Aké typy porúch osobnosti rozlišujeme, aké majú príznaky a ako sa liečia?

Čo je porucha osobnosti?

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb rozumieme pod pojmom „Poruchy osobnosti“ škálu klinicky významných odchylok a foriem správania, a špecifického životného štýlu a vzťahu k sebe samému a druhým ľuďom, ktorými sa odlišujú od väčšinovej populácie. Ľudia s poruchou osobnosti, vnímajú, cítia, rozmýšľajú a správajú sa inak ako väčšinová populácia, čo im môže prinášať ťažkosti v socializácii a fungovaní s inými ľuďmi. Ľudia s poruchou osobnosti myslia inak ako väčšinová populácia, ale nedochádza u nich k narušenému kontaktu s realitou, tzn. netrpia psychózou, ale ich prežívanie býva špecifické a odlišné od iných, čo si často aj sami nepríjemne uvedomujú. Napriek tomu mávajú problém v adaptabilite a rešpektovaní sociálnych noriem v spoločnosti. V partnerských vzťahoch mávajú častokrát tendenciu partnerku alebo partnera manipulovať, presviedčať a citovo vydierať, môžu sa správať násilne a nebezpečne, pod vplyvom intenzívnych afektov môžu ublížiť, a niekedy aj zabiť. V sociálnom fungovaní môžu byť aj dvojtvárni, a niekedy aj nebezpeční pre seba alebo pre svoje okolie. Strach vnímajú inak, ako väčšinová populácia.

Aké sú príznaky poruchy osobnosti?

Najvýraznejším príznakom toho, že daná osoba má poruchu osobnosti, absencia empatie, neschopnosť sa vcítiť do pocitov druhého človeka a citlivo reagovať na jeho potreby. Ľudia s poruchou osobnosti uprednostňujú vlastné pocity a potreby. V partnerských vzťahoch bývajú komplikovaní, ťažko predvídateľní, ich partnerky či partneri častokrát nevedia, čo môžu a nemôžu od nich očakávať, môžu mať taktiež obavy, že akákoľvek vec ich môže veľmi ľahko nahnevať, čo môže viesť k zneisťovaniu partnerky či partnera. Taktiež ľudia s poruchou osobnosti si nedokážu priznať vinu, naopak, mávajú tendenciu zvaľovať vinu za svoje nevhodné správanie, často aj agresívne, na partnerku či partnera, bez akejkoľvek úprimnej ľútosti za svoje prehnané správanie.

Mnohí ľudia s poruchou osobnosti bývajú veľmi inteligentní, a manipulatívni, svoju obeť dokážu manipulovať a ponižovať tak, že sa časom prestane brániť, a často sa s videním sveta agresora stotožní. Po agresívnych výbuchoch mávajú tendenciu obklopovať partnerku alebo partnera istý čas láskou, čím býva ešte viac zneistená a pripútaná k agresívnemu partnerovi. V krajných situáciách sa môžu vyhrážať zabitím partnerke/partnerovi, alebo samovraždou, aby ich partnerka alebo partner neopustil. Na to, aby si udržali moc nad svojím partnerom či partnerkou sú schopní využiť akékoľvek prostriedky manipulácie a citového vydierania.

Aké sú možné príčiny vzniku porúch osobnosti?

Medzi možné príčiny patrí na jednej strane genetická predispozícia, čiže pokiaľ má rodič poruchu osobnosti, je veľká pravdepodobnosť, že sa daná porucha prejaví aj u jeho dieťaťa. Nezanedbateľný vplyv má samozrejme aj výchova a rodinné zázemie v detstve. Nedostatok emočnej podpory, citovo chladná matka a nedostatok bezpečia a podpory v detstve.

Aké typy porúch osobnosti rozlišujeme?

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb poznáme niekoľko typov porúch osobnosti:

• Schizoidná porucha osobnosti – ľudia so schizoidnou štruktúrou osobnosti bývajú príliš nezávislí od druhých ľudí, osamelí, uprednostňujú fantáziu, predstavivosť, bývajú nezávislí od ostatných, udržiavajú menej citových a sociálnych kontaktov, bývajú neschopní prejaviť city.
• Paranoidná porucha osobnosti – títo ľudia bývajú veľmi citliví na neúspech, mávajú tendenciu byť vzťahovační, neschopní odpustiť druhému, môžu byť nadmerne žiarliví, podozrievaví voči ostatným.
• Disociálna osobnosť – takíto ľudia nemajú empatiu a neberú ohľad na pocity druhých ľudí, bývajú agresívni, mávajú zníženú frustračnú toleranciu, bývajú výbušní, a svoje agresívne správanie mávajú tendenciu racionalizovať.
• Emočne nestabilná osobnosť – títo ľudia mávajú tendenciu konať impulzívne, bez ohľadu na následky, ich správanie býva nevypočitateľné. V rámci emočne nestabilnej poruchy osobnosti rozlišujeme dva druhy: 1. Impulzívny typ typický nedostatočným sebaovládaním a citovou labilitou,a 2. Hraničný typ, prízračný zlým vzťahom k sebe samému, negatívnym sebaobrazom, nestabilnými vzťahmi a automutilačnými sklonmi, vrátane nebezpečenstva suicidiálneho správania.
• Histriónska osobnosť – ľudia s histriónskou osobnosťou mávajú teatrálne správanie, bývajú afektívni, sugestibilní, egocentrickí, s túžbou po vzrušení, pozornosti, bez ohľadu na druhých ľudí.
• Anakrastická osobnosť – títo ľudia bývajú veľmi neistí sami sebou, čo vedia k prehnanej svedomitosti, opatrnosti a rigidite, často sa u nich vyskytujú nepríjemné vtieravé myšlienky,  ktoré však neobsahujú úroveň obsesívno-kompulzívnej poruchy, mávajú perfekcionistické sklony, a úzkostnú potrebu robiť všetko presne.
• Anxiózna (vyhýbavá) osobnosť – títo ľudia bývajú plní vlastných obáv, neistoty, a pocitov menejcennosti, nakoľko sa príliš obávajú kritiku, obmedzujú sociálne interakcie a vzťahy.
• Závislá osobnosť – títo ľudia sa prehnane spoliehajú na druhých, mávajú veľký strach z opustenia, mávajú pocity neschopnosti, a zodpovednosť radi prenášajú na druhých ľudí.

