Ortorexia: Keď sa zdravé stravovanie zmení na posadnutosť

Ortorexia: keď sa zdravé stravovanie zmení na posadnutosť

„Niekedy najťažšie nie je jesť zdravšie, ale prestať byť na seba taký prísny.“

Zdravý životný štýl sa stal moderným trendom. Sociálne siete sú plné „čistých tanierov“, superpotravín a influencerov, ktorí svojím jedálničkom pôsobia takmer nepoškvrnene. Pre mnohých ľudí je zdravé stravovanie cestou k vitalite a lepšiemu pocitu zo svojho tela. No pre niektorých sa z pôvodne nevinného záujmu môže stať úzkostná posadnutosť – ortorexia nervosa.

V praxi vnímam klientov, ktorí prichádzajú s tým, že „chcú len jesť zdravo“, no ich každodenný život sa už roky točí výlučne okolo jedla, etikiet, kontroly a strachu, ktorý prerastá do sociálneho obmedzenia. Práve preto je dôležité o ortorexii hovoriť nahlas – nielen ako o trende, ale ako o reálnom psychickom probléme so závažnými dôsledkami.

Čo je ortorexia nervosa?

(Pôvod slova: orthos – správny, orexis – chuť)

Termín orthorexia nervosa zaviedol americký lekár Steven Bratman v roku 1997. Pochádza z gréckych slov orthos (správny) a orexis (chuť, apetít). Doslovne by sa dala preložiť ako „správna chuť“ alebo „túžba jesť správne“.

Na rozdiel od iných porúch príjmu potravy sa ortorexia netočí primárne okolo množstva jedla, ale okolo jeho kvality.

Pri ortorexii jedinec:

• nevyhľadáva „málo kalórií“, ale „čisté“, „pure“, „nezávadné“ potraviny,
• nezaujíma ho číslo na váhe, ale to, či jedlo spĺňa jeho čoraz prísnejšie kritériá „zdravosti“.

Záujem o zdravé stravovanie sa tak postupne mení na rigidný a úzkostný spôsob života, ktorý človeku paradoxne zdravie nepridáva, ale berie.

Ortorexia vs. zdravé stravovanie: kde je tenká hranica posadnutosti?

Na začiatku sa ortorexia neprejaví ako problém. Človek začne čítať etikety, hľadať kvalitné suroviny, skúšať nové recepty. To je úplne v poriadku. Problém nastáva v momente, keď:

• zdravé stravovanie prestáva byť nástrojom a stáva sa cieľom samo o sebe,
• jedlo začína ovládať každodenné rozhodnutia,
• porušenie „pravidiel“ vyvoláva úzkosť,
• životné situácie sa neprispôsobujú flexibilite – ale človek upravuje celý deň podľa jedla.

V praxi často vidím klientov, ktorí tvrdia: „Ja nemám problém, ja len jem kvalitne.“ No po pár otázkach je zrejmé, že ich program, nálada, vzťahy aj pracovné povinnosti sa musia podriadiť strave.

Zdravé stravovanie je voľba. Ortorexia je povinnosť. Ak jedlo prestane byť súčasťou života a stane sa jeho centrom, hranica je prekročená.

Ortorexia nie je o chudnutí: rozdiel oproti anorexii a bulímii

Ortorexia býva zamieňaná s anorexiou alebo bulímiou, no ide o odlišné poruchy.

Anorexia nervosa

• cieľom je schudnúť,
• kontrola sa týka množstva jedla,
• prítomný je intenzívny strach z priberania.

Bulímia nervosa

• prítomné sú epizódy prejedania,
• nasledujú kompenzačné mechanizmy (zvracanie, hladovanie, cvičenie).

Ortorexia nervosa

• cieľom je jesť „čisto“,
• kontroluje sa kvalita jedla,
• motívom je často zdravie, prevencia chorôb či snaha o „dokonalosť“.

Niektorí odborníci hovoria, že ortorexia je „maskovaná anorexia“, pretože môže viesť k extrémnemu obmedzovaniu potravín a podvýžive. Motivácia je však iná – nie túžba po štíhlosti, ale strach z „nezdravého“ jedla.

Ako spoznať ortorexiu? Kľúčové varovné signály (red flags)

Ortorexia sa vyvíja pomaly a nenápadne. Okolie ju často interpretuje ako „disciplínu“ či „motiváciu“, pretože navonok pôsobí obdivuhodne. O to dôležitejšie je pomenovať konkrétne varovné signály:

1. Obsesívny záujem o kvalitu, pôvod a zloženie jedla

Bežné čítanie etikiet nie je problém. No ak sa z toho stane kompulzívna potreba, ktorá človeka paralyzuje pri bežnom nákupe, už nejde o zdravý záujem.

Z praxe:
„Potrebujem hodinu na nákup, lebo kontrolujem každú surovinu. Už sa mi stalo, že som radšej nejedla celý deň, než aby som si dala niečo, čo nespĺňalo moje kritériá.“

2. Striktné vylučovanie celých skupín potravín bez medicínskeho dôvodu

Z jedálnička často vypadávajú lepok, cukor, konzervanty, mlieko, „spracované potraviny“, tuky či sacharidy ako celok. Vyraďovanie nie je založené na diagnóze, ale na presvedčení, že určité potraviny sú automaticky „toxické“.

