Čo je to Aspergerov syndróm, ako sa prejavuje a aké sú možnosti liečby?

Čo je to Aspergerov syndróm?

Ide o poruchu s neistou nosologickou platnosťou. Charakterizuje rovnaký typ kvalitatívneho zhoršenia vzájomných sociálnych interakcií, akým sa vyznačuje autizmus spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Je to vrodené neuropsychiatrické ochorenie, ktoré je veľmi podobné autizmu, a mnohokrát sa označuje ako jeho mierna forma. Syndróm nie je až tak vzácny, odhaduje sa, že postihuje asi 1 dieťa z 200, častejšie bývajú postihnutí chlapci ako dievčatá. Veľakrát však nemusí byť pre relatívne mierne prejavy ani diagnostikovaný. Podľa údajov z 2015 bol Aspergerov syndróm v tomto roku diagnostikovaný u 0,5 % populácie (čo je približne 37,2 milióna ľudí). Porucha býva často spojená s výraznou ťarbavosťou. Abnormality majú silnú tendenciu pretrvávať aj do dospievania a dospelosti. Je to v podstate samostatná kategória v rámci autistického spektra.

Aké sú príznaky Aspergerovho syndrómu?

Spoločnými črtami ľudí s Aspergerovým syndrómom a ostatného autistického spektra sú absencia zručností v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie, stereotypné záujmy a zmyslová hypersenzitivita, predovšetkým citlivosť na nečakané zvuky, hluk. V rečovom prejave môže byť prítomný formálny, monotónny tón hlasu, akoby prednášali, často používajú svojské frázy (z obľúbených kníh, videí), často hovoria neprirodzene nahlas, prítomné aj echolálie. Sú to často kognitívne nadané deti. Majú už v mladšom školskom veku nadpriemerne bohatý slovník, problém však majú s využitím reči v konverzácií, predovšetkým v bežných rozhovoroch, nevedia vyjadriť svoje potreby alebo prežívanie. Nerozumejú svojej emocionalite a nemajú schopnosť sebaregulácie, preto je časté, že sa u nich v správaní a reagovaní môže vyskytnúť  neprimeraná alebo neadekvátna reakcia. Ich emócie sa môžu prejaviť aj vo forme sebaubližovania alebo fyzického útoku na druhú osobu nie však s úmyslom ublížiť, ale skôr ako nezvládnutý afekt prameniaci z pocitu frustrácie alebo hnevu. Ich správanie pre ľudí, ktorý nevedia nič o tomto syndróme často pôsobí ako nevychovanosť alebo rozmaznanosť. Ďalším znakom sú napríklad motorická neobratnosť, nízka frustračná tolerancia a veľké ťažkosti vytvárať a udržiavať kamarátske vzťahy. Majú radi stereotypné činnosti a hry. Majú radi organizovanosť a neznášajú zmeny. Majú radi jasné stanovený začiatok a koniec a zadefinovaný obsah alebo presné postupné kroky. 

Čím sa Aspergerov syndróm líši od iných foriem autizmu?

Od autizmu sa odlišuje v prvom rade tým, že chýba celkové oneskorenie v reči alebo v poznávacom vývine. Deti s Aspergerovým syndrómom nemávajú oneskorený rečový vývin, reč sa vyvíja spontánne, porozumenie reči je (na rozdiel od vysokofunkčného autizmu) primerané veku.

Aké sú príčiny vzniku Aspergerovho syndrómu?

Príčiny vzniku tohto syndrómu nie sú celkom jasné, možno sa jedná o akúsi poruchu vývoja mozgu počas vnútromaternicového vývoja a nie celkom správnu funkciu mozgových neuromediátorov. Neuromediátory sú chemické zlúčeniny prenášajúce v mozgu vzruchy medzi nervovými bunkami. Vo vzniku choroby hrá úlohu genetika, lebo bol pri syndróme zistený častejší rodinný výskyt.

Ako prebieha diagnostika Aspergerovho syndrómu?

Diagnostika prebieha v špecializovaných centrách, kde sa používajú rôzne diagnostické nástroje od dotazníkov, pozorovania cez rozličné diagnostické testy. Mnoho informácii získavajú od rodičov alebo od samotných respondentov.

Aké sú možnosti liečby Aspergerovho syndrómu?

Liečba ako taká neexistuje, abnormality majú silnú tendenciu pretrvávať aj do dospievania a dospelosti. Dospievaním a zrením sa jednotlivé symptómy môžu korigovať, prispôsobiť sa konvenciám. S pomocou odborníka a vedením sa vedia naučiť niektorých sociálnym zručnostiam. Je pre nich prínosom aj pre samotnú rodinu keď sú v starostlivosti psychológa a špeciálneho pedagóga. Podľa potreby, keď sa pridružia aj ďalšie problémy a poruchy aj pomoc psychiatra. Napríklad keď sa vyskytnú depresie alebo výrazné úzkosti, je namieste farmakologická pomoc.

Ako komunikovať s ľuďmi s Aspergerovým syndrómom?

V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že ľudia alebo deti s Aspergerovým syndrómom myslia konkrétne, teda reč chápu doslovne. Pri komunikácii je vhodné nepoužívať sarkazmus, inotaje, slovné hračky, nuansy, dvojitý význam, odchýlky, metafory, narážky. Pri deťoch používať čo najmenej abstraktných pojmov, hovoriť stručne a jasne, tzv. „k veci“. „Aspergeri“ neudržujú očný kontakt, čo si mnohí vysvetľujú ako prejav nezáujmu alebo nepozornosť.  Nie je to pravda, ľudia s Aspergerovým syndrómom sa cítia často zmätene a nepríjemne keď sa pozerajú ľudom do tváre. Je potrebné byť empatický voči ich „bizarnému“ správaniu a nevyžadovať preto od nich očný kontakt. Ľudia s Aspergerovým syndrómom nevedia čítať neverbálnu komunikáciu, nevedia rozpoznať z tónu hlasu skutočný zmysel. Nemajú rozvinutú empatiu, preto potrebujú exaktný popis toho, kto čo cíti, a čo od nich potrebujú. Mnoho detí s Aspergerovým syndrómom sú vizuálne zamerané, radi vidia, aký je postup, aké sú ďalšie kroky pri práci, pri činnosti, preto je vhodné, ak majú postup napísaný alebo nakreslený pomocou obrázkov. 

Najdôležitejším aspektom ako komunikovať s ľuďmi s Aspergerom je uvedomenie si ich pozitívnych stránok. Sú to úprimní a pravdovravní ľudia, ich úmyslom nie je zahanbenie či poníženie. Sú konštruktívni, priami a bez faloše. Pri témach svojho záujmu sa s nimi dajú viesť veľmi zaujímavé a obohacujúce debaty, pretože majú nepreberné množstvo zaujímavých faktov a informácii k danej téme. Niekedy, keď ich téma nezaujíma, odchádzajú a niektorí ľudia to berú osobne – ich úmyslom však nie je zraniť nikoho, len ich daná téma nezaujíma, a považujú to za zbytočné. Keď sa na to pozrieme z nadhľadu, sú títo ľudia jedni z najslobodnejších ľudí vo svojom bytí, trápi ich však neporozumenie a často sociálna izolácia. Preto by sme sa mali snažiť vnímať tie dobré stránky týchto ľudí a začlenovať ich do spoločnosti. 
 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.