Ako sa prejavuje workoholizmus a koho najviac ohrozuje?

Workoholizmus je fenomén, ktorý v posledných desaťročiach získava stále väčšiu pozornosť. V modernej dobe, keď sa práca stáva centrom života mnohých ľudí, je dôležité porozumieť tomu, čo workoholizmus znamená, prečo vzniká, koho najviac ohrozuje, a aké následky môže mať na zdravie a kvalitu života jednotlivcov. Tento článok sa zameriava na podrobný rozbor workoholizmu, jeho prejavy, typy a možnosti liečby.

Čo je to workoholizmus?

Workoholizmus možno definovať ako nadmernú závislosť na práci. Hoci práca je nevyhnutnou súčasťou života, workoholizmus predstavuje extrémnu formu pracovnej angažovanosti, pri ktorej človek venuje práci nepomerne viac času a energie než je zdravé. Ide o stav, keď sa práca stáva hlavnou prioritou, pričom sa zanedbávajú iné oblasti života, ako sú rodina, priatelia, záujmy a dokonca aj vlastné zdravie.

Odborníci, ako napríklad Dr. Bryan E. Robinson, psychológ a autor knihy „Chained to the Desk“, tvrdia, že workoholizmus nie je len o množstve odpracovaných hodín, ale predovšetkým o mentálnom nastavení, ktoré vedie k neustálemu premýšľaniu o práci aj mimo pracovnej doby. Tým sa odlišuje od jednoduchej pracovnej disciplíny alebo silného pracovného nasadenia.

Prečo workoholizmus vzniká?

Príčiny vzniku workoholizmu sú mnohovrstvové a môžu byť výsledkom kombinácie osobnostných faktorov, spoločenského tlaku a kultúrnych noriem.

Jednou z hlavných príčin je spoločenský tlak a očakávania spojené s úspechom. V moderných spoločnostiach je úspech často meraný výhradne prostredníctvom pracovných úspechov a finančných ziskov. Jednotlivci sú nútení súťažiť a dokazovať svoju hodnotu prostredníctvom kariérnych úspechov, čo môže viesť k prehnanej snahe pracovať čo najviac.

Ďalším faktorom je osobnostná predispozícia. Niektorí ľudia majú sklon byť perfekcionistami, čo môže viesť k tomu, že si kladú na seba príliš vysoké nároky a cítia neustálu potrebu dokazovať svoju hodnotu. Títo jedinci sa často boja zlyhania a snažia sa eliminovať riziká prehnaným pracovným nasadením.

Významným faktorom môže byť aj rodinné prostredie a výchova. Ak je dieťa vychovávané v rodine, kde sú oceňované len pracovné úspechy, môže to viesť k tomu, že v dospelosti sa bude snažiť naplniť tieto očakávania prehnaným pracovným nasadením.

Kto je workoholizmom najviac ohrozený?

Workoholizmus môže zasiahnuť široké spektrum ľudí, no niektoré skupiny sú zvlášť náchylné na jeho rozvoj. Workoholizmom sú najviac ohrození jedinci, ktorí majú sklony k perfekcionizmu, sú nadmerne ambiciózni a sú vystavení vysokému tlaku z okolia. Medzi najviac ohrozené skupiny patria manažéri, podnikatelia, právnici, lekári, a iní profesionáli, ktorí majú vysoké pracovné nasadenie a zodpovednosť.

Odborníci z oblasti psychológie, ako napríklad Dr. Cecilie Schou Andreassen, ktorá sa zaoberá výskumom workoholizmu, identifikovali, že ľudia s nízkou sebaúctou a s tendenciou k perfekcionizmu sú obzvlášť náchylní na rozvoj workoholizmu. Títo jedinci majú pocit, že nie sú dostatočne dobrí, a často sa snažia kompenzovať svoje obavy pracovnými úspechmi. Práca sa pre nich stáva prostriedkom, ako si zvýšiť sebahodnotu a získať uznanie od druhých, čo ich vedie k prehnanému pracovnému nasadeniu.

Existujú aj pracovné prostredia, kde sa kladie dôraz na neustálu výkonnosť a dosahovanie výsledkov. Práve takéto prostredie môže podporiť rozvoj workoholizmu, protože vytvára dojem, že neustála práca je normálna a očakávaná.

