolo vyššie uvedené, príčiny toho, prečo panický atak, bývajú často nie úplne evidentné a priamočiare. Preto je dôležité, po odznení ataku, dotknúť sa tohto zážitku a skúsiť prísť na to, čo sa nám v živote deje, že to vyvrcholilo panickým záchvatom. 

Ako panický atak zvládnuť?

Podobne ako pri úzkosti, dôležité je uvedomenie, že sa panikou nemôžeme nechať ovládať a pohltiť. Mnoho odborníkov tvrdí, že na to, aby sme panický atak zvládli, mali by sme sa do situácií, ktoré nám spôsobujú paniku a úzkosť, prirodzene dostávať a nevyhýbať sa im. Len tak sa naučíme s nimi efektívne pracovať a neobchádzať situácie, ktoré by tieto záchvaty potenciálne vedeli spustiť. 

Zároveň je veľmi dôležitá a prínosná prevencia. Či už hovoríme o pravidelnom cvičení, ktoré nám pomáha pri zvládaní stresu, uvoľňovaní napätie či zlepšovaní celkovej nálady. No dôležité je aj pravidelné stravovanie sa (z hľadiska stabilizácie hladiny cukru v krvi), vyhýbanie sa kofeínu či alkoholu (tieto látky panické ataky len zhoršujú) alebo relaxačné/dychové cvičenia.

Ako pomôcť človeku s panickým atakom?

Ak je osoba panickým atakom už naplno zasiahnutá, v tomto štádiu sa pomoc poskytuje ťažšie ako vtedy, ak zachytíme panický atak na začiatku. Preto je dôležité byť vnímavý k sebe, ale aj svojmu okoliu. Odborníci najčastejšie odporúčajú zasiahnuť a pomôcť človeku s panickým záchvatom nasledovne:

• Pokúste sa u človeka spomaliť dýchanie, prehĺbiť ho a nasmerovať jeho pozornosť na svoj dych.
• Komunikujte s ním čo najviac racionálne o situácií, ktorá vznikla a čo všetko sa procese deje – snažte sa človeku pomôcť opätovne sa spojiť s realitou.
• Skúste uzemnenie sa (tzv. grounding) – uložte osobu na zem, kde bude mať pevnú oporu a pôdu pod nohami.
• Buďte mu emočnou oporou – zdôrazňujte, že ste tam, že je všetko v poriadku a bude dobré.
• Kontaktujte blízkych ľudí osoby, ktorí by vedeli poskytnúť významné emocionálne útočisko.

No a v neposlednom rade odporučte tejto osobe, aby svoj stav riešila dlhodobo, aby sa panické ataky viac neopakovali – ideálne navštívením odborníka (psychiatria, psychológa) – na ksebe.sk máte na výber z viac ako 110 psychológov a psychologičiek.

Aká je liečba panických atakov?

Psychoterapia je aj v tomto prípade kľúčovou pri liečbe panických atakov, resp. celej panickej poruchy. Identifikácia, odkiaľ strach, obavy a úzkosť človeka pramenia, k tomu, ako sa mu vyskytujú v živote a ako na ne reaguje až po možnosti, čo s nimi robiť. Zároveň, psychoterapeut pri spolupráci s klinickým psychológom a psychiatrom vie klientovi nastaviť aj medikamentóznu liečbu. Časté je užívanie napríklad antidepresív na zmiernenie úzkostných prejavov. No ako pri iných psychických poruchách, ani pri panických atakoch by to nemalo byť dlhodobo o liekoch, ale o dlhodobej terapii. 

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.