Aké sú príznaky sociopatie, a ako spoznať sociopata?

Čo je to sociopatia?

Sociopatiu zaraďujeme medzi špecifické poruchy osobnosti, konkrétne ako disociálnu alebo antisociálnu poruchu osobnosti. Ide o trvalú abnormálnu štruktúru osobnosti. Človek s touto diagnózou má problémy so spoločenskými pravidlami či normami, ktoré ignoruje. Typické je nepripustenie si viny, teda nepripúšťa si, že za niečo môže on sám, všetko zvaľuje na iných. Má sklon k násiliu, bezcitnosti, krutosti, klamstvu, arogancii. Necitlivosť voči druhým, páchanie trestnej činnosti, často v súvislosti so zneužívaním alkoholu, či drog. Názov sociopatia môže pôsobiť príliš stigmatizujúco, a preto budeme uvádzať jeho odborné synonymum disociálna porucha osobnosti.

Celkovo sa v populácii hovorí o výskyte 0,2-9,4 %, u hospitalizovaných psychiatrických pacientov je to 3-37 % a u väzňov až 75% (Praško,20 15).

Kto je to sociopat?

Jedinci trpiaci disociálnou poruchou osobnosti majú vždy problémy s rešpektovaním a dodržiavaním pravidiel spoločnosti. V dospelosti sú to často ľudia vo väzniciach a páchatelia najrôznejších priestupkov a kriminálnej činnosti. Je to človek, ktorý svoje vlastné záujmy a potreby výrazne povyšuje nad záujmy druhých ľudí a spoločnosti.

Na rozdiel od iných porúch osobnosti sa nejedná o epizodické záchvaty, ale o stály a chronický spôsob myslenia.

Ako sa sociopat prejavuje?

Pozorovať sa dá už v detskom veku. Problémy sú viditeľné v podobe opakovaných bitiek, záškoláctva, krádeží, priestupkov a prítomnej agresivity. Nerešpektovanie dohôd a pravidiel a sociálnych noriem. Týranie slabších rovesníkov, zvierat, chodenie poza školu. Problémy s autoritami, vytváranie antisociálnych skupín. Zhoršené je aj ovládanie impulzivity a agresivity bez pocitu viny, či výčitiek svedomia. Vedia sa správať prehnane sebavedomo, ba až arogantne. Sú prítomné rysy amorálnosti, asociálnosti a antisociálnosti. Jedinci s touto poruchou majú veľmi nízku frustračnú toleranciu. Nedokážu sa poučiť zo skúseností a za neúspechy vinia všetkých ostatných, len nie seba.

Časté je opakovanie porušovania práv iných ľudí. Klamstvo a manipulácia je ich sprievodným znakom, hoci sa môžu na prvý pohľad zdať charizmatickí, a vedia pôsobiť veľmi šarmantne. Dokážu teda aj vytvárať vzťahy, ktoré sú však nefunkčné. Sú menej stáli v zamestnaní, a často sa dostávajú do konfliktov s okolitým svetom, práve pre svoju impulzívnu, výbušnú až agresívnu povahu,

Častý je aj abúzus alkoholu, či iných návykových látok, chýba sociálna opora, a nie je ojedinelé, že jedinci trpiaci touto poruchou majú zvýšené riziko suicidálneho správania, teda je u nich častejšia smrť zapríčinená nehodou, zabitím či samovraždou.

Aké sú príčiny sociopatie?

Problematika disociálnych porúch zasahuje do viacerých oblastí – sociálnej, zdravotníckej, psychologickej, právnej a spoločenskej. Jej príčina je multifaktoriálna, a zahŕňa genetické faktory (dedičnosť), biologické faktory (napr. alkohol, fajčenie či drogy počas tehotenstva, komplikovaný pôrod), ako aj socioekonomické a psychologické faktory. 

Problémy v správaní bývajú viditeľné už v predškolskom alebo školskom veku. Dôležitú úlohu zohráva socioekonomický status rodiny, časté sťahovanie, chudoba či nepravidelná školská dochádzka. Významný vplyv má aj výchova, ktorá je chladná, prísna, nekonzistentná, ba až krutá. Je časté, že ľudia s touto poruchou boli ako deti fyzicky, emocionálne či sexuálne zneužívané, alebo ich rodičia užívali návykové látky.

U detí z rizikových skupín (napr. ADHD, poruchy správania, deti rodičov závislých od návykových látok) sa v predškolskom a školskom veku uplatňuje selektívna prevencia. Jej hlavným cieľom je podpora a rozvoj sociálno-emocionálnych a komunikačných kompetencií.

Aký je rozdiel medzi sociopatom a psychopatom?

