Schizofrénia – aké sú jej príznaky, prejavy a liečba?

Čo je to schizofrénia?

Schizofrénia patrí medzi závažné psychické ochorenie. Pojem schizofrénia pochádza z gréckych slov rozdeliť a myseľ, a v preklade znamená rozdelená myseľ. Je to obrazné, ale v skutku výstižné pomenovanie pre toto ochorenie, ktoré  u  človeka významne mení prežívanie, správanie a postoje ku skutočnosti. Jedná sa o epizodické ochorenie, teda objavuje sa v psychotických krízach (atakoch), či neskôr v recidíve. Výskumy upozorňujú, že postupné zmeny v myslení, nálade a sociálnom fungovaní sa často objavujú ešte pred prvou epizódou psychózy. Prepuknúť môže zväčša po tom, čo je človek vystavený nadmernej psychickej záťaži (napr. rozvod, smrť blízkeho, strata zamestnania...). Zvyčajne sa diagnostikuje u ľudí vo veku od 15 do 35 rokov, pričom u mužov sa príznaky objavujú v skoršom veku, než u žien. Jej prejavy sa však môžu objaviť aj pred 15. rokom a po 40. roku. Výskyt u oboch pohlaví je rovnaký a celosvetovo postihuje asi 1-1,5% populácie.

Aké sú prejavy schizofrénie?

Príznaky schizofrénie sú veľmi pestré a zahŕňajú rôznu mieru narušenie vnímania, myslenia, motivácie, správania a emócií. Podľa odborníkov z radu psychiatrie je to „ochorenie sto tvári“ v zmysle, že sto pacientov so schizofréniou ukazuje sto odlišných obrazov tohto ochorenia. 

Príznaky schizofrénie delíme na:

Pozitívne príznaky – kedy má človek trpiaci týmto ochorením niečo akoby navyše, a je to očividne odlišné od normálu.

• Poruchy vnímania: Halucinácie – najčastejšie sluchové, kedy chorý počuje hlasy alebo vlastné myšlienky. Zrakové halucinácie, kedy dotyčný vidí rôzne osoby alebo zvieratá.
• Poruchy myslenia: prejavujú sa ako bludy, ktoré môžu byť  paranoidné – dotyčný má neustály pocit prenasledovania, kontrolovania či ovplyvňovania. Môžu sa však prejavovať aj ako bludy nepatričné danej doby či kultúry a bizarné správanie.

Negatívne príznaky – ťažšie liečiteľné a charakterizujú u chorého nedostatok.

• Poruchy emócií: Najčastejším príznakom v prípade emócií, hovoríme o emočnej oploštelosti – ochudobnené citové prežívanie, poruchy nálady (depresia, úzkosť, mánia) a porucha pamäte.
• Poruchy správania: Strata záujmu, apatia, nečinnosť či bezcieľnosť sú jasne prítomné. Taktiež môže byť prítomný negativizmus, mutizmus (strata reči) a pod.

Aké sú rizikové faktory vzniku schizofrénie?

Príčina tohto závažného ochorenia nie je dodnes úplne jasná. Jedná sa pravdepodobne o kombináciu viacerých faktorov. Hovorí sa o rade bio-psycho-sociálnych príčin. Existuje celá rada teórií, ktoré sa snažia toto ochorenie vysvetliť. Mozog človeka so schizofréniou vykazuje odlišnosť v stavbe, funkcií, aj prepojení. Rovnako ide o vplyv génov, neurovývojových a morfologických zmien v mozgu. Zvažuje sa aj vplyv infekcie v dobe tehotenstva, či pôrodné komplikácie. Následná nadmerná citlivosť, zvýšená zraniteľnosť, vplyv prostredia a udalostí, ktoré jedinec zažije, sa pripisujú k rizikovým faktorom. Napriek tomu, že patrí medzi závažné psychické ochorenie, je schizofrenické ochorenie liečiteľné.

Aké sú príčiny schizofrénie?

O začiatku schizofrénie môžeme hovoriť v adolescencii. U časti chorých sa mierne odlišnosti a nápadnosti v správaní a kognitívnom prejave dajú odpozorovať už v detstve. Môžu sa objaviť negatívne príznaky, hĺbavosť a vzťahovačnosť či experimentovanie s drogami.

Ako sa schizofrénia delí?

• Paranoidná schizofrénia: Pri tomto type  jednoznačne dominujú halucinácie a bludy. Poruchy vôle alebo emotivity sú buď nenápadné alebo sa vôbec nevyskytujú.
• Hebefrénna schizofrénia: Je charakteristická nápadnými prejavmi, ktoré budia pozornosť. Sú to prejavy ako: negativizmus, detinské spôsoby, dezorganizácia v správaní a emóciách.
• Katatónna schizofrénia: Tu prevládajú poruchy hybnosti, teda extrémne zvýšená a neúčelná motorická aktivita, stereotypné pohyby alebo naopak, znížená hybnosť, kde môže prejsť až do nehybného stuporu.
• Simplexná schizofrénia: Jedná sa o typické sťaženie dotyčného do vnútorného sveta, oploštenie emočných prejavov, strata záujmu, motivácie, sprevádzaná  výrazným poklesom aktivity, apatia.
• Nediferencovaná schizofrénia: O tomto type schizofrénie hovoríme vtedy, pokiaľ sú splnené kritéria ochorenia, ale žiaden nie je charakteristický pre nijaký z uvedených typov.

