Aké typy porúch osobnosti rozlišujeme, aké majú príznaky, a ako sa liečia?

Čo je porucha osobnosti?

Porucha osobnosti je dlhodobý spôsob myslenia, cítenia a správania, ktorý spôsobuje človeku problémy v každodennom  živote, vo vzťahu k sebe, v medziľudských vzťahoch a vo vzťahu k prostrediu. Neznamená to však, že ľudia, ktorí trpia poruchou osobnosti majú „zlé“ vlastnosti, ale ich osobnosť je formovaná spôsobom, ktorý im sťažuje prispôsobenie sa životným situáciám – u týchto ľudí môže častejšie dochádzať k nepochopeniu s druhými, ku konfliktom, alebo sociálnej izolácií.

V tomto kontexte je mimoriadne dôležité rozlíšiť poruchu osobnosti od štruktúry osobnosti. Každý z nás má určitú štruktúru osobnosti, teda to, akým spôsobom je usporiadaný náš vnútorný svet. Niekto z nás je viac emotívnejší, niekto má vyššiu potrebu kontroly,... Porucha osobnosti vzniká až vtedy, keď sú určité aspekty tejto štruktúry významne narušené, teda výrazne zasahujú do každodenného fungovania človeka. Prejavujú sa ako rigidné až neprispôsobivé vzorce myslenia, prežívania a správania, ktoré spôsobujú výrazné problémy. Toto rozlíšenie je dôležité práve preto, aby sa prirodzené osobnostné črty, či odlišnosti nezamieňali za patológiu.

Podľa najnovšej klasifikácie WHO (ICD 11) je porucha osobnosti charakterizovaná pretrvávajúcim a všadeprítomným narušením v tom, ako človek prežíva a interpretuje samého seba, iných ľudí a svet okolo seba, v ich emocionálnom, kognitívnom a behaviorálnom fungovaní. Tieto narušenia výrazne sťažujú život a fungovanie človeka.

Aké sú príznaky poruchy osobnosti?

1.     Narušené vnímanie seba:

-       Nejasný, alebo nestabilný obraz o sebe

-       Pocit vnútornej prázdnoty, výrazná závislosť na uznaní zvonku

-       Pochybnosti o vlastnej identite, alebo hodnotách

2.     Narušené vnímanie a vzťahy k druhým:

-       Nedôvera, alebo paranoidné očakávania voči ľuďom

-       Nestabilné, alebo konfliktné vzťahy

-       Chlad, odstup, znížená schopnosť vcítiť sa

-       Manipulatívne, alebo príliš kontrolujúce správanie

3.     Problémy na úrovni emócií:

-       Časté výkyvy nálad

-       Neschopnosť zvládať frustráciu

-       Impulzívne správanie

-       Neprimerané, alebo ťažšie regulované emočné reakcie

4.     Problémy na úrovni správania:

-       Čierno – biele myslenie

-       Znížená schopnosť kriticky reflektovať svoje správanie

-       Podozrievanie, prekrúcanie motivácie druhých

-       Fixné negatívne presvedčenie o sebe, alebo o svete

-       Riskantné správanie (promiskuita, zneužívanie návykových látok)

-       Sebapoškodzovanie, alebo suicidálne tendencie

-       Vyhýbanie sa zodpovednosti, pasivita, alebo naopak agresivita

-       Nedostatočná kontrola správania vzhľadom na spoločenské normy

Aké sú možné príčiny vzniku porúch osobnosti?

Vznik porúch osobnosti nie je spôsobený konkrétnou príčinou, ale ide o komplexnú kombináciu rôznych faktorov, ktoré sa u každého človeka líšia. Každý človek je individuálny a to, či sa rozvinie porucha osobnosti je často výsledkom dlhodobého a zložitého procesu vývinu osobnosti a nie jednorazovej udalosti.

Medzi možné príčiny radíme:

Dedičnosť a vrodené povahové črty – niektorí ľudia sú citlivejší, impulzívnejší, alebo úzkostnejší, čo môže zvýšiť riziko rozvinutia poruchy osobnosti. Avšak aj pri genetickom podmienení zohráva významnú rolu prostredie, v ktorom človek vyrastá.

Skúsenosti z detstva – neistá, alebo dezorganizovaná vzťahová väzba, chronická emocionálna deprivácia, chaotické, konfliktné až asociálne rodinné prostredie, nezvládnutý vývin identity v adolescencii.