Tieto dva typy porúch osobnosti majú viaceré spoločné znaky. Zmýšľanie a konanie sa však v niektorých prípadoch odlišuje.

Sociopat

Sociopat má svedomie aspoň v nejakej miere. Dokáže odlíšiť dobré a zlé správania, čo ho však napriek tomu neodrádza od páchania trestnej činnosti. Dokáže, aj keď s ťažkosťami vytvárať vzťahy, avšak je ťažko čitateľný pre svoje okolie, keďže je často menlivý. Jeho narcistické prejavy, impulzívne, agresívne a trestajúce správanie je nevyspytateľnejšie, ako to, ktoré vidíme u psychopatov. 

Psychopat

Psychopat svedomie nemá vôbec. Ľudia sú pre psychopata akoby predmety, s ktorými môže manipulovať a využívať pre svoj prospech. Výskumy ukazujú, že rozdiel je v ich štruktúre mozgu. Psychopatia sa dá považovať za ochorenie genetického pôvodu, spôsobujú ju biologické, dedičné a psychosociálne vplyvy, môže ísť aj o perinatálne poškodenie mozgu, zápalové ochorenia mozgu, úrazy hlavy a iné. Prvé príznaky sa prejavujú už v predškolskom veku, ale najintenzívnejšie v období puberty. Emócie dokáže navonok zrkadliť, ale nedokáže ich cítiť. Ďalším rozdielom je, že človek trpiaci psychopatickou poruchou osobnosti nejedná vždy tak impulzívne, ako sociopat, a teda si dokáže kroky svojho činu plánovať. Na svoj obraz v spoločnosti si dáva pozor, a preto je náročnejšie ho odhaliť. To dokážu často len skúsení psychiatri.

Ako sa sociopatia diagnostikuje?

U ľudí trpiacich disociálnou poruchou osobnosti chýba empatia a zodpovednosť. Je častejšia u mužov a s vekom sa jej prejavy spravidla zmierňujú. Diagnostika zahŕňa psychiatrické vyšetrenie a to anamnézu, zhodnotenie kritérií podľa MKCH 10, ako aj údaje od príbuzných osôb, ktoré môžu rovnako dopomôcť k obrazu ochorenia. Kombinácia klinických a testových metód je samozrejmosťou.

Mala by byť splnená veková hranica 18 rokov pre diagnostiku, avšak príznaky museli byť zjavné už pred dovŕšením 15. roku života.

Musia byť splnené aspoň tri kritéria podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10):

1. Chladný nezáujem o pocity druhých.

2. Hrubý a trvalý postoj nezodpovednosti a bezohľadnosti voči spoločenským normám, pravidlám a záväzkom.

3. Neschopnosť udržať trvalé vzťahy pri nedotknutej schopnosti takéto vzťahy bez ťažkostí vytvárať.

4. Veľmi nízka tolerancia k frustrácii a nízky prah pre uvoľnenie agresie, vrátane násilia.

5. Neschopnosť cítiť vinu a poučiť sa zo skúseností, zvlášť trestu.

6. Výrazná tendencia prenášať vinu na iných alebo k uvádzaniu racionálneho vysvetlenia pre správanie, ktoré jedinca privádza do konfliktu so spoločnosťou.

S diagnózou môžu súvisieť aj poruchy správania v detstve, či dospievaní, no nemusia byť prítomné.

Konanie sociopatov je veľmi impulzívne, nech sa jedná o akúkoľvek záležitosť.

Aké sú možnosti liečby sociopatie?

V súčasnosti neexistuje jednoznačná účinná liečba, ktorá by úspešne redukovala sociopatiu. Ideálna je kombinácia farmakoterapie a psychoterapie, ktorá môže byť buď individuálna, alebo skupinová.  Pri farmakoterapii sa jedná o symptomatickú liečbu a pri psychoterapii ide najmä o nácvik zvládania hnevu, agresivity, impulzivity, prijatia vlastnej zodpovednosti za svoje správanie a jeho následky.

V prípade pacientov, ktorí majú závažnú formu disocálnej poruchy osobnosti, prípadne nepriaznivý priebeh, s prípadnou komorbiditou ďalších psychických porúch, ako depresia, obsedantne-kompulzívna porucha, môže viesť k invalidizácii pacienta. 

Sociopati často sami netušia, že trpia touto poruchou osobnosti. Častejšie sa môže stať, že hľadajú pomoc pre súvisiace symptómy ako depresia, úzkosť či problémy vyplývajúce z ich správania. Zneužívanie návykových látok môže byť taktiež jednou z príčin vyhľadania odbornej pomoci.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame prevažne mužský rod pre zjednodušenie a plynulosť vyjadrovania. Všetky označenia sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetky osoby bez ohľadu na rod. 💙