Mnohí ľudia mávajú zmiešané poruchy osobnosti, čiže sú u nich súčasne prítomné znaky viacerých porúch osobnosti.

Ktoré poruchy osobnosti sa vyskytujú najčastejšie?

Najčastejšie sa stretávame s emočne nestabilnou poruchou osobnosti, ktorá sa najčastejšie prejavuje sebapoškodzujúcimi sklonmi dievčat už v pubertálnom období, ale môžeme nájsť v populácii ľudí z každého typu. 

Ako sa poruchy osobnosti diagnostikujú?

Na diagnostiku poruchu osobnosti je potrebné absolvovať komplexné psychologické vyšetrenie klinickým psychológom, ktorí vyšetrí a popíše osobnosť klienta, a následne absolvovať psychiatrické vyšetrenie, nakoľko diagnózu dáva lekár, psychiater.

Aké sú možnosti liečby porúch osobnosti?

Prognóza liečby býva pri poruchách osobnosti nie úplne pozitívna, nakoľko zohráva veľkú rolu genetika. Dôležité je však rodinné prostredie, v ktorom dieťa od malička vyrastá, dostatok lásky a stability od rodičov. Na zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života je vhodná psychoterapia, problémom však býva nízka motivácia ľudí, ktorí trpia poruchou osobnosti, nakoľko si ľudia s poruchou osobnosti nepripadajú chorí, kontakt s realitou majú zachovaní, a to môže viesť k zníženej motivácii pracovať na sebe pod vedením skúseného psychoterapeuta. Psychoterapia porúch osobností býva náročná, odporúča sa hlavne Gestaltterapia na vzťah k sebe samému, dynamická psychoterapia, zamerananá na poznanie vlastných negatívnych vlastností, interpersonálna terapia na zvládanie problémov v interpersonálnych vzťahoch, či kognitívne-behaviorálna terapia zameraná na preučenie patologických vzorcov správania. Vhodná je kombinácia psychoterapie a farmakoterapie, nakoľko aj lieky môžu zmierňovať niektoré nežiadúce prejavy správania.

Ako človekovi s poruchou osobnosti pomôcť?

Ľudia, ktorí trpia poruchou osobnosti, môžu mať problém uvedomiť si chybu v sebe, nakoľko mávajú tendenciu obviňovať z vlastných neúspechov okolie, dôležité je podporiť ich, aby vyhľadali odpornú pomoc, a podporovať ich v liečbe. Aj keď sa pôjde po malých krokoch, vždy je to lepšie ako nič a vedie to k úspechu.

Tu je niekoľko praktických rád, ako môžete pomôcť:

1. Vzdelávajte sa:

• Pochopte poruchu: Informujte sa o konkrétnej poruche, ktorou osoba trpí. Znalosť vám pomôže lepšie pochopiť jej správanie a reakcie.
• Vyhľadajte odbornú pomoc: Konzultácia s psychológom alebo psychiatrom vám poskytne cenné rady a podporu.

2. Buďte trpezlivý a empatický:

• Vyjadrite pochopenie: Dajte najavo, že rozumiete, že ich správanie je ovplyvnené poruchou.
• Vyhnite sa obviňovaniu: Namiesto toho, aby ste ich obviňovali, snažte sa pochopiť ich pocity a potreby.

3. Podporujte vyhľadanie odbornej pomoci:

• Diskrétne navrhnite terapiu: Namiesto priamej konfrontácie navrhnite terapiu ako možnosť, ktorá by im mohla pomôcť cítiť sa lepšie.
• Ponúknite pomoc pri hľadaní psychológa: Zjednodušte im proces vyhľadávania odborníka. Na ksebe.sk si môžu vybrať z viac ako 100 psychológov a psychologičiek.

4. Stanovte si realistické očakávania:

• Zmeny trvajú čas: Zlepšenie nebude okamžité. Buďte trpezliví a oslavujte aj malé úspechy.
• Neberte veci osobne: Ich správanie nie je vždy odrazom ich pocitov voči vám.

5. Starajte sa o seba:

• Stanovte si hranice: Je dôležité, aby ste sa chránili pred emocionálnym vyčerpaním.
• Vyhľadajte podporu: Rozprávajte sa o svojich pocitoch s priateľmi, rodinou alebo psychológom.

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.