Čo všetko v našom živote môže ovplyvniť nespracovaná trauma z detstva?

Čo je trauma?

Trauma je skúsenosť, ktorá nás emočne alebo psychicky zasiahne tak hlboko, že ovplyvní spôsob, akým vnímame svet, sami seba a naše vzťahy. Môže byť výsledkom jednorazovej udalosti, ako je napríklad autonehoda, alebo opakujúcich sa situácií, ako sú zanedbávanie alebo emocionálne zneužívanie v detstve. Bessel van der Kolk, autor knihy „The Body Keeps the Score“ hovorí, že trauma nie je len to, čo sa nám stalo, ale aj to, ako naša myseľ a telo reagujú na situácie, ktoré považujeme za ohrozujúce. Trauma nezmizne sama od seba. Je to ako rana na duši, ktorá zostane otvorená, pokiaľ sa ňou nezaoberáme. Gabor Maté dodáva, že trauma nie je len udalosťou, ale predovšetkým emocionálnou reakciou – spôsobom, ako sa naše vnútorné Ja bráni pred bolesťou. Ak je táto bolesť nevyriešená, sprevádza nás aj v dospelosti a môže sa prejavovať rôznymi spôsobmi.

Aké sú časté príčiny traumy v detskom veku?

Detstvo je obdobím, kedy sme najviac zraniteľní, a tak aj najcitlivejší na rôzne negatívne skúsenosti, protože sa ešte len učíme rozumieť svetu a nášmu miestu v ňom. Traumy môžu pochádzať z fyzického alebo emocionálneho týrania, zanedbávania, alebo zo situácií, kde dieťa cíti, že nie je v bezpečí. Gabor Maté často zdôrazňuje, že aj keď sa rodičia snažia, nemusia byť vždy emočne prítomní pre svoje deti, čo môže byť pre dieťa traumatizujúce. Hovorí, že traumy z detstva často pramenia z prostredia, kde chýba láska, bezpečie a podpora. Hana Vojtová, odborníčka na psychotraumatológiu a neurobiológiu, pridáva, že strata blízkej osoby, rozvody, alebo chronická choroba v rodine sú ďalšie faktory, ktoré môžu zanechať trvalé stopy na detskej duši. Všetky tieto faktory môžu vytvoriť prostredie, kde sa dieťa cíti bezmocné, nepochopené a opustené. Je dôležité poznamenať, že to, čo môže byť pre jedno dieťa len nepríjemnou skúsenosťou, môže pre iné znamenať zdroj dlhodobej traumy.

Aké sú príznaky traumy z detstva v dospelosti?

Dospelí, ktorí prežili traumu v detstve, často nevedia, že ich súčasné problémy majú korene práve v detstve. Trauma sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Bessel van der Kolk vysvetľuje, že telo si pamätá všetko. Chronická úzkosť, problémy so spánkom, flashbacky alebo neschopnosť udržať zdravé vzťahy sú bežné znaky. Mnohí ľudia sa cítia odpojení od svojho tela, akoby nežili prítomnosť. Tento pocit môže prameniť z toho, že ich myseľ bola nútená vytvoriť si „ochrannú bariéru“ proti bolestivým spomienkam. Gabor Maté navyše upozorňuje na fakt, že trauma často vedie k „seba-sabotáži“, pretože človek sa môže cítiť nehodný lásky, úspechu alebo šťastia. Sebavedomie je krehké, ak je duša zranená. Nespracovaná trauma sa môže prejavovať ako depresia, chronická únava, problémy so spánkom, nízka sebaúcta, pocit bezmocnosti alebo problémy s reguláciou emócií. Často sa u dospelých objavujú problémy s dôverou vo vzťahoch ako napríklad strach z opustenia, alebo naopak, prehnaná potreba kontroly.

Čo všetko môže ovplyvniť nespracovaná trauma z detstva v dospelosti?

Nespracovaná trauma z detstva má tendenciu ovplyvniť mnohé oblasti života. Najvýraznejšie sa prejavuje na našom emocionálnom zdraví – pocity neistoty, úzkosti alebo depresie sú častými spoločníkmi. Mnohí ľudia s traumou majú problém stanoviť si zdravé hranice. Môže to viesť k vyhoreniu v práci, pretože nevedia povedať „nie“, alebo naopak k chronickému odkladaniu úloh kvôli neustálemu strachu zo zlyhania. Trauma môže ovplyvniť aj naše fyzické zdravie. Ako hovorí van der Kolk, „telo si pamätá“. To znamená, že traumy môžu spôsobovať chronické bolesti, problémy s trávením alebo dokonca autoimunitné ochorenia. 

