Aké dôsledky môže mať šikana na pracovisku a ako ju riešiť?

Vo svojej práci trávime väčšinu produktívneho dňa, je preto dôležité, aby sme sa v nej cítili spokojne. Práca nie je len zdrojom príjmu, ale tiež miestom, kde si napĺňame sociálne kontakty – pracovné vzťahy sa taktiež podieľajú na našej pracovnej spokojnosti. Podľa štatistík sa so šikanovaním na pracovisku stretla približne tretina Slovákov. Preto je dôležité, aby sa o tejto téme otvorene hovorilo a aby ľudia vedeli, čo majú robiť, pokiaľ sa v takejto situácii ocitnú. 

Aké sú hlavné znaky šikany na pracovisku?

Šikanovanie v práci by sme mohli definovať ako nežiadúce správanie, ktoré môže mať negatívne psychické aj fyzické dôsledky na zamestnanca. Má rôzne formy, ale niektoré znaky sú typické a patria tu napríklad:

1. Opakované ponižovanie alebo zosmiešňovanie:

• Kolega alebo nadriadený môže pravidelne kritizovať, ponižovať alebo zosmiešňovať zamestnanca pred ostatnými, čím znižuje jeho sebaúctu a dôstojnosť.

2. Izolácia a vylúčenie:

• Úmyselné ignorovanie zamestnanca, vynechávanie z dôležitých pracovných stretnutí, rozhovorov alebo sociálnych aktivít na pracovisku.

3. Preťažovanie alebo podceňovanie práce:

• Pridávanie nezvládnuteľného množstva úloh, alebo naopak, pridelenie príliš málo práce s cieľom urobiť zamestnanca neproduktívnym alebo nadbytočným.

4. Vytváranie psychologického tlaku:

• Vyvíjanie neprimeraného nátlaku alebo neustále kontrolovanie práce, pričom zamestnanec je vystavený neustálej kritike a strachu zo zlyhania.

5. Šírenie fám a klebiet:

• Šírenie klamstiev alebo poloprávd o zamestnancovi, aby sa poškodila jeho povesť medzi kolegami a nadriadenými.

6. Zasahovanie do súkromia:

• Zneužívanie osobných informácií, zasahovanie do súkromia zamestnanca, napríklad zverejňovanie citlivých informácií bez súhlasu.

7. Ohrozenie alebo zastrašovanie:

• Priame alebo nepriame hrozby fyzickým násilím, stratou práce alebo poškodením kariéry, čím sa vytvára atmosféra strachu.

8. Sabotáž práce:

• Úmyselné poškodenie alebo sťaženie práce zamestnanca, napríklad zatajovanie informácií alebo zámerné vytváranie prekážok.

9. Verbálne alebo fyzické útoky:

• Ústne útoky (krik, nadávky, ponižovanie) alebo fyzické prejavy (strkanie, fyzické násilie).

10. Zneužívanie moci:

• Šéf alebo kolega zneužíva svoju autoritu na to, aby zamestnanca manipuloval, diskriminoval alebo mu inak ubližoval.

Tieto znaky môžu byť individuálne alebo sa môžu kombinovať a ich vplyv na zamestnanca môže byť veľmi vážny – od zníženej motivácie a produktivity až po psychické problémy, ako sú úzkosť či depresia. Ak sa šikanovanie nevyrieši včas, môže viesť k odchodu zamestnanca alebo právnym dôsledkom pre firmu.

Ako rozlišiť, kedy už naozaj ide o šikanu?

Podľa švédskeho sociológa Heinza Leymanna (priekopníka výskumu mobbingu) možno o nej hovoriť vtedy, keď sa na šikanovaného útočí aspoň raz za týždeň v priebehu pol roka, keď je človek vystavovaný trvalému psychickému tlaku, pri ktorom trpí jeho ľudská dôstojnosť, čo môže mať za následok závažné psychické aj fyzické problémy. Hranica medzi „nepríjemným pracovným správaním“ a šikanovaním môže byť tenká a nie vždy jednoznačná. Existujú však ukazovatele, ktoré by nám mohli pomôcť rozpoznať šikanu, preto spozornite, pokiaľ je nepríjemné správanie opakované, pokiaľ znižuje sebaúctu, pokiaľ je kritika neoprávnená, pokiaľ cítite sociálnu izoláciu (ste úmyselne vylučovaný z dôležitých pracovných stretnutí, komunikácie alebo sociálnych interakcií s ostatnými kolegami), pokiaľ dostávate neprimerané pracovné úlohy, pokiaľ cítite negatívny vplyv na svoje zdravie, pokiaľ cítite neustálu kontrolu a strácate chuť do práce.

Aké druhy šikany na pracovisku rozlišujeme?

