Keď mám všetko, ale necítim nič: Existenciálna kríza v modernej dobe

Čo je existenciálna kríza, a prečo ju zažívame aj „keď sa máme dobre“

Existenciálna kríza je obdobie, počas ktorého má človek pocit, že jeho život/existencia nemá hlbší zmysel. Zažíva pocity prázdnoty, márnosti, nudy, nedostatku motivácie. Existenciálna kríza sa týka základných otázok o zmysle, hodnote a konečnosti života. Často sa počas nej vynárajú otázky ako: Kto vlastne som? Kam smeruje môj život? Aký má toto zmysel?

V psychológii sa existenciálna kríza chápe aj ako príležitosť pre hlboký osobný rast. Prekonanie krízy môže viesť k väčšej autenticite, zmysluplnejšiemu životu a hlbšiemu pochopeniu seba a sveta.

Zažívať existenciálnu krízu, aj keď sa navonok "máme dobre" (teda máme úspešnú kariéru/štúdium, dobré vzťahy, dostatok financií a pohodlný život), je paradox, no nič nezvyčajné. Materiálne veci a vonkajší úspech síce môžu naplniť naše biologické a psychologické potreby (pohodlie, bezpečie, uznanie), ale nemôžu uspokojiť našu hlboko ľudskú potrebu po zmysle. Ak je táto potreba nenaplnená, vzniká pocit prázdnoty a beznádeje, aj keď všetko ostatné je v poriadku.

Prečo sa cítime prázdni napriek splneným cieľom?

Mať v živote ciele a postupne ich napĺňať, nám môže prinášať radosť, uznanie, či motiváciu k ďalším cieľom. Lenže pri dosiahnutí cieľa (napr. dokončenie štúdia) vznikne tiež otázka: "Čo ďalej?"Keď dosiahneme dlho očakávaný cieľ, náhle nám chýba smer a zmysel, ktorý nás motivoval. Vznikne "prázdnota zmyslu" (purpose vacuum). Náš život sa točil okolo tohto cieľa a jeho dosiahnutím sa vytvorí prázdne miesto, ktoré nevieme hneď zaplniť. 

Tiež potrebujeme vnímať, či sú to ciele, ktoré sme si vybrali kvôli nárokom spoločnosti a okolia, alebo sú to ciele, ku ktorým nás vyzýva život. Napríkald ak chce niekto odbhenúť maratón, len preto, lebo ho bežia aj kamaráti, s týmto cieľom sa zrejme natrápi. Ak ale ak má daný človek napr. organizačné schopnosti. a cíti, že by chcel napr. vymyslieť projekt pre miestny útulok, po realizovaní takéhoto cieľa príde pocit zmysluplnosti vykonanej práce. 

Skutočné naplnenie nevychádza len z vonkajšieho úspechu, ale z vnútorného pocitu, či nám ten cieľ, a cesta k nemu, dávali zmysel. Ak cieľ nebol prepojený s hlbším zmyslom  (napr. cieľ  nikomu nepomohol) jeho dosiahnutie prinesie len chvíľkové uspokojenie. Pocit prázdnoty vzniká, pretože hľadanie zmyslu (vôľa k zmyslu) ostávajú nenaplnené.

Ako je existenciálna kríza vnímaná v psychológii

Niektoré psychologické prístupy sa existenciálnou krízou nezaoberajú, pri niektorých je ústrednou témou:

• Logoterapia a existenciálna analýza: Priamo sa zameriava na existenciálne témy. Pomáha klientovi prijať zodpovednosť za svoje voľby, nachádzať zmysel, vyrovnať sa so smrteľnosťou a samotou. Existenciálnu krízu tiež nazýva “existenciálne vákuum”.
• Humanistická psychológia: Kladie dôraz na sebarealizáciu, osobný rast a hľadanie plného potenciálu. Krízu vníma ako príležitosť k hlbšiemu poznaniu seba samého.
• Pozitívna psychológia: Zameriava sa na rozvoj silných stránok, šťastia a zmysluplného života. Pomáha ľuďom nájsť zdroje radosti a zmyslu aj v ťažkostiach.

Rozdiel medzi depresiou a stratou zmyslu?

Aj keď strata zmyslu a depresia môžu mať prekrývajúce sa symptómy a často sa vyskytujú spoločne, sú to rozdielne fenomény. 

Strata zmyslu vychádza z pocitu, že život nemá žiadny hlbší účel, hodnotu alebo smerovanie. Depresia je duševné ochorenie, ktoré vzniká ako kombinácia biologických, psychologických a sociálnych faktorov. 

Strata zmyslu - človek ju prežíva ako pocit prázdnoty, smútku, nudy a apatie, ale tiež sa spája s pocitom úzkosti. 

Depresia – okrem pocitu prázdnoty a smútku, sa s ňou zvyčajne spája zmena v chuti do jedla, menší záujem o activity, problémy so spánkom, únava a strata energie, pocity viny a bezcennosti, myšlienky na smrť, atď. 

Noogénna depresia – pri tomto type depresie je prekrytie straty zmyslu a depresie najvýraznejšie. Niekedy sa hovorí aj o "existenciálnej depresii", ktorá je špecifickým typom depresie, kde sú primárne príčiny a prežívanie úzko spojené s existenciálnymi otázkami. 

Prvé signály existenciálnej krízy (a prečo ich neignorovať)

• Pocit, že mi "niečo chýba": Aj keď máte dobré zamestnanie/školu, partnera, rodinu, dostatok financií a zdanlivo plnohodnotný život, vnútorne cítite prázdnotu. Akoby ste len prechádzali životom. 
• Apatia a strata radosti: Aktivity, ktoré vás predtým bavili, vám už neprinášajú potešenie. 
• Chronická nuda: Pocit nudy, ktorý nejde rozptýliť bežnými zábavkami. Môžete mať pocit, že "ste už všetko videli a zažili" a život pre vás nemá už nič zaujímavé. 
• Obavy zo smrteľnosti: Uvedomujete si vlastnú smrteľnosť a konečnosť života. Tieto myšlienky môžu byť rušivé a vyvolávať strach.

Ako pri mnohých ťažkostiach – ideálne je zachytiť už prvé signály. Oplatí sa ich neignorovať, pretože s odbornou pomocou a s hľadaním odpovedí na existenciálne otázky, môžete opäť uvidieť zmysel a chytiť kormidlo svojho života.  Pomoc môžete vyhľadať kedykoľvek.

Ako si znovu definovať hodnoty a vnútornú motiváciu

Pokiaľ ide o hodnoty, pýtajte sa sami seba: Čo je pre mňa v živote dôležité? Ideálne je, ak majú vaše hodnoty a ich žitie pozitívny vplyv na ľudí okolo vás. 

Čo sa týka vnútornej motivácie, skúste hľadať odpoveď na otázky: Aké mám talent a zručnosti? Čo môžem v tomto období a na tomto mieste urobiť len ja a nikto iný? K čomu ma život vyzýva? Čo je teraz moja úloha? Keď nájdete svoje “prečo”, prídete aj na spôsob  “ako” to dosiahnuť.

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.

V texte používame prevažne mužský rod pre zjednodušenie a plynulosť vyjadrovania. Všetky označenia sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetky osoby bez ohľadu na rod. 💙