Ako vzniká posttraumatická stresová porucha, aké má symptómy a aké sú jej následky?

Čo je posttraumatická stresová porucha (PTSD)?

Predstavte si, že zažijete niečo tak traumatizujúce, že vám to zmení celý pohľad na svet, vzťahy, dokonca aj na vás samotných. Takýto zážitok môže spustiť stav známy ako posttraumatická stresová porucha (PTSD). PTSD nie je len stav dočasnej úzkosti alebo strachu, ale hlboké narušenie vnútornej rovnováhy, ktoré sa môže prejaviť mesiace či dokonca roky po traumatickej udalosti. Trauma sa môže ukrývať vo fyzickom, emocionálnom alebo psychickom prežívaní jednotlivca. A hoci nie je vždy viditeľná, účinky traumy sú zničujúce a prenikavé. PTSD ovplyvňuje schopnosť človeka reagovať na svet – často spôsobuje pocit, že život je nebezpečné a nevypočítateľné miesto.

Podľa uznávaných odborníkov, ako sú Gabor Maté a Bessel van der Kolk, trauma nie je len udalosťou, ktorú sme prežili. Trauma žije v nás – v našich spomienkach, v našom tele a v tom, ako naďalej vnímame svet. PTSD je reakcia tela aj mysle na prežitú situáciu, ktorá bola príliš náročná na spracovanie. Je to ako vnútorný požiar, ktorý sa neustále šíri, pokiaľ ho neuhasíme.

Aké sú príčiny PTSD?

Každý z nás prežíva stres a traumu rôznym spôsobom, a preto je dôležité pochopiť, že nie každá traumatická udalosť vedie k PTSD. Čo jedného človeka ochromí, druhý môže zvládnuť bez väčších následkov. PTSD sa často vyvíja po extrémne stresujúcich udalostiach, ktoré človek vníma ako ohrozujúce alebo zdrvujúce. Najčastejšími príčinami sú udalosti, ako sú vojenské konflikty, fyzické či emocionálne násilie, autonehody, prírodné katastrofy, ale aj sexuálne zneužívanie či domáce násilie.

Okrem jednorazových zážitkov môžu byť príčinou PTSD aj dlhodobé, chronické traumy. Tieto môžu zahŕňať detstvo plné zanedbávania alebo emocionálneho týrania, život v toxickom prostredí, ale aj dlhodobý stres v práci či vzťahoch. Telo a myseľ sú počas takýchto udalostí neustále v strehu, a keď sa traumy hromadia, ich efekt môže byť ešte devastujúcejší.

Gabor Maté hovorí o „malých“ traumách, ktoré môžu byť rovnako zničujúce ako tie veľké. Mnohé z týchto traumatických zážitkov sú hlboko zakorenené v detstve, kde sme si vyvinuli svoje obranné mechanizmy, ktoré nás dnes môžu brzdiť. PTSD je v konečnom dôsledku reakciou na stratu bezpečia – stratu pocitu, že svet je predvídateľné a stabilné miesto.

Aké sú symptómy PTSD?

Symptómy PTSD sú rozmanité a môžu sa u každého jednotlivca prejaviť inak. Hoci trauma postihuje každého rôznym spôsobom, existujú spoločné znaky, ktoré signalizujú prítomnosť tejto poruchy.

1. Neustále opakovanie traumy: Mnoho ľudí s PTSD má opakované, neželané spomienky na traumatickú udalosť. Tie môžu prichádzať v podobe nočných mor, flashbackov (kedy máte pocit, že sa udalosť deje práve teraz), alebo jednoducho silných emočných reakcií na veci, ktoré spomínanú traumu pripomínajú.

2. Vyhýbanie sa spomienkam: PTSD môže tiež spôsobiť, že sa budete vyhýbať miestam, ľuďom, alebo aktivitám, ktoré vám pripomínajú udalosť. Tento mechanizmus slúži ako ochrana pred bolestivými spomienkami, ale zároveň vedie k izolácii a uzavretosti.

3. Narušená reakcia na stres: Ľudia s PTSD často prežívajú zvýšenú úzkosť a sú neustále v strehu. Môžu byť ľahko podráždení, majú problémy so spánkom a sú citliví na nečakané zvuky či pohyby, čo je typický prejav hypervigilancie – neustálej pripravenosti na hrozbu.

4. Zmena nálady a vnímania sveta: PTSD môže zmeniť aj to, ako vnímame seba a ostatných. Prejavuje sa pocitmi viny, hanby, beznádeje, ale aj problémami s pamäťou, emočnou vzdialenosťou a neschopnosťou cítiť radosť.

