Kde sa so šikanou stretávame najčastejšie, ako ju rozpoznať a čo robiť?

Čo je to šikana?

Šikanu definujeme ako opakované incidenty s jasným cieľom ublížiť druhému. Môžu mať rôznu formu a podobu. Ide napríklad o ohováranie, posmievanie sa, fyzické ubližovanie, poškodzovanie majetku alebo osobných vecí. Patrí sem aj nadávanie, vylúčenie zo spoločnosti ostatných, odhaľovanie súkromných faktov, fotiek. Pri kyberšikane tzv. cyberbulling ide o elektronické šikanovanie, mobilné a internetové šikanovanie či elektronickú agresiu. Príkladmi môžu byť anonymné posmešné, výhražné alebo nenávistné e-maily, obťažovanie prostredníctvom textových správ, zosmiešňovanie obete na webových stránkach alebo sociálnych sieťach, rozposielanie fotografií, ktoré zachytávajú obeť v trápnej situácii, a pod.

S akými druhmi šikany sa môžeme stretnúť?

V základe rozlišujeme šikanu priamu a kyberšikanu, ktorá sa odohráva v internetovom priestore. 

Kyberšikanovanie sa môže realizovať formou rýchlych správ a emailov, blogov/internetových denníkov plných autorových názorov, postrehov s cieľom ponížiť, poškodiť či vystrašiť obeť. Ide o zverejňovanie fotografií, obrázkov a videí, ktoré urážajú, ponižujú a zosmiešňujú človeka. Radia sa tu aj internetové ankety, kde sú otázky alebo výzvy na útok na vybranú obeť. Na šikane sa podieľajú aj tí, ktorí vidia zverejnený škodlivý obsah a začnú s ním interagovať (like, komentár a pod.). Ľudia v tomto prípade majú pocit, že oni nič predsa neurobili ani nenapísali, a tak sa ich zodpovednosť netýka. 

Rozoznávame mnoho ďalších konkrétnych foriem šikany, ktorá sa týka najmä kyberšikany. Napríklad Cyberstalking čiže online prenasledovanie, Flaming – zverejňovanie urážlivých a agresívnych správ, Grooming – postupné vytváranie dôverného, priateľského vzťahu s mladším dieťaťom tak, aby dieťa prestalo byť ostražité a pristúpilo na stretnutie, väčšinou s úmyslom zneužiť ho, Hate speech – nenávistný prejav zameraný predovšetkým proti národnostným, etnickým a sexuálnym menšinám, Happy slapping – útočníci natáčajú na mobil video, v ktorom zachytávajú agresívne alebo sexuálne útoky na obeť, bitky alebo napodobňujú znásilnenie, následne záznam rozosielajú ďalším ľuďom cez internet alebo ho zverejnia na internete, cieľom je zosmiešnenie obete.

Kde sa šikanovanie vyskytuje najčastejšie?

So šikanou sa bohužiaľ najčastejšie stretávame stále najviac v školskom prostredí, kde má väčšinou svoje počiatky, ale presúva sa následne do mimoškolského prostredia a v dnešnej dobe sa drvivá väčšina šikany odohráva v online.

Aké sú možné príčiny šikany?

Aj keď si to nechceme mnohokrát priznať, pramení to z rodinného prostredia a spôsobu výchovy dieťaťa. To, ako k nemu pristupujú jeho najbližší, akým spôsob sa doma riešia konflikty, ako sa k sebe správajú jednotlivý členovia rodiny je zásadne. Práve to určuje ako sa dieťa správa v jednotlivých situáciách v škole či mimo nej. Ak dieťa nemá uspokojované svoje emocionálne potreby, zažíva ponižovanie, ľahostajnosť, nepriateľstvo, je svedkom negatívnych výbuchov citov, nenávisti, je to to čo môže viesť k jeho agresivite. Dieťaťu veľmi škodí fyzické a psychické násilie (telesné tresty, bitky, nadávky). Deti sú veľmi ovplyvnené tým, čo zažívajú v rodine. Rozhodujúca je aj tolerancia rodičov k samotnému násiliu. Veľakrát samotní rodičia podporujú deti v ich násilnom správaní, vidia v tom prostriedok k dosiahnutiu určitého cieľa. 

Výskum rodinných vzťahov v rodinách detí, ktoré šikanovali vo veku 12 rokov, zistil, že najsilnejšia je súvislosť medzi správaním sa otca a účasťou na šikanovaní. Otcovia agresorov obidvoch pohlaví tohto výskumu boli nepriateľskí, chladní, obmedzovali autonómiu dieťaťa. Nebolo zistené, aké boli rodinné vzťahy v ich ranom detstve, keď sa predpokladá rozhodujúci vplyv materinskej výchovy. Veľa šikanujúcich detí v dnešnej dobe pochádza z novej podnikateľskej „elity“. Takéto deti majú bohatých, úspešných rodičov, ktorí sa naplno venujú svojej práci a na deti im neostáva čas, preto sú rozmaznávané peňažnými hodnotami a svoju frustráciu a hnev často projikujú do náhradných objektov. Často tu pôsobia skôr ako tzv. „šedá eminencia“, ktorá má svojich vykonávateľov šikany. Ďalšími príčinami alebo motívmi prečo vznikne šikana je tlak kolektívu, túžba po moci, motív zvedavosti, nudy a v neposlednom rade motív krutosti.