Prežitá trauma a dlhodobá neistota v detstve –  ak dieťa opakovane zažíva, že svet nie je bezpečné miesto a že mu nik nerozumie, môže si vytvoriť spôsoby prežívania a správania, ktoré mu v detstve pomohli prežiť, avšak v súčasnosti tieto spôsoby nie sú funkčné.  

Aké typy porúch osobnosti rozlišujeme?

V súčasnosti (prínos ICD 11) sa typologický prístup nahradil dimenzionálnym systémom. Diagnóza poruchy osobnosti sa stanovuje podľa závažnosti poruchy osobnosti (mierna, stredná, ťažká) a výrazných osobnostných rysov (antisociálny, narcistický, anakastický, hraničný, vyhýbavý, impulzívny). Zároveň upúšťa od prísne oddelených typov a ponúka viac realistický a individualizovaný model, ktorý neklasifikuje ľudí do „škatuliek“, ale zameriava sa na opis osobnosti a to, akým spôsobom osobnosť narúša fungovanie v živote človeka.

V porovnaní s MKCH 10, kde sa rozlišovali konkrétne typy porúch osobnosti:

Paranoidná porucha osobnosti – podozrievavosť, vnímanie útokov a kritiky aj tam, kde nie sú, časté konflikty, ťažkosti s dôverou k ľuďom.

Schizoidná porucha osobnosti – nezáujem o sociálne kontakty, citová rezervovanosť a absentuje záujem o blízke vzťahy. Uprednostňuje osamelé aktivity

Dissosciálna porucha osobnosti - neuznáva sociálne záväzky, charakterizuje ju nedostatok citov k iným, násilné správanie, alebo nezáujem o prežívanie a emocionálny svet blízkych ľudí.

Emočne nestabilná porucha osobnosti – sklon k výbuchom emócií, neschopnosť regulácie emócií, tendencia vyvolávať konflikty s inými.

-hraničný typ: neistý sebaobraz, nejasné ciele, nestabilné medziľudské vzťahy a tendencia k sebadeštruktívnemu správaniu (samovraždy, sebapoškodzovanie).

-impulzívny typ: emocionálna nestálosť, nedostatočné ovládanie impulzov.

Histriónska porucha osobnosti – teatrálne správanie, prehnané emocionálne prejavy, potreba byť v centre pozornosti, výrazná snaha o uznanie, vysoká potreba pozornosti.

Anankastická porucha osobnosti – prejavuje sa rigiditou, potrebou kontroly, zameraním na detaily, perfekcionizmom.

Úzkostná porucha osobnosti – prejavuje sa nízkym sebavedomým, strachom z odmietnutia, vyhýbaním sa sociálnym kontaktom.

Závislá porucha osobnosti – prejavuje sa podriadenosťou, ťažkosťami s rozhodovaním, potrebuje aby sa o neho druhý človek staral.

Ktoré poruchy osobnosti sa vyskytujú najčastejšie?

Hraničná porucha osobnosti je jednou z najčastejšie diagnostikovaných porúch osobnosti, najmä u žien. Odhaduje sa až 1-2 % v bežnej populácií.

Druhou najčastejšie diagnostikovanou poruchou je porucha osobnosti s narcistickým osobnostným rysom, až 1% a častejšie sa vyskytuje u mužov. 

Avšak v tomto kontexte ide o diagnostikované poruchy osobnosti. U iných typov porúch osobnosti, môžu byť prejavy menej nápadné a nevedú k výrazným problémom. Človek nemusí v takom prípade vyhľadať odbornú pomoc a tým pádom nemá diagnostikovanú poruchu osobnosti.

Ako sa poruchy osobnosti diagnostikujú?

Diagnostika porúch osobnosti je komplexný proces, ktorý vyžaduje podrobné psychologické vyšetrenie, ktoré zabezpečí klinický psychológ. Počas vyšetrenia používa rôzne metódy a nástroje, pomocou ktorých popisuje osobnosť klienta. Ďalším krokom tohto komplexného procesu je návšteva psychiatra, ktorý stanoví diagnózu.

Aké sú možnosti liečby porúch osobnosti?

Liečba porúch osobnosti je často dlhodobá a vyžaduje trpezlivosť, podporu od okolia a spoluprácu klienta s terapeutom.

Možnosti liečby sa líšia od závažnosti, typu poruchy a individuálnych potrieb klienta.