Nevyliečená trauma môže mať dopad aj na našu schopnosť zvládať stres a náročné životné situácie. Trauma mení spôsob, akým naše mozgy fungujú, čo môže viesť k problémom s pamäťou, koncentráciou a schopnosťou riešiť problémy. Trauma často vedie k maladaptívnym copingovým mechanizmom, ako je závislosť na alkohole, drogách, alebo jedle, ktoré nám pomáhajú uniknúť pred bolesťou, ale zároveň nám ešte viac ubližujú.

Ako môže trauma z detstva ovplyvniť naše vzťahy v dospelosti?

Vzťahy sú často oblasťou, kde sa následky detskej traumy najviac prejavia. Ľudia s traumou sa často boja, že budú vo vzťahoch zranení alebo odmietnutí.Môžu mať problémy s dôverou a intímnosťou, čo môže viesť k izolácii alebo konfliktom vo vzťahoch, protože majú oslabenú schopnosť vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy. Ľudia s traumou môžu mať tendenciu vyhýbať sa emocionálnym väzbám, inými slovami emocionálne sa uzavrú alebo naopak, môžu byť prehnane závislí na svojich partneroch, čo sa môže prejavovať ako potreba neustáleho uisťovania. Taktiež sa môžu opakovane ocitnúť v toxických alebo zneužívajúcich vzťahoch, pretože nevedia rozpoznať zdravé hranice a vzorce správania. Nevyriešené traumy môžu viesť k opakovaniu vzorcov z detstva – môžeme si vyberať partnerov, ktorí nám neponúkajú emočnú stabilitu, a pritom túto nestabilitu podvedome vyhľadávame. Podľa Gabora Maté je dôležité pochopiť, že naše vzťahy sú často zrkadlom nášho vnútorného sveta a nezhojené rany z detstva môžu nevedomky ovplyvňovať naše voľby a správanie vo vzťahoch. Ak teda prežijeme traumu, môže to ovplyvniť spôsob, akým komunikujeme, ako vnímame blízkosť a dôveru.

Aké sú možnosti liečby psychickej traumy z detstva?

Dobrou správou je, že trauma sa dá liečiť. Cesta k uzdraveniu je individuálna, čo znamená, že môže trvať rôzny čas. Jej liečenie si vyžaduje komplexný prístup – do procesu uzdravovania je vhodné okrem mysle a emócií zapájať aj telo. Terapie založené na práci s telom, ako napríklad metóda EMDR (Eye Movement Desensitization and Reprocessing) alebo Somatic Experiencing sú obľúbené práve pre svoju schopnosť prepájať emocionálnu a telesnú stránku traumy. Bessel van der Kolk často hovorí o tom, že na to, aby sme sa uzdravili, sa potrebujeme naučiť znovu nadviazať kontakt so svojím telom. Poukazuje na význam integrácie tela do liečebného procesu, pretože trauma je uložená nielen v našom mozgu, ale aj v našom tele. Taktiež je dôležité vytvoriť bezpečné a podporujúce prostredie, kde sa človek môže cítiť pochopený a prijatý. Okrem klasickej psychoterapie sú tu aj ďalšie možnosti ako napríklad mindfulness, jóga alebo práca s dýchaním, ktoré pomáhajú ľuďom získať kontrolu nad svojimi telesnými reakciami. Gabor Maté zdôrazňuje dôležitosť vzťahu medzi terapeutom a klientom, pretože bezpečné prostredie a dôvera sú kľúčové pre spracovanie traumy.

Liečba traumy z detstva si vyžaduje čas. Najdôležitejšie je začať – získať podporu a porozumenie, že minulosť nemusí definovať našu budúcnosť. Záverom by som rada dodala, že nespracovaná trauma z detstva má hlboký dopad na našu psychiku, vzťahy a celkové životné fungovanie. Ale aj keď je táto bolesť skutočná a ťažká, existuje cesta von. Vytvorenie priestoru pre liečbu a spracovanie týchto starých rán môže byť oslobodzujúce a umožní nám prežívať plnší, zdravší a šťastnejší život. Trauma je len jednou časťou našej histórie, nie je to celá naša identita.

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.