Ako prebieha diagnostika schizofrénie?

Aby  sme mohli schizofréniu diagnostikovať, príznaky majú byť prítomné po dobu aspoň 6 mesiacov, ale musia byť  jasne vyjadrené po dobu aspoň jedného mesiaca (aktívna fáza ochorenia). Ďalej pozostáva z pozorovania pacienta, anamnézy a pomocných vyšetrení, ktorou môžeme vylúčiť inú príčinu. Všeobecne sa dá povedať, že čím skôr sa ochorenie začne liečiť, tým väčšia je šanca na priaznivý vývoj v budúcnosti.

Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH10 by sa Schizofrénia nemala diagnostikovať pri zjavnej chorobe mozgu, počas intoxikácie drogami alebo pri abstinenčnom syndróme.

Aké sú možnosti liečby schizofrénie?

Do polovice 20. storočia schizofrénia frustrovala lekárov, pre nedostupnosť akejkoľvek účinnej terapie. V minulosti sa ľudia, trpiaci týmto ochorením označovali ako „posadnutí diablom“.

Prvá psychotická epizóda môže nastúpiť veľmi prudko a rýchlo. Vo väčšine prípadov si vyžaduje hospitalizáciu. Nevyhnutné je nasadenie psychofarmatík, najčastejšie sa jedná o kombináciu antipsychotík a psychoterapie. V ďalšom priebehu môže dôjsť k uzdraveniu alebo sa príznaky znova objavujú v atakoch, ktoré môžu byť silne afektívne nabité. Dotyčný sa medzi jednotlivými atakmi dokáže postupne vracať k normálnemu životu alebo ostáva určitá úroveň príznakov i medzi epizódami. Je aj varianta, kedy ochorenie pretrváva alebo sa zhoršuje. 

Aký je život so schizofréniou?

Čím viac sa rodina aj človek trpiaci schizofréniou dozvie o jej liečbe a živote s ňou, tým lepšie ju môže zvládať. Zásadné pri tomto ochorení je viesť zdravý životný štýl.

Odporúčania, ktoré vám pomôžu starať sa o seba, aj keď to môže byť niekedy náročné.

Kvalitný spánok – pri tomto ochorení je zvlášť dôležité dobre sa vyspať, aj keď to môže byť niekedy ťažké, vzhľadom k tomu že ľudia trpiaci schizofréniou môžu mať časté problémy so spánkom. Je dobré držať sa pravidelného harmonogramu spánku. Pred odchodom do postele sa zrelaxovať hudbou, kúpeľom… Odložiť mobil a televíziu na denný čas.

Zdravá strava a fyzická aktivita – to, že ovocie, zelenina a celkovo vyvážená strava vám pomáhajú cítiť sa zdravý, a teda je možná aj fyzická aktivita, vieme. U pacientov so schizofréniou sa fyzická záťaž spája s lepšou kvalitou života v súvislosti so zlepšením funkcí mozgu, pamäte a sústredenia sa. Život bez cigariet, alkoholu a drog je dôležitý pre nezhoršenie sa príznakov schizofrénie.

Aby sme videli, že aj s týmto závažným ochorením sa dá žiť a robiť to, čo nás napĺňa, vymenujeme aspoň pár ľudí, ktorý „pohli“ dejinami, aj napriek svojmu neľahkému osudu. Schizofréniou pravdepodobne trpel anglický fyzik a matematik Isaac Newton, hudobný skladateľ Georg Friedrich Handel či francúzska národná hrdinka Johanka z Arku. 

Spomenieme si aj zopár mýtov, s ktorými sa môžeme v súvislosti so schizofréniou stretnúť. Tieto pochádzajú z nevedomosti ľudí o psychózach a z časov, kedy sme o nej ešte veľa nevedeli.

1. Mýtus: Schizofrénny rodič bude mať schizofrénne dieťa.

Hovorí sa o 10 % pravdepodobnosti zdedenia, avšak len náklonnosti na toto ochorenie, nie samotnú psychózu. Ako sme spomínali, je to komplexné ochorenie, kde veľkú rolu zohrávajú bio-psycho-sociálne faktory.

2. Mýtus: Psychotici sú nebezpeční.

Žiaľ aj vďaka nevhodnému zobrazeniu ľudí trpiacich schizofréniou vo filmoch a médiách sa obraz o tomto ochorení nezakladá na pravde. Väčšina ľudí so psychózou má tendenciu uzavrieť sa do seba. Avšak isté zvláštnosti v správaní môžu vystrašiť niekoho, kto dotyčného nepozná.

3. Mýtus: Psychóza je výsledkom nesprávnej a zlej výchovy.

Rodičia pacientov s týmto ochorením nenesú zaň žiadnu vinu. Ani príliš prísna, ani naopak príliš benevolentná výchova nehrá v tomto prípade žiadnu rolu. Čo je však dôležité, je to, že rodina pacienta môže byť veľmi nápomocná pri uzdravovaní a to svojím pochopením a podaním pomocnej ruky.

4. Mýtus: Tabletky neexistujú. Je to nevyliečiteľné ochorenie.

To žiaľ môže povedať len niekto, kto sa danej problematike vôbec nerozumie. Je vedecky dokázané, že lieky, rovnako ako ostatné liečebné postupy a psychoterapia dokážu proces liečby psychóz zmeniť.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame prevažne mužský rod pre zjednodušenie a plynulosť vyjadrovania. Všetky označenia sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetky osoby bez ohľadu na rod. 💙