Čo je to prokrastinácia a ako s ňou efektívne bojovať?

Čo je to prokrastinácia?

Prokrastinácia je v dnešnej dobe veľmi populárne a často skloňované slovo, najmä medzi mladými ľuďmi a študentmi. Pochádza z latinského pojmu, ktorý v preklade znamená ,,na zajtra”. To v princípe prokrastináciu aj najviac charakterizuje – ide o chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr, na zajtra, na pozajtra... 

Dôležité je tiež spomenúť, že tento jav je odlišný od lenivosti, no aj napriek tomu si ich mnoho ľudí zamieňa. Lenivosť je fyzická záležitosť, kedy sa nám niečo nechce, no prokrastinácia je psychická záležitosť. Hovoríme aj o akejsi vedomej stratégií toho, že úlohu odložíme, aj napriek tomu že vieme, že neskôr sa k nej vrátiť bude náročné. No a zároveň sa líši aj emocionálne rozpoloženie prokrastinátora a lenivého človeka – prokrastinátor z toho, že úlohy odkladá, prežíva stres, pocity viny, úzkosť a pod. Lenivý človek sa tým netrápi. Nie natoľko, ako prokrastinujúci.    

Aké sú dôvody prokrastinácie?

Dôvodov je viacero a zvykom je, že sa vzájomné prelínajú. Nižšie ponúkam tie najčastejšie z nich:

• odkladanie/vyhýbanie sa negatívnym emóciám – najnovšie výskumy hovoria o tom, že prokrastinácia nie je o nedostatku motivácie voči úlohe či neschopnosti správne si naplánovať čas, ale o tom, že ide o úlohy, ktoré nás nebavia, nudia či celkovo nám spôsobujú negatívne pocity – a práve preto siahame namiesto nich po aktivitách, ktoré nám spôsobujú pocity pozitívne
• strach z neúspechu – ,,odkladám úlohu, aby som sa vyhol tomu, že nebude urobená dostatočne dobre”
• perfekcionizmus – ,,ak to nebude urobené dokonalo, tak to radšej ani neurobím”
• ťažký začiatok – ten môže byť spôsobený viacerými faktormi, kam patrí aj spomínaná motivácia, že nás daná úloha jednoducho nebaví a preto ju odkladáme, ale jednoducho nevieme, ako začať, kvôli veľkému množstvu podnetov či informácií
• telesná alebo emocionálna vyčerpanosť – ak na niečo nemám silu a energiu, ťažko sa mi niečo začína  
• nedostatok organizácie, chýbajúci plán či cieľ
• problémy so sústredením

Kto prokrastinuje najčastejšie?

Tento psychický jav je typický pre veľa osôb – veľa ľudských pováh. Nie je teda pravdou, že by sa týkal len študentov, keďže pri nich sa tento pojem často skloňuje. Skutočne sa týka rôznych vekových kategórií. Existujú však predispozície ľudí, ktoré majú s prokrastináciou vysokú koreláciu. Patrí sem napríklad perfekcionizmus, ľudia s nízkou sebadôverou, úzkostní ľudia, na ktorých vplýva veľmi výrazne stres, depresívni ľudia, impulzívni prípadne osoby s menšími organizačnými schopnosťami. Zaraďujeme sem ale aj ľudí, ktorí majú určitú poruchu, ktorá s fenoménom súvisí – napríklad osoby s poruchou pozornosti.  

Aké sú možné dôsledky prokrastinácie?