1.   Psychoterapia – dlhodobá,  ktorá je zameraná napríklad na porozumenie problémom v bežnom živote, reguláciu emócií, zlepšovanie medziľudských vzťahov, zvládanie stresu, zvyšovanie kvality života ...

1.  Farmakoterapia – vhodne nastavená liečba psychiatrom
2.  Hospitalizácia – v závažných prípadoch, napríklad pri riziku samovraždy môže byť potrebná hospitalizácia.
3.  Podporné opatrenia – zamerané na edukáciu ohľadom zvládaní poruchy, pravidelná rutina, zdravý životný štýl.  

Vhodná je kombinácia psychoterapie a farmakoterapie, nakoľko aj lieky môžu zmierňovať niektoré nežiadúce prejavy správania.

 Ako človekovi s poruchou osobnosti pomôcť?           

1.     Buďte pre neho oporou, avšak najskôr si stanovte hranice – udržujte si vlastný čas na seba a priestor na napĺňanie vlastných potrieb, prípadne čas s priateľmi a rodinou, aby ste z prílišnej pomoci nevyhoreli.

2.     Pomáhajte mu zvládať náročné situácie, avšak nepreberajte zodpovednosť za jeho emócie a situácie v ktorých sa nachádza. Opora a podpora sa môže týkať udržovania zdravého životného štýlu, pravidelného režimu (spánok, odpočinok, zdravá strava).

3.     Buďte trpezlivý, empatický, vyhýbajte sa všeobecným vyjadreniam. Komunikujte čo najkonkrétnejšie.

4.     Buďte konzistentný. Človek, ktorý trpí poruchou osobnosti sa obáva neistoty. Pokiaľ ostanete predvídateľný a stabilný v reakciách, tak mu vytvárate možnosť bezpečného vzťahu, v ktorom nemusí prežívať strach.

5.     Podporujte ho ku zdravému vzťahu k sebe a k osobnostnej zrelosti. Pokiaľ si všimnete, že reaguje vedome a úprimne, tak to oceňte.

6.     Vyhnite sa roli „záchranára“.

7.     Vyhnite sa nálepkovaniu a stigmatizácií. V prípade konfliktov popisujte jeho správanie, ktorým vám narúša vaše hranice, nepopisujte prejavy poruchy, ani ho nenálepkujte danou poruchou.

8.     Ak máte dojem, že vás tento človek manipuluje, nastavte si hranice, doprajte si čas na spomalenie a vedomé reagovanie (vyhnite sa impulzívnej reakcii), zamerajte sa na jasný popis faktov.

9.     Vzdelávajte sa spoločne o poruche, jej prejavoch a možnostiach zvládania. Napríklad prostredníctvom odborných článkov, publikácií, podcastov,...

10.  Podporujte ho v návšteve odborníka, ako napríklad psychológa, psychiatra, alebo vyhľadajte možnosti skupinovej terapie.

11.  Spoločne oslavujte malé úspechy, napríklad keď sa vám zverí s problémom, keď vyhľadá psychológa, keď sa rozhodol pracovať na svojom duševnom zdraví.

12.  Pokiaľ sa nachádza v stave, ktorý ohrozuje jeho život, prípadne životy druhých ľudí, kontaktujte linku pomoci.

13.  V neposlednom rade človek, ktorý trpí poruchou osobnosti často najviac potrebuje niekoho, kto v ňom vidí viac ako len správanie a poruchu. Hoci je potrebné rozumieť poruche osobnosti, nemusíme v nej človeka uzavrieť. Kontaktovanie sa môže byť často náročné, avšak vzťah, ktorý spolu vytvoríte môže byť hlboký, tvorivý a plný obojstranného rastu. V každom prípade je nesmierne dôležité udržať si vlastnú integritu a vlastné hranice.

Všeobecne možno konštatovať, že uvedené body nám môžu pomôcť lepšie pochopiť, akým prístupom takémuto človeku pomôcť. Avšak treba mať na pamäti, že každá porucha osobnosti má vlastné špecifiká.

A v neposlednom rade, pri kontakte s človekom trpiacim poruchou osobnosti je dôležité najskôr zistiť, či máte na pomoc dostatočné vlastné vnútorné zdroje, dostatok energie a či si viete vedome nastaviť hranice k druhým.

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame prevažne mužský rod pre zjednodušenie a plynulosť vyjadrovania. Všetky označenia sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetky osoby bez ohľadu na rod. 💙