Kto je to hypochonder, aké príznaky má hypochondria a aký je život s ňou?

Čo je to hypochondria?

Aj keď sa slovo hypochondria a označenie hypochonder v spoločnosti skloňujú pomerne často, väčšinou v nadnesenom význame, tentop pojem je v psychológií skutočne relevantným. Označuje typ úzkostnej poruchy. Takže podobne, ako ostatné poruchy z kategórie úzkostných, aj hypochondria má svoje konkrétne prejavy. Často je definovaná aj ako neopodstatnené tvrdenie či myšlienka týkajúca sa zdravotného stavu človeka. Hypochonder je teda človek, ktorý je zdravý, ale verí tomu, že je chorý.

Aké sú príznaky hypochondrie?

Najlepším a najčastejším príkladom, ako ľudia opisujú hypochondra, je nasledovne: „Stále ho niečo bolí, na všetko sa sťažuje, bojí sa, že ochorie – aj zo vzduch,“ a hoci je to nadnesený opis, nemá ďaleko od pravdy. Hypochondria sa prejavuje viacerými príznakmi. Od toho, že sa osoba sleduje viac ako je potrebné, cez riešenie aj drobných somatických príznakov až po excesívne navštevovanie lekárov. Títo ľudia sú veľmi ostražití na svoje zdravie – venujú mu nadmernú pozornosť. Aj neškodnému zakašľaniu pripíšu až katastrofické následky. A to je podstata hypochondrie – zveličenie a katastrofizovanie niečoho, čo zveličené vôbec nemá alebo nemusí byť.

Prečo hypochondria vzniká?

Ako pri iných psychických poruchách, aj pri hypochondrii hovoríme o kombinácií viacerých faktorov vzniku. Ku biologickým faktorom vzniku môže prispieť predispozícia na úzkostné poruchy v rámci rodiny alebo chemická nerovnováha v mozgu. Environmentálne faktory, alebo tzv. faktory prostredia sú to, čím sa daný človek obklopuje. V akej komunite žije, aký má táto komunita prístup ku zdraviu a jeho riešeniu, aké informácie o zdraví sa k nemu dostávajú a pod. No a v poslednom rade je dôležité uvedomiť si aj psychologické faktory. Do tejto kategórie patrí určite naše detstvo a skúsenosti z neho. Hovoríme napríklad o nadmernej alebo nedostatočnej pozornosti a záujmu o dieťa zo strany rodiča. Taktiež ak rodič sám o sebe trpí hypochondriou a svoje dieťa to „naučí“. Veľmi závažnou príčinou vzniku hypochodnrie môže byť aj psychologická trauma v mladom veku – ak dieťaťu zomrie niekto blízky a je s tým nevhodne konfrontovaný. Urobí si závery, že napríklad, o zdravie sa treba až nadmerne starať, aby sme oň neprišli.

Ako sa hypochondria diagnostikuje?

O psychickej poruche hovoríme vtedy, ak u osoby po dobu viac ako 6 mesiacov pretrvávajú príznaky a porucha mu komplikuje život. Na začiatku je veľmi dôležitá spolupráca viacerých odborníkov. Od viacerých lekárov, ktoré môžu osobe pomôcť s potrebnými vyšetreniami a tým získaním výsledkov a zistení, že po fyziologickej stránke je všetko v poriadku. A taktiež spoluprácou s klinickým psychológom, ktorý urobí potrebné psychodiagnostické vyšetrenia a sleduje klienta v čase.

Aké sú možnosti liečby hypochondrie?

Pokiaľ sa vylúčia akékoľvek somatické ochorenia a zistíme, že ide čisto o poruchu úzkostného typu, najlepšou možnosťou liečby je psychoterapia. Najfunkčnejšou je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). Fungujú aj iné typy psychoterapie, no KBT je zameraná na identifikovanie negatívnych vzorcov myslenia a ich aktívnu zmenu. Je tiež dôležité zmieniť to, že psychoterapia je pre hypochondrov veľmi dôležitá, no získať si ich pre spoluprácu je veľmi náročné. Keďže sú tak veľmi úzkostní čo sa ich fyzického zdravia týka, chcú venovať pozornosť tomu, nie svojej psychike. Preto začiatky psychologickej liečby bývajú zdĺhavé a ťažké. Na začiatku sa preto zvykne klient liečiť aj antidepresívami, ktoré však nie sú dlhodobým riešením.

Aký je život s hypochondriou?

Hypochonder je zaplavený úzkosťou, strachom o svoje zdravie ba dokonca o svoj život. Je neustále pod tlakom a stresom z toho, čo sa môže udiať, čo urobiť, čo neurobiť, kam ísť, kam neísť. Život s hypochondriou je náročný skrz tieto neustále obavy, a rovnako aj život s hypochondrom v jednej domácnosti. Hypochondri zvyknú mať síce nejakú oporu, no nezvyknú nadväzovať nové kontakty, nechodia do spoločnosti, skrývajú sa – pred chorobami, aj pred ľuďmi. Práve preto najlepšie, čo môže hypochonder alebo jeho okolie pre jeho život urobiť, je odporučiť mu psychoterapiu.

Aká je prevencia hypochondrie?

Najlepšie, čo môžeme pre seba spraviť je starať sa o svoje fyzické ale aj duševné zdravie najlepšie, ako môžeme. Pravidelne cvičiť, byť na vzduchu, zdravo sa stravovať a byť v obklopení ľudí, ktorých máme radi. To všetko vplýva blahodárne na naše zdravie a pomôže nám to určite viac, ako sa v hlave držať myšlienok a obáv, ktoré nie sú podložené. A ak si náhodou u seba všimnete, že začínate mať úzkostné myšlienky, hypochondrické myšlienky, vyhľadajte terapeuta čím skôr. Čím skôr sa to začne riešiť, tým ľahšie sa z toho bude odchádzať.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.