3. Silné pocity viny, úzkosti alebo strachu po zjedení „nezdravej“ potraviny

Nejde o mierne sklamanie, ale o intenzívnu emocionálnu reakciu: strach, že si človek poškodil zdravie, pocit zlyhania, potreba „vykompenzovať“ jedlo nadmerným cvičením alebo detoxom.

4. Strata spontánnosti: odmietanie jedla mimo domova alebo jedla pripraveného inými

Ľudia s ortorexiou majú problém ísť do reštaurácie, zúčastniť sa oslavy, prijať pozvanie na večeru alebo zjesť čokoľvek, čo sami nepripravili.

Z praxe:
„Radšej som prestala chodiť na víkendy s kamarátmi. Bála som sa, že nebudem mať prístup k jedlu, ktoré je bezpečné.“

„Ľadovec ortorexie“: prečo okolie problém nevidí

Ortorexia je špecifická tým, že jej veľká časť je neviditeľná. Navonok môže človek pôsobiť ako disciplinovaný, motivovaný, inšpiratívny – „ten, čo sa vie ovládať“.

To je však len vrchol ľadovca. Pod povrchom sa skrývajú úzkosti, strachy, extrémne množstvo času venované plánovaniu jedla, sociálna izolácia a posadnutosť, ktorá narúša život. Okolie často povie: „Veď to je super, že sa tak staráš o zdravie.“ No pre samotného človeka je to psychické väzenie.

Kto je najviac ohrozený? Rizikové faktory

Ortorexia nepostihuje každého, kto sa o stravu zaujíma. Existujú skupiny, ktoré sú náchylnejšie na jej vznik:

1. Perfekcionizmus
   Ľudia, ktorí chcú robiť veci „správne“, „dokonale“, „na 100 %“, sú náchylnejší k rigidným pravidlám a sebakritike.
2. OCD tendencie
   Obsesie a kompulzie sa ľahko naviažu na jedlo – poskytuje ilúziu kontroly.
3. Športovci
   Najmä tí, kde sa tlačí na „čistú výživu“ alebo nízke percento tuku (gymnastika, fitness, tanec, kulturistika).
4. Ľudia pracujúci v oblasti výživy
   Nutriční poradcovia, študenti výživy, fitness tréneri – často s tlakom na „dokonalosť“.
5. História diét alebo porúch príjmu potravy
   Ortorexia sa niekedy rozvinie ako „zdravšia verzia“ diéty, no postupne získa patologické rysy.
6. Úzkostné a zdravotné fóbie
   Strach z chorôb (napr. rakofóbia), obavy z toxínov či kontaminácie môžu viesť k extrémnemu vyraďovaniu potravín.

Dôsledky ortorexie na zdravie a život

Ortorexia nie je neškodná posadnutosť. Má konkrétne fyzické, psychické a sociálne dôsledky.

1. Fyzické dôsledky

Nedostatok vitamínov a minerálov, strata energie, hormonálna nerovnováha, poruchy menštruačného cyklu, oslabená imunita, tráviace ťažkosti a paradoxne aj podvýživa. Ortorexia môže vyzerať „zdravo“, no telo trpí.

2. Psychické dôsledky

Úzkosti, obsesívne myšlienky o jedle, panické ataky pri „zakázaných“ potravinách, kompulzívne správanie, strata radosti z jedla.

3. Sociálne dôsledky

Izolácia (vyhýbanie sa situáciám, kde človek nevie kontrolovať jedlo), konflikty vo vzťahoch, limitované možnosti cestovania, znížená kvalita života.

V praxi som videla, ako ortorexia narušila aj partnerstvá – jedlo sa stalo „treťou osobou“ vo vzťahu.

Liečba ortorexie: kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Vyhľadanie pomoci je vhodné vtedy, keď jedlo začne ovládať život — nie až vtedy, keď telo skolabuje.

Kedy určite vyhľadať odborníka:

• jedlo vyvoláva úzkosť alebo strach,
• nie si schopný jesť mimo svojho režimu,
• vynechávaš sociálne aktivity kvôli strave,
• neustále sa zaoberáš etiketami a plánovaním jedál,
• pravidlá sa stále sprísňujú,
• cítiš vinu po „nezdravom“ jedle.

Liečba zahŕňa: psychoterapiu (najmä KBT, ACT, schématerapiu), podporu nutričného terapeuta, psychoedukáciu a prácu s perfekcionizmom, úzkosťami a rigidnými presvedčeniami.

Ortorexia nie je hanbou. Je reakciou psychiky na tlak dnešnej doby – tlak na dokonalé telo, dokonalý život a dokonalé jedlo.

Ako si vybudovať zdravý vzťah k jedlu: cesta k slobode a flexibilite

Budovanie zdravého vzťahu k jedlu je proces. Neznamená to „vzdať sa zdravého stravovania“, ale nájsť rovnováhu.

1. Flexibilita namiesto perfekcionizmu
   Zdravé stravovanie nie je o 100 % dokonalosti, ale o dlhodobej udržateľnosti.
2. Jedlo ako súčasť života, nie jeho centrum
   Jedlo má podporovať život – nie ho riadiť.
3. Rozmanitosť
   Čím rozmanitejší jedálniček, tým nižšie riziko podvýživy a psychickej rigidity.
4. Normalizovanie „nezdravých“ potravín
   Každé jedlo má v živote miesto. Nie každé jedlo musí byