Čo je empatia, prečo jej nemáme všetci rovnako, a kedy je jej príliš?

Čo je to empatia?

Empatia je schopnosť vnímať a porozumieť emóciám, pocitom a perspektívam druhých ľudí, nielen rozpoznanie emocionálneho stavu, ale aj istý druh emocionálneho zladenia sa – schopnosť precítiť pocity či vcítiť sa do situácie druhých ľudí.

Empatia hrá kľúčovú úlohu v medziľudských vzťahoch, pretože umožňuje lepšie pochopenie a komunikáciu medzi ľuďmi, znižuje konflikty a podporuje spoluprácu a súcit.

Ako spoznať empatického človeka? 

Empatický človek aktívne počúva a prejavuje záujem – je výborným poslucháčom. Neprerušuje, venuje pozornosť druhej osobe, prejavuje záujem o to, čo hovorí a povzbudzuje ju, aby sa otvorene vyjadrila. Neodsudzuje, ale snaží sa pochopiť pohľad druhého človeka, čo často vedie k pocitu bezpečia a dôvery v komunikácii.

Reaguje s porozumením a podporou –  empatickí ľudia vedia vhodne reagovať na emócie a situácie iných. Snažia sa poskytnúť útechu, povzbudenie alebo podporu a to spôsobom, ktorý odpovedá momentálnemu stavu človeka. Ich odpovede bývajú často plné pochopenia, vyjadrené napríklad slovami: „Chápem, že to musí byť pre teba ťažké“ alebo „Rozumiem, ako sa môžeš cítiť.“ Empatický človek neodsudzuje druhých za ich chyby alebo zlyhania, ale skôr ich povzbudzuje, aby sa z nich poučili. Vie, že každý má svoje slabosti a zložité situácie, a tak sa snaží pozerať na veci z perspektívy druhého.

Empatickí ľudia majú schopnosť čítať „medzi riadkami“ a rozpoznať, keď je niekto smutný, nahnevaný alebo nervózny, aj keď to nehovorí priamo. Sledujú reč tela, tón hlasu a mimiku, a snažia sa z týchto signálov pochopiť, ako sa druhá osoba cíti.

Empatický človek má schopnosť precítiť pocity iných. Tento druh emocionálneho prepojenia môže viesť k tomu, že sa cíti smutne, ak je druhý smutný, alebo pociťuje radosť, keď sa druhý raduje. Ide o ochotu byť otvorený voči emóciám druhých, aj keď to pre nich samotných môže byť niekedy emocionálne náročné. Sú schopní si predstaviť, ako by sa cítili v podobnej situácii, ale tiež rešpektujú, že každý ju môže prežívať odlišne. Tento prístup im pomáha lepšie reagovať na potreby a očakávania iných.

Empatickí ľudia majú často motiváciu pomáhať, či už ide o podporu blízkych alebo o dobrovoľníctvo a pomoc komunite. Nejde o to, aby si niečo dokazovali, ale o úprimnú snahu pomôcť iným cítiť sa lepšie.

Empatickí ľudia sú obvykle aj sebareflektívni – premýšľajú nad vlastnými pocitmi a sú si vedomí toho, ako ich vlastné emócie môžu ovplyvňovať ich interakcie s inými. Majú vysokú mieru emocionálnej inteligencie, teda sú schopní nielen rozpoznať emócie iných, ale aj regulovať svoje vlastné.

Od čoho závisí miera empatie, a prečo niekomu chýba?

Miera empatie závisí od viacerých faktorov, ktoré zahŕňajú genetické predispozície, vplyvy z detstva, sociálne prostredie a dokonca aj neurologické faktory. U niektorých ľudí je empatia prirodzene vyššia, zatiaľ čo u iných môže byť menej vyvinutá alebo dokonca chýbať.

Genetické predispozície ovplyvňujú spôsob, akým ľudia reagujú na emocionálne podnety. Ľudia s vyššou aktivitou v určitých častiach mozgu, ako je napríklad amygdala (spojená so spracovaním emócií) a zrkadlové neuróny (ktoré sa aktivujú pri pozorovaní činov iných), majú väčšiu schopnosť empatie. Neurologické alebo vývojové poruchy, napríklad autizmus, môžu ovplyvniť empatiu, osoby s týmito poruchami môžu mať empatiu oslabenú.