Šikanovanie na pracovisku môže mať rôzne formy, od jemnejšieho emocionálneho zneužívania až po priame fyzické útoky. Všetky formy šikany sú však toxické a môžu mať negatívne dôsledky na psychické a fyzické zdravie obete, ako aj na jej pracovný výkon. Keď hovoríme o šikanovaní na pracovisku, tými najčastejšími druhmi sú bossing (nadriadený šikanuje podriadeného) či mobbing (šikana viacerých kolegov voči jednotlivcovi, pričom medzi nimi nie je vzťah nadriadenosti a podriadenosti). Menej známymi formami šikany na Slovensku sú bullying (individuálna forma šikany, pri ktorej je jedna osoba obťažovaná jednotlivcom, viac sa vyskytuje v školskom prostredí) a staffing (skupina zamestnancov intenzívne a systematicky šikanuje svojho nadriadeného).

Aký typ šikany na pracovisku sa vyskytuje najčastejšie?

Najčastejšie sa na pracovisku odohráva bossing, a to asi v troch pätinách prípadov. Nadriadený si zasadne na podriadeného a zneužíva svoje postavenie.  Ak spozorujete niektorý z týchto prejavov, môže ísť práve o bossing:

• Prehnané pracovné nároky, požiadavky a nezmyselné úlohy.
• Sústavná kritika.
• Obvinenie z chýb, ktoré obeť skutočne neurobila.
• Ignorácia jednotlivca či naopak priame útoky na jeho osobu v podobe kriku, agresívnych gest a urážok.
• Pripisovanie zásluh obete inému zamestnancovi.
• Nevhodné komentáre na súkromný život a šírenie klebiet.
• Ignorácia profesionálneho názoru. 

Aké dôsledky môže mať šikana na pracovisku na jej obeť?

Šikana na pracovisku môže mať vážne dôsledky pre obeť, či už fyzické alebo psychické. A to nielen pre jeho profesionálny, ale aj osobný život. K najčastejším dôsledkom patria psychické problémy. Šikanovaní zamestnanci trpia  úzkosťou, depresiou, pocitom nízkej sebahodnoty a chronickým stresom. V extrémnych prípadoch môže šikana viesť k posttraumatickej stresovej poruche. No nezanedbateľné sú dôsledky šikany na fyzické zdravie: zhoršenie pracovnej výkonnosti, sociálna izolácia a zhoršenie vzťahov.

Aké sú možnosti riešenia šikany na pracovisku?

Šikana (nielen) v pracovnom prostredí patrí medzi aktuálne témy a nemala by ostať bez povšimnutia. Ak ste sa stali obeťou šikanovania od vlastných kolegov, nenechajte situáciu eskalovať a adresujte svoju sťažnosť nadriadenému. Ak ju zamietne, no šikanovanie stále pokračuje, máte možnosť obrátiť sa na vyššie orgány, právo je na vašej strane.

Čo je dôležité, ak sa stanene obeťou šikany na pracovisku?

Veľmi dôležité je uvedomiť si, že ste sa naozaj stali obeťou šikanovania na pracovisku. Ako obeť, máte možnosť situáciu riešiť rôzne, napríklad rozhovorom alebo požiadať o pomoc vedúceho pracovníka. Ak nič z toho nepomôže, je na mieste záležitosť riešiť právnou cestou. 

Rovným zaobchádzaním a diskrimináciou, prípadne šikanovaním, sa zaoberá Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. Nebojte sa obrátiť na psychológa, ktorý vám tiež poradí, ako sa účinne brániť. 

V prípade právneho riešenia potrebujete čo najviac dôkazov a svedeckých výpovedí. Všetky konflikty si zapisujte. Zdôverte sa rodine alebo známym. Podajte sťažnosti zamestnávateľovi a výslovne požiadajte o prešetrenie podľa Zákonníka práce. Ak sa ani po predchádzajúcich snahách o dohovor nič nezlepší, obráťte sa na Oblastný inšpektorát práce.  

Ak ide o šikanovanie spojené s diskrimináciou na základe rasy, viery, zdravotného postihnutia, pohlavia alebo veku, máte podľa antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z. možnosť obrátiť sa na ombudsmana. Ak sa rozhodnete pre právnu cestu, musíte však počítať s časovou aj finančnou náročnosťou. Ak na to nie ste pripravení, zvážte, či nie je pre vás lepšie podať výpoveď a nájsť si inú prácu. 

Ak sa rozhodnete pre zmenu zamestnania, aktuálna kríza na trhu práce vám môže situáciu uľahčiť. Žiadna práca nestojí za to, aby ste si ničili zdravie a psychiku. Pre akékoľvek riešenie sa rozhodnete, hlavne konajte a pred šikanovaním na pracovisku nezatvárajte oči. Správanie agresora neospravedlňujte. Na prvom mieste ste vy. 

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.