Ako šikana začína?

Zväčša veľmi nevinne, je to akoby „malá nevinná“ sranda, podpichovanie. Prvé štádium sa v podstate odohráva v akejkoľvek skupine. Všade je niekto neobľúbený alebo nevplyvný, na ktorého úkor je super robiť si „srandičky“. Spočiatku môže dokonca samotná obeť dané správanie brať ako vtip, srandu a zasmeje sa na tom spoločne s ostatnými. Z danej osoby sa stáva tzv. „otloukánek“. Problémom je keď sa takéto správanie objavuje opakovane a zvyšuje sa jeho intenzita. Ak sa v tejto fáze nevytvoria jasné hranice a pravidlá, prechádza šikana do druhého a tretieho štádia, kde sa vydelí jadro útočníkov a systematicky začne šikanovať najvhodnejšie obete. Do tejto chvíle je možné veci jasne riešiť. Skupinka ktorá šikanuje nesmie získať pocit, že je to tolerované, a že ich správanie nemá žiadne následky.

Aké sú znaky šikany?

Medzi najdôležitejšie znaky patrí jasný úmysel a opakovanie incidentov. O šikane nehovoríme ak ide o nehodu, neúmyselne ublíženie, keď sa pri šarvátke roztrhne oblečenie alebo niekto omylom spadne a ublíži si. Pri šikane ide o vedomé ublíženie, často majú agresori vytvorený presný plán. O šikane tiež nehovoríme ak ide o jednorazovú akciu, tzv. pomsta, nevhodná neadekvátna reakcia osoby na druhú osobu.

Ako na šikanu reaguje obeť?

Samotná obeť môže brať takéto „podpichovanie“ ako srandu a vníma to ako súčasť toho, že patrí do skupiny. Pocit spolupatričnosti je v období ZŠ a SŠ veľmi dôležitý faktor. Po čase, keď sa toto správanie opakuje častejšie a je čoraz krutejšie, obeť sa snaží brániť, ale neúspešne. Jeho snahy sú mnohokrát brané ako jeho zveličovanie, nepochopenie „srandy“ a následne prichádza vylúčenie na okraj skupiny. Čo je pre deti v istom veku veľmi zraňujúce, a tak „trpia“ toto správanie, len aby sa cítili ako súčasť skupiny.

Ako spoznať, že je dieťa obeťou šikany?

V prvom rade najviditeľnejším znakom je zmena správania, dieťa je úplne iné ako bývalo. Väčšina detí, ktoré sú šikanované sú utiahnutejšie, výrazne citlivé, plačlivé, prejavujú sa znaky a symptómy úzkosti – nespavosť, nepokoj, podráždenosť, izolácia. Často vo vyšších štádiách šikany je výrazne zhoršenie prospechu. Dieťa sa začína vyhýbať škole, často sa to prejavuje somatickými ťažkosťami. Je mu často zle, bolí ho hlava, sťažuje sa na bolesti brucha, častá je aj nauzea, všetko bez fyziologického podkladu. Sú to signály a spôsoby tela ako sa vyhnúť nepriaznivému prostrediu.

Aké sú možné dôsledky šikany na psychický stav obete?

Veľmi závisí akým spôsobom šikana prebiehala, ako dlho, a či malo dieťa aspoň nejakú vzťahovú osobu, ktorá mu bola nápomocná. Ale často to vedia byť traumy, ktoré si nesie obeť so sebou dlhodobo. Takéto zážitky majú zásadný vplyv na jeho vývin osobnosti a ovplyvňujú jeho fungovanie v ďalšom živote v rôznych oblastiach. Ďalším faktorom je akým spôsobom to bolo riešené, ako a či boli potrestaní vinníci. Často majú obete šikany problém s dôverou. Neriešená, nepotrestaná šikana značným spôsobom poškodí často sebavedomie a sebadôveru obete. 

Aká je pomoc a prevencia šikany?

Osveta a školenia, nielen v rámci teoretických východísk, ale pomocou vrstovníckych skupín, ktoré sú veľmi efektívne. Každá škola by mala mať vypracovaný program prevencie šikany, ktorý sa aplikuje už od prvého ročníka. Pre prevenciu je dôležitý piaty ročník, kedy prichádzajú často nové deti do už zabehnutého kolektívu. Je potrebné, aby škola venovala pozornosť práve stmeleniu týchto detí, čo je najlepšia prevencia pred vznikom šikany. Dôležité je aj z dlhodobého hľadiska prevencie, hľadať príčiny šikany a nielen obviňujúci prístup a potrestanie agresorov.
 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.