Skúsenosti z raného detstva sú veľmi dôležité pre rozvoj empatie. Deti, ktoré zažili stabilné a láskavé prostredie, majú vyššiu empatiu. Naopak deti, ktoré vyrastali v prostredí s nedostatkom emocionálnej podpory, prípadne zažili emocionálne alebo fyzické zneužívanie, môžu mať neskôr problémy s rozpoznávaním a reagovaním na pocity druhých.

Kultúrne normy a spoločenské prostredie tiež môžu ovplyvniť empatiu. Niektoré kultúry kladú dôraz na kolektívne hodnoty a súcit, zatiaľ čo iné môžu podporovať individualizmus, ktorý môže oslabiť ochotu k empatickému správaniu.

Vplyv médií a digitálneho prostredia môže tiež znížiť schopnosť empatie, keďže interakcie na sociálnych sieťach sú často povrchné a emocionálne vzdialené. U niektorých ľudí môže byť empatia oslabená kvôli psychickým poruchám. Osoby, ktoré prežili silnú traumu, môžu mať ťažkosti s empatickým prežívaním, pretože trauma môže viesť k uzatváraniu sa a emocionálnej necitlivosti.

Aký je význam empatie, a prečo je dôležitá?

Empatia má v našich životoch veľký význam, pretože umožňuje ľuďom navzájom sa lepšie chápať, rešpektovať a podporovať. Empatia je základným kameňom hlbokých a zdravých vzťahov. Umožňuje nám chápať pocity a potreby druhých, čo vedie k silnejšiemu spojeniu s rodinou, priateľmi či partnermi. Keď dokážeme pochopiť, ako sa druhý cíti a podporiť ho v ťažkých situáciách, zvyšuje to dôveru a vzájomnú úctu.

Vďaka empatii sa ľudia snažia vidieť veci z perspektívy iných, čo pomáha znižovať nezhody. Keď pochopíme pocity iného človeka, sme menej náchylní k zbytočným sporom či nedorozumeniam. Empatia teda prispieva k lepšej komunikácii a väčšiemu rešpektu voči odlišným názorom a skúsenostiam.

V prostredí, kde si ľudia prejavujú empatiu, sa vytvárajú pevnejšie tímové vzťahy a lepšia spolupráca. V práci, v školách alebo v komunitách pomáha empatia budovať vzájomnú podporu, rešpekt a motiváciu k dosiahnutiu spoločných cieľov. Keď ľudia vedia, že ich kolegovia alebo spolupracovníci sú empatickí, majú väčšiu chuť prispieť a byť súčasťou tímu.

Empatia je kľúčovou súčasťou emocionálnej inteligencie, ktorá je čoraz dôležitejšia v modernom svete. Emocionálna inteligencia zahŕňa schopnosť rozpoznať a regulovať vlastné emócie, ako aj chápať a rešpektovať emócie iných. Ľudia s vysokou emocionálnou inteligenciou sú schopní zvládať konflikty, efektívne komunikovať a reagovať na rôzne sociálne situácie spôsobom, ktorý podporuje pozitívne vzťahy.

Empatia podporuje aj psychické zdravie nielen u toho, kto ju prijíma, ale aj u toho, kto ju prejavuje. Ľudia, ktorí sú empatickí, majú väčší pocit spojenia s ostatnými, čo znižuje osamelosť a podporuje pocit zmysluplnosti. Empatické správanie môže tiež prispieť k lepšiemu zvládaniu stresu a budovaniu odolnosti, pretože nám pripomína, že na svoje problémy nie sme sami a že vzájomná podpora je kľúčová.

Empatia nás motivuje k tomu, aby sme pomáhali iným a prejavovali súcit. Keď cítime bolesť alebo utrpenie iných, prirodzene cítime potrebu niečo urobiť, aby sme im uľavili. Tento súcitný prístup k životu vedie k altruistickým činom a k väčšej angažovanosti v komunite, či už vo forme dobrovoľníctva, darcovstva alebo emocionálnej podpory.