Pokiaľ sa prokrastinácia objavuje v nejakej vybranej oblasti života, zasiahne práve ju, prípadne sa možno niečo ďalšie pridruží. Ak sa ale týka celého života človeka, vie to mať hĺbkový a komplexný rozmer. Medzi možné dôsledky prokrastinácie môžu patriť:

• vplyv na zdravie – osoba sa môže vyhýbať návšteve lekára, pretože si nevie zorganizovať čas, kedy tam ísť, prípadne môže byť unavená, vystresovaná a vyčerpaná z odkladania povinností, že sa to môže psychosomatizovať – vtedy je najlepšie vyhľadať psychológa
• vplyv na výkonnosť – tento dôsledok sa môže prejaviť vo viacerých oblastiach – najčastejšie sa týka práce a pracovného výkonu; keď osoba nemá dobrú schopnosť time manažmentu a prioritizácie, jej výkon môže klesať, rovnako je tomu tak pri odkladaní úloh na neskôr a ich nadmernom kopení; čiže znížená výkonnosť má priamy vplyv na zníženú produktivitu  
• vplyv na myslenie a prežívanie – prokrastinátor sa musí cítiť často pod stresom, tlakom od iných osôb, pod tlakom očakávaní svojich vlastných, že musí urobiť veci perfektne, bez chyby, bez omylu; tým pádom aj celkové nastavenie osoby sa stáva úzkostným a môže viesť až k depresívnym myšlienkam a nálade
• vplyv na medziľudské vzťahy – prokrastinátorom sa môže diať, že si nevedia dobre zorganizovať svoj čas a tak strácajú ľudí vo svojom okolí, nemajú s nimi pravidelný a dostatočný kontakt, zároveň ale môže platiť aj opak a to, že môžu mať príliš perfekcionistické a vysoké očakávania od ľudí vo svojom okolí, čo môže spôsobovať konflitky  

Ako využiť prokrastináciu pozitívne?

Každá minca má dve strany a preto by sme radi uviedli aj situácie a prípady, kedy môže prokrastinovanie osobe poslúžiť. Takýmto príkladom je napríklad relax a oddych. Ľudia nevedia aktívne relaxovať a oddychovať, nevedia (nechcú?) si na to vyhradiť čas. Keď teda aktívne venujeme pozornosť tomu, že danú úlohu urobíme neskôr a najprv si oddýchneme, môžeme potom úlohu robiť s väčším nasadením a energiou. 

Ďalším príkladom môže byť priestor na naučenie alebo zistenie nových možností riešenia či alternatív. Napríklad, keď osoba úlohy odloží, môže jej za ten čas napadnúť viacero spôsobov, ako sa k nej postaviť. Je to rozdiel oproti tomu, že by danú úlohu riešila, ako sa hovorí, hneď ,,z prvej.” Vtedy používame najčastejšie už zabehnuté riešenia a cesty.

Veľmi fajn je aj fakt, že ak odložíte veci na neskôr, viete sa venovať viac samým sebe – svojmu vnútornému svetu, premýšľaniu o tom, čo sa vám na danej úlohe nepáči, prečo ste ju odložili, ako by ste sa k tomu mohli postaviť nabudúce a pod. Možností je veľa, stačí ich len vidieť.  

Ako s prokrastináciou bojovať?

Odborníci sa zhodujú na tom, že najlepšou zbraňou na boj s prokrastináciou je sebakontrola a sebaovládanie. To v princípe znamená uvedomenie si, čo sa v tejto situácií deje, ako to na mňa vplýva, aké by mohli byť možné riešenia, a ako sa k tomu nakoniec postavím. 

Medzi praktické tipy patrí tiež rozdeliť si úlohy na viac častí (na menšie ciele), zapojiť do práce niekoho ďalšieho ak vieme, že spoločnosť na nás dobre vplýva, odmeňovanie samého seba za dobre vykonanú prácu a dopriatie si dostatočného množstva oddychu. Funguje tiež prioritizácia vecí a úloh, to-do listy či rôzne aplikácie, ktoré vedia človeku pomôcť s time manažmentom.

A samozrejme – psychoterapia, kde sa osoba vie rozprávať s nezávislým človekom o tom, prečo má potrebu dokonalosti a bezchybnosti, čo to v ňom vyvoláva, čo v ňom vyvoláva to, že úlohy odkladá, aký je v tom účel správania a pod. Dostať niekedy dobré zrkadlo vie byť skutočne nápomocné.  

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