Aká je charakteristika neurotika, a aké sú možnosti liečby neurotizmu?

Kto je to neurotik?

Keď hovoríme o neurotizme, v podstate ide o reakciu osobnosti, teda akúsi sadu modelov správania pri zvládaní určitých vypätých situácií a stresu. Nízkou mierou neuroticizmu situačne podlieha veľa ľudí, avšak v našom článku sa sústredíme na vysokú mieru neuroticizmu a to, ako môže ovplyvňovať život človeka.  

Neurotik je človek, ktorý sa vyznačuje nedostatkom ovládateľnosti. Je často nahnevaný a emocionálne nestabilný. U neurotikov sú prítomné stavy úzkosti alebo depresie, vzhľadom k častému negatívnemu vnímaniu. Bežné situácie vyhodnocuje ako ohrozujúce a aj menšie frustrácie sú pre neho často beznádejné.

Aké sú hlavné charakteristiky neurotika?

Jednou z hlavných charakteristík, ktoré sú jasne prítomné v každodenných situáciách je negativizmus. Ide hlavne o negatívne zmýšľanie, na ktoré objektívne nie je žiaden dôvod.

Prítomné sú rôzne nutkavé, obsedantné myšlienky, ktoré však nesúvisia s intelektom. Neuroticizmus teda nie je typický pre určitý intelektový typ človeka. Človek si uvedomuje ich nezmyselnosť, avšak nevie s tým nič sám spraviť.

Ako neurotik reaguje na stres a emocionálne výzvy?

Neuroticizmus nájdeme aj v spojitosti s emocionálnou labilitou. Samo o sebe nám to dáva odpoveď, že reakcia na silnejšie emocionálne podnety vyvoláva v človeku trpiacom neuroticizmom značný stres a nepohodu. Pociťujú nižšiu odolnosť voči stresu a časté impulzívne reakcie aj na zdanlivo slabý podnet.

Aký vplyv má neuroticizmus na medziľudské vzťahy?

Život v spoločnosti neurotika určite nie je jednoduchou záležitosťou. Keď si ale uvedomíme, že za jednotlivé prejavy tento človek do istej miery nemôže, vieme si s ním veľmi dobre porozumieť. Záleží teda od našich reakcií na jeho prejavy a správanie, či našich očakávaní  v najrôznejších situáciách.

Aké sú silné a slabé stránky neurotika v práci?

Istá štúdia, uverejnená v akademickom žurnále Trends in cognivite sciences, pojednáva o tom, že ľudia trpiaci neuroticizmom prejavujú vysokú mieru kreativity. Tým, že dokážu o veciach veľa premýšľať a z rôznych uhlov, majú ju aj značne vycibrenú.  

Nízke očakávania vzhľadom na svoje schopnosti majú za následok vyhýbanie sa náročným cieľom a zvolenie si jednoduchších úloh. Sú však aj výskumy, ktoré poukazujú na to, že nízke sebahodnotenie neurotikov, môže mať naopak vplyv na podanie vyššieho pracovného výkonu, teda akejsi nabudenosti. 

Silnou stránkou je u neurotikov jednoznačne svedomitosť.

Slabé stránkamy neurotika je nekľud, ich časté napätie, neistota, nervozita, labilita, a môže sa objaviť aj častejšia hypochondrickosť.

Ako môže neurotik zlepšiť svoju emocionálnu stabilitu?

Náročnejšie zvládanie kritiky spolu s problematických prijímaním spätnej väzby nám môže načrtnúť, že ak chceme neurotickému človeku pomôcť, musíme zvoliť tú správnu komunikáciu, ako ho môžeme motivovať k postupnej a pomalej zmene.

Aký je rozdiel medzi neurotizmom, neurózou a úzkostnými poruchami?

Neurózy majú rôzne príčiny. Môžeme hovoriť o vplyve genetiky, ako aj  náchylnosti k neurotickým poruchám. Konfliktné prostredie, dlhotrvajúci stres a vysoké nároky na človeka, sú častým spúšťačom neuróz. Najčastejším prejavom neurózy je úzkosť. 

Tu prechádzame k úzkostným poruchám, ktorých výrazným prejavom je veľmi nepríjemný strach. V bežnom živote má mierny typ úzkosti význam, v zmysle že naštartuje človeka k výkonu. Ak však prekračuje hranicu, kedy sa stáva neznesiteľným, ba priam deštruktívnym a vyčerpávajúcim, hovoríme o úzkostnej poruche. 

Neurotické poruchy sú najčastejšie fóbie. Poznáme viaceré typy. Najznámejšie a najviac vyskytujúce sa sú: agorafóbia, arachnofóbia, xenofóbia a iné.

Pri úzkostných poruchách môžeme spomenúť aj závažnejšie formy ako napríklad generalizovaná úzkostná porucha, panické reakcie, obsedantno kompulzívna porucha, či posttraumatická stresová porucha.

Aké sú možnosti liečby neurotizmu?

Korene neurotizmu môžeme hľadať v detstve, kedy neboli dostatočne uspokojené potreby, kedy človek ako dieťa nenadobudol pocit bezpečia. Nemohol prejaviť svoje pocity, byť vypočutý a postupne si preto vytváral obranné mechanizmy, vďaka ktorým prežíval svoj život. Svedomitosť by mohla byť v prípade, že sa človek rozhodne podstúpiť terapiu, veľkou výhodou. 

Kognitívne behaviorálna terapia KBT môže pomôcť ľuďom s neurotickými rysmi osobnosti, najmä s úzkosťou či depresiou najmä snahou prerušiť negatívne mentálne vzorce a následným poskytnutím nástrojov na premenu negatívnych reakcií na  pozitívne. 

V psychoanalytickej terapii sa zameriava na obranné mechanizmy a vyrovnávanie sa s tými, ktoré dobre nefungujú. Celkovo môže akýkoľvek druh terapie napomôcť k učeniu sa väčšej otvorenosti a zjednoteniu sa so svojím pravým JA. 

V prípade farmakoterapie sa jedná najmä o potlačenie symptómov príznačných pre úzkosť, či depresiu, ktorá by v značnej miere ovplyvňovala kvalitu života.

Ako rozpoznať neurotika, a ako s ním efektívne komunikovať?

Pri komunikácii s neurotickým človekom by sme mali brať do úvahy, že my vidíme jeho črty a prejavy inak, ako môže on sám. Preto majme na pamäti, že vhodnou komunikáciou a prístupom k nemu môžeme veľa vecí zjednodušiť, prípadne predísť konfliktom.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