Empatia je kľúčová aj pre sociálnu spravodlivosť a spoločenskú zodpovednosť. Keď ľudia dokážu vnímať utrpenie alebo nespravodlivosť, ktorá postihuje iných, sú viac motivovaní zapojiť sa do riešenia týchto problémov. Empatickí ľudia sú schopní pri rozhodovaní brať do úvahy nielen svoje potreby, ale aj potreby iných. Tento pohľad im umožňuje robiť vyváženejšie a spravodlivejšie rozhodnutia, čo je užitočné v osobných aj profesionálnych vzťahoch. Empatia tiež podporuje schopnosť riešiť problémy, pretože sa na situácie dokážeme pozerať z viacerých uhlov a hľadať riešenia, ktoré sú prijateľné pre všetky strany.

Čo je opakom empatie?

Opakom empatie je apatia alebo nedostatok empatie, pričom tieto termíny označujú neschopnosť alebo neochotu vcítiť sa do pocitov, potrieb a situácie iných ľudí. Môže sa to prejavovať ako nezáujem, ľahostajnosť alebo úplné ignorovanie emócií a perspektív ostatných.

Je to správanie alebo postoj, ktorý neberie ohľad na pocity, potreby a záujmy ostatných ľudí. Môže ísť o nedostatok emocionálneho prepojenia (apatia), sústredenie sa len na seba (egocentrizmus či narcizmus) alebo o patologický nedostatok citov (psychopatia). Takéto správanie môže výrazne zhoršiť medziľudské vzťahy, prispieť k nedorozumeniam a zvýšiť konflikty, pretože chýba základné porozumenie a ohľaduplnosť voči druhým.

Aké typy empatie rozlišujeme?

Empatia sa zvyčajne rozdeľuje do troch hlavných typov, ktoré odrážajú rôzne aspekty našej schopnosti porozumieť a reagovať na emócie iných ľudí. Tieto tri typy sú: emocionálna empatia, kognitívna empatia a súcitná empatia. Každý z nich má svoje špecifiká a hrá dôležitú úlohu v medziľudských vzťahoch.

Emocionálna empatia (affective empathy alebo emotional empathy) je schopnosť cítiť emócie iných ľudí, ako by boli naše vlastné. Ide o emocionálnu odozvu, ktorú máme, keď vidíme iných prežívať radosť, bolesť alebo akékoľvek iné emócie. Môžeme si predstaviť emocionálnu empatiu ako schopnosť „naladiť sa“ na emócie iných. Ak vidíme niekoho plakať, môžeme začať cítiť smútok alebo dokonca začať plakať tiež, pretože emocionálna empatia nás spája s prežívaním druhého človeka.

Kognitívna empatia (cognitive empathy) znamená, že rozumieme, čo druhá osoba cíti a čo môže prežívať, ale bez toho, aby sme to sami emocionálne prežívali. Zahŕňa schopnosť pochopiť a analyzovať pocity a myšlienky iných, často na základe ich slov a správania. Ak nám niekto vysvetlí, že je nervózny pred pracovným pohovorom, dokážeme pochopiť jeho pocity, aj keď sami necítime nervozitu. Vieme si predstaviť, aké to pre neho je, na základe vlastných skúseností alebo analýzy situácie. Kognitívna empatia je užitočná v situáciách, kde potrebujeme objektívne pochopiť potreby alebo obavy iných, napríklad v poradenstve, psychológii alebo pri riešení konfliktov. Tento typ empatie nám umožňuje zachovať emocionálny odstup, čo je užitočné v profesionálnych situáciách, kde prílišné emocionálne zapojenie môže brániť efektívnemu riešeniu problému.

Súcitná empatia (compassionate empathy alebo empathetic concern) je kombináciou emocionálnej a kognitívnej empatie, pričom navyše zahŕňa ochotu a motiváciu pomôcť. Ide o aktívny súcit, ktorý nás povzbudzuje nielen k tomu, aby sme cítili alebo chápali pocity druhých, ale aby sme sa zároveň pokúsili zlepšiť ich situáciu. Ak vidíme priateľa, ktorý je zúfalý a potrebuje pomoc, súcitná empatia nás nielen privedie k pochopeniu jeho bolesti, ale aj k činu, ako napríklad ponúknuť mu podporu alebo pomoc, aby sa cítil lepšie.Tento typ empatie je obzvlášť dôležitý pre medziľudskú starostlivosť, pretože spája porozumenie s akciou. Súcitná empatia podporuje altruistické správanie a vedie k aktívnemu riešeniu problémov druhých, čo posilňuje vzťahy a zvyšuje pocit spoločenskej zodpovednosti.