Ako spoznať workoholika?

Workoholika spoznáte podľa viacerých znakov a správania, ktoré naznačujú, že má nezdravý vzťah k práci. Tu sú niektoré z najčastejších prejavov:

1. Nedostatok rovnováhy medzi prácou a osobným životom: Workoholik trávi prehnane veľa času v práci na úkor rodiny, priateľov a voľného času. Nevie „vypnúť“ a neustále myslí na prácu, aj keď už môže oddychovať.

2. Potreba byť neustále produktívny: Ak má silnú potrebu neustále pracovať a má pocit viny, keď nepracuje. Aj vo voľnom čase si hľadá spôsoby, ako sa zamestnať.

3. Perfekcionizmus: Má vysoké nároky na seba aj na ostatných. Chce, aby všetko bolo urobené dokonale, čo vedie k tomu, že trávi nad prácou viac času, než je potrebné.

4. Ignorovanie fyzického a duševného zdravia: Workoholik často zanedbáva svoje zdravie, či už fyzické (nedostatok spánku, nevyvážená strava) alebo psychické (stres, vyčerpanosť).

5. Zanedbávanie vzťahov: Kvôli práci sa postupne vzdiali od svojich blízkych, čo môže viesť k problémom v rodine alebo v priateľstvách.

6. Potreba kontroly: Workoholici majú často tendenciu robiť všetko sami, pretože nedôverujú, že by niekto iný mohol urobiť prácu rovnako dobre. To ich ešte viac preťažuje.

7. Zameranie sa na prácu ako na zdroj identity: Práca je pre nich najdôležitejšou časťou ich identity a hodnoty. Definujú sa hlavne tým, čo robia, a nie kým sú.

Aké typy workoholizmu rozlišujeme?

Odborníci ako napríklad Dr. Barbara Killinger rozlišujú niekoľko typov workoholizmu, ktoré sa líšia podľa príčin a spôsobu prejavovania. V krátkosti si ich načrtneme nižšie.

Perfekcionistický workoholizmus: Tento typ je charakterizovaný neustálou snahou o dokonalosť. Workoholik sa neuspokojí s ničím menej než s absolútnym úspechom, čo ho núti neustále pracovať a prepracovávať úlohy. Napríklad grafik, ktorý neustále vylepšuje svoj dizajn, aj keď je už dostatočne kvalitný, aby ho mohol odovzdať.

Únikový workoholizmus: Práca sa používa ako spôsob, ako uniknúť pred osobnými problémami alebo stresom. Príkladom je zamestnanec, ktorý trávi dlhé hodiny v kancelárii, aby sa vyhol napätým rodinným vzťahom doma.

Výkonnostný workoholizmus: Títo jedinci sú motivovaní túžbou po uznaní a úspechu. Často sa snažia dosiahnuť čo najvyššiu výkonnosť a ich pracovné úspechy sú pre nich zdrojom osobného uspokojenia. Mladý doktorand, ktorý neustále pracuje na svojom výskume, aby získal uznanie v akademickej obci, je typickým príkladom.

Vnútorný workoholizmus: Tento typ je spôsobený vnútornými obavami a neistotami. Workoholici sa neustále obávajú, že ich práca nebude dostatočne dobrá, a preto sa neustále snažia zlepšovať a zdokonaľovať svoje výsledky. Do tejto kategorie môže patriť učiteľka, ktorá trávi celé víkendy prípravou na hodiny, pretože sa bojí, že nebude dostatočne pripravená.

Aký je priebeh workoholizmu?

Priebeh workoholizmu je postupný a často začína nevinne. V prvých fázach môže byť pracovné nasadenie vnímané ako normálne, ba dokonca obdivuhodné. Avšak s časom sa práca stáva čoraz viac dominantnou a začína ovplyvňovať ostatné aspekty života.

V začiatočnej fáze jedinec trávi viac času prácou, čo môže byť spočiatku vnímané ako bežná snaha o dosiahnutie kariérnych cieľov. Práca sa postupne stáva prioritou, aj keď ostatné aspekty života ešte nie sú úplne zanedbané.