Tieto symptómy sú často spúšťané drobnými, na pohľad bezvýznamnými podnetmi. Človek s PTSD môže cítiť, že ho niečo spútava, že nemá kontrolu nad svojím životom. Bessel van der Kolk vo svojej knihe „The Body Keeps the Score“ vysvetľuje, že trauma doslova "žije" v tele, a ak ju neliečime, môže sa prejaviť nielen v našich myšlienkach, ale aj v našich fyzických problémoch.

Aké sú následky PTSD?

Neliečené PTSD môže mať vážne následky na život jedinca, ako aj na jeho okolie. Okrem každodenného utrpenia v podobe flashbackov, nočných mor, či úzkosti, PTSD často vedie k problémom v medziľudských vzťahoch, pretože postihnutí majú problém nadviazať dôverný vzťah alebo sa cítia emocionálne vzdialení od svojich blízkych.

V mnohých prípadoch sa ľudia s PTSD snažia tlmiť svoje symptómy pomocou alkoholu, drog alebo sebazničujúcich vzorcov správania. Tento pokus o „sebaliečenie“ však často vedie k ďalším problémom, ako sú závislosti, depresie, či dokonca samovražedné myšlienky. Nezriedka trpia aj fyzickými problémami – chronickými bolesťami, zažívacími ťažkosťami, či problémami so spánkom.

Ako sa PTSD diagnostikuje?

Diagnostika PTSD nie je vždy jednoduchá, pretože príznaky sa môžu zamieňať s inými psychickými poruchami, ako je úzkosť alebo depresia. Dôležitou súčasťou diagnostiky je rozhovor s odborníkom, ktorý skúma nielen príznaky, ale aj to, aký vplyv majú na každodenný život človeka.

Kľúčovým krokom je identifikácia traumatickej udalosti, ktorá spustila príznaky. Psychológ alebo psychiater využíva špecifické diagnostické kritériá, ktoré sú uvedené v Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch (DSM-5). PTSD sa diagnostikuje na základe prítomnosti určitých symptómov, ktoré musia pretrvávať dlhšie ako mesiac a vážne ovplyvňovať kvalitu života pacienta. Ak je to vhodné a pacient s tým súhlasí, odborníci môžu získať informácie aj od rodinných príslušníkov alebo blízkych. Tí často môžu poskytnúť dôležité údaje o zmenách v správaní a prežívaní pacienta.

Aké sú možnosti liečby PTSD?

Liečba PTSD je často dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a spoluprácu. Existuje niekoľko prístupov, ktoré pomáhajú zmierniť symptómy a obnoviť kvalitu života.

Jednou z najúčinnejších foriem liečby PTSD je psychoterapia, ktorá pomáha pacientom prepracovať svoje myšlienky a naučiť sa zvládať spúšťače. Prístup EMDR (Eye Movement Desensitization and Reprocessing) je ďalšou obľúbenou metódou, ktorá pomáha „odblokovať“ traumatické spomienky a umožňuje mozgu ich spracovať inak.

Antidepresíva a anxiolytiká môžu byť predpísané na zmiernenie niektorých symptómov PTSD, ako sú úzkosť alebo depresia. Lieky však samy osebe neodstránia traumu, ale môžu byť dôležitým doplnkom psychoterapie.

Bessel van der Kolk zdôrazňuje význam terapie zameranej na telo. Joga, všímavosť (mindfulness) a iné techniky, ktoré pomáhajú človeku znovu sa spojiť s vlastným telom, môžu byť veľmi účinné pri liečbe PTSD. Trauma je uložená v tele a na to, aby sme ju dokázali uvoľniť, je vhodné sa opäť naučiť cítiť a pracovať so svojimi pocitmi a reakciami.

Ďalšou veľmi užitočnou metódou sú podporné skupiny. Zdieľanie svojich zážitkov s inými ľuďmi, ktorí prešli podobnou skúsenosťou, môže byť liečivé. Podporné skupiny poskytujú bezpečné prostredie na výmenu pocitov, myšlienok a vzájomnú podporu.

Liečba PTSD je cestou k uzdraveniu a opätovnému nájdeniu vnútornej rovnováhy. Hoci trauma môže byť hlboko zakorenená, s pomocou odborníkov a správnych prístupov je možné získať späť kontrolu nad svojím životom a znova pocítiť pokoj a radosť.
 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.