Ako empatiu rozvíjať?

Rozvíjanie empatie je komplexný proces, ktorý zahŕňa sebauvedomenie si vlastných emócií, aktívne počúvanie, empatiu, riadenie emócií, praktizovanie láskavosti, vzdelávanie o skúsenostiach iných ľudí, mindfulness a reflexiu, zapájanie sa do rôznych sociálnych interakcií a čítanie literatúry alebo sledovanie filmov na pochopenie rôznych perspektív. Rozvíjanie empatie je proces, ktorý si vyžaduje čas, úsilie a vedomé úmysly.

• Reflexia vlastných emócií – pravidelne si všímajte a analyzujte svoje vlastné pocity a reakcie. Pochopenie vlastných emócií je základom pre pochopenie emócií iných.
• Zapíšte si svoje myšlienky a pocity, aby ste lepšie porozumeli svojim emocionálnym stavom a reakciám v rôznych situáciách.
• Keď niekto hovorí, venujte mu svoju plnú pozornosť bez prerušovania. Zamerajte sa na slová, tón hlasu a neverbálne signály.
• Opakujte vlastnými slovami to, čo druhá osoba povedala, aby ste potvrdili svoje porozumenie. Napríklad: „Chápem, že sa cítiš...
• Pýtajte sa otvorené otázky, ktoré povzbudzujú druhú osobu k hlbšiemu vyjadreniu svojich pocitov a myšlienok.
• Snažte sa predstaviť, ako by ste sa cítili na mieste druhej osoby v jej konkrétnej situácii.
• Zapojujte sa do interakcií s ľuďmi z rôznych kultúr, prostredí a skúseností, aby ste rozšírili svoje chápanie rôznych perspektív.
• Čítajte knihy, pozerajte filmy alebo dokumenty, ktoré predstavujú rôzne životné príbehy a skúsenosti.
• Zapojenie sa do dobrovoľníckych aktivít vám umožní priamo pomáhať druhým a lepšie chápať ich potreby a pocity.
• Malé gestá, ako je ponúknutie pomoci, počúvanie alebo vyjadrenie podpory, môžu posilniť vašu schopnosť byť súcitný.
• Učte sa rozpoznávať a identifikovať rôzne emócie u seba aj u iných.
• Naučte sa efektívne riadiť svoje emócie, aby ste mohli lepšie reagovať na emocionálne situácie iných ľudí bez toho, aby ste boli preťažení vlastnými pocitmi.
• Praktizovanie všímavosti vám pomôže byť prítomným v okamihu a lepšie vnímať svoje a druhých emócie.
• Techniky ako metta meditácia (meditácia láskavosti) môžu posilniť vašu schopnosť cítiť súcit a empatiu voči iným.
• Reflexia interakcií – po interakciách s inými ľuďmi si premýšľajte o tom, ako ste reagovali a ako by ste mohli zlepšiť svoju empatickú odpoveď.
• Získavanie spätnej väzby – požiadajte priateľov, rodinu alebo kolegov o spätnú väzbu na vaše správanie a schopnosť empatie, aby ste získali objektívny pohľad na svoje silné stránky a oblasti na zlepšenie.
• Buďte trpezliví voči druhým a dajte im čas a priestor, aby vyjadrili svoje pocity a myšlienky.
• Buďte otvorení novým skúsenostiam a názorom, aj keď sa líšia od vašich vlastných. To vám umožní lepšie porozumieť a prijať rôzne perspektívy.
• Vytváranie dôvery v medziľudských vzťahoch podporuje otvorenosť a zdieľanie emócií, čo posilňuje empatiu.
• Vyjadrujte podporu a uznanie druhým, čo posilňuje ich pocit hodnoty a dôvery voči vám.
• Zúčastňujte sa kurzov alebo workshopov zameraných na rozvoj empatie a emocionálnej inteligencie. Študujte literatúru o empatii, emocionálnej inteligencii a medziľudských vzťahoch, aby ste získali hlbšie teoretické znalosti a praktické rady.

Prečo môže byť priveľa empatie na škodu?