Práca sa stáva centrálnym bodom života v rámci ďalšej fázi workoholizmu. Jedinec začína zanedbávať osobné vzťahy, záľuby a vlastné zdravie. V tejto fáze môže dôjsť k zvýšenému stresu a fyzickým zdravotným problémom, ako sú napríklad bolesti hlavy, nespavosť alebo únava.

Ak človek aj napriek únave, nespavosti, bolestiam hlavy a ďalším príznakom pokračuje v nadmernom pracovnom nasadení, práca úplne ovládne jeho život. Osobné vzťahy sú vážne poškodené alebo úplne zanedbané. Jedinec trpí výraznými zdravotnými problémami, ktoré môžu zahŕňať chronický stres, depresiu, úzkosť, alebo dokonca syndróm vyhorenia.

Aké sú dôsledky workoholizmu?

Workoholizmus môže mať vážne dôsledky na rôzne aspekty života človeka. Nadmerná práca môže viesť k fyzickým problémom, ako sú chronická únava, problémy s kardiovaskulárnym systémom, poruchy spánku a oslabený imunitný systém. Duševné zdravie môže byť tiež postihnuté, čo vedie k stresu, úzkosti a depresii.

Často spôsobuje napätie v rodinných vzťahoch a môže viesť k pocitom osamelosti a izolácie. Kvalita vzťahov s priateľmi a rodinou sa môže zhoršiť, pretože workoholik nemá čas ani energiu venovať sa blízkym.

Hoci workoholici môžu mať pocit, že sú produktívnejší, nadmerná práca môže viesť k vyhoreniu a poklesu výkonnosti. Kvalita práce sa môže zhoršiť, a to môže mať dlhodobé negatívne následky na kariéru.

Workoholici často zanedbávajú iné aspekty života, ako sú záľuby, relaxácia a osobný rozvoj, čo vedie k nevyváženému životnému štýlu a môže ovplyvniť celkovú pohodu.

Práca neustále prevažujúca nad sociálnym životom môže viesť k zhoršeniu alebo stratám priateľstiev, pretože workoholik nemá čas na spoločenské aktivity a interakcie.

Dlhodobý stres a tlak spojený s workoholizmom môžu spôsobiť psychické problémy, ako sú úzkostné poruchy a depresívne stavy, ktoré môžu vyžadovať odbornú pomoc.

 Aké sú možnosti liečby workoholizmu?

Je dôležité venovať pozornosť týmto dôsledkom a snažiť sa nájsť rovnováhu medzi prácou a osobným životom, aby sa predišlo negatívnym dopadom workoholizmu. K tomu prispieva aj liečba workoholizmu, ktorá môže zahŕňať rôzne prístupy na obnovu rovnováhy medzi prácou a osobným životom a zlepšenie celkovej pohody.

Spolupráca s psychológom môže pomôcť identifikovať základné príčiny workoholizmu, ako sú perfekcionizmus, nízke sebavedomie alebo problémy so stresom. Na ksebe.sk nájdete viac ako 110 psychológov a psychologičiek. 

Nastavenie jasných hraníc medzi pracovným a osobným časom je kľúčové. Stanovenie si pravidelných prestávok, voľného času a aktivít mimo práce môže pomôcť pri obnove rovnováhy. Pri liečbe pomáha zlepšenie organizácie a efektívne plánovanie pracovného času, čo môže pomôcť znížiť nadmerné hodiny strávené v práci a zamerať sa na dôležité úlohy.

Je vhodné zaradiť do každodenního života techniky na zvládanie stresu, ako sú meditácia, relaxačné cvičenia, hlboké dýchanie alebo joga, alebo čokoľvek iné, čo človeka podporuje vo zvládaní stresu.  Nastavenie nového životného štýlu podporuje vaše zdravie. Odporúča sa zabezpečiť si adekvátny spánok, vyváženú stravu a pravidelnú fyzickú aktivitu.

V niektorých prípadoch môže byť potrebné prehodnotiť pracovné podmienky alebo dokonca zmeniť zamestnanie, ak sú súčasné podmienky príliš náročné a nezdravé. Dôležité je prijať opatrenia a vyhľadať pomoc, a nečakať kým sa workoholismus rozvinie do rôznych či už duševných alebo sociálnych problémov.

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.