Prílišná empatia môže byť problematická, pretože nadmerné emočné prepojenie s ostatnými môže viesť k emocionálnemu vyčerpaniu, stresu a často k tzv. empatickému vyhoreniu. Takýto stav je obzvlášť častý u ľudí v pomáhajúcich profesiách (zdravotníci, terapeuti, sociálni pracovníci, psychológovia) alebo u tých, ktorí majú prirodzene veľmi silnú schopnosť vcítiť sa do druhých.

Emocionálne vyčerpanie (empatické vyhorenie) – ak sa človek neustále napája na emócie a problémy ostatných, môže sa cítiť vyčerpaný a emočne unavený. Každodenné prežívanie emócií iných osôb môže viesť k strate energie, motivácie a radosti zo života. Priveľa empatie môže vyústiť do pocitu bezmocnosti, pretože človek nemôže vždy pomôcť druhým alebo zmeniť ich situáciu, čo môže byť frustrujúce a zaťažujúce.

Strata osobných hraníc – nadmerná empatia často spôsobuje, že ľudia začnú zanedbávať svoje vlastné potreby, pretože sa sústredia len na potreby druhých. To môže viesť k nedostatku času a energie na seba a vlastné záujmy. Strata hraníc môže viesť k tzv. empatickej absorpcii, kedy človek doslova „absorbuje“ problémy iných, čo spôsobuje, že nedokáže odlíšiť ich pocity od vlastných a nedokáže emocionálne „vypnúť“.

Riziko spoluzávislosti – príliš empatickí ľudia môžu byť náchylnejší na to, aby sa zapájali do spoluzávislých vzťahov, kde sú ich vlastné potreby neustále potlačované v prospech potrieb iných. Takéto vzťahy sú nezdravé a vedú k emocionálnemu vyčerpaniu, pretože človek sa stáva emocionálne závislým na starostlivosti o druhých. V spoluzávislých vzťahoch sa empatický človek často snaží „zachraňovať“ druhých a obetovať pre nich viac, než je zdravé, čo môže viesť k manipulácii a vyčerpaniu.

Neschopnosť robiť objektívne rozhodnutia – prílišná empatia môže viesť k tomu, že človek vníma problémy len z emocionálnej stránky, čo môže zhoršiť jeho schopnosť rozhodovať sa objektívne a racionálne. Tento stav môže byť komplikovaný najmä v situáciách, kde je potrebné urobiť nepopulárne rozhodnutie, ktoré môže byť správne, no zraní niekoho iného. Priveľa empatie môže viesť k tomu, že sa takéto rozhodnutie bude odkladať alebo neurobí vôbec.

Zvýšené riziko stresu a úzkosti – neustále prežívanie emócií iných ľudí môže viesť k zvýšenému stresu a úzkosti, pretože empatický človek sa stáva citlivým na akýkoľvek negatívny stav ľudí okolo seba. Niektoré štúdie naznačujú, že nadmerná empatia môže dokonca prispievať k rozvoju depresívnych a úzkostných stavov, keďže empatickí ľudia sú vystavení väčšiemu emocionálnemu zaťaženiu.

Zhoršenie schopnosti pomôcť efektívne – prílišná empatia môže brániť schopnosti ponúknuť efektívnu pomoc, pretože empatický človek sa môže tak veľmi ponoriť do emocionálneho prežívania druhého, že nedokáže s nadhľadom hľadať riešenie. Tento jav je známy ako „empatická paralýza“ – keď človek cíti tak silnú empatiu, že nie je schopný konať racionálne a namiesto konania prežíva emocionálnu bolesť spolu s dotyčným.

Sebapodceňovanie a pocit viny – príliš empatickí ľudia majú často tendenciu cítiť vinu za utrpenie iných, aj keď ho sami nespôsobili a nemajú ho ako ovplyvniť. To môže viesť k sebapodceňovaniu a neustálemu pocitu, že „robia málo“ alebo že „mali urobiť viac“. Tento pocit viny a sebapodceňovanie sú spojené s tým, že empatický človek preberá zodpovednosť za emocionálne stavy iných.

Správne nastavené hranice umožňujú využívať empatiu zdravo a vyvážene. Empatia, ak je správne kontrolovaná, môže prinášať veľké obohatenie do medziľudských vzťahov bez rizika vyčerpania alebo emocionálnej preťaženosti.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame prevažne mužský rod pre zjednodušenie a plynulosť vyjadrovania. Všetky označenia sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetky osoby bez ohľadu na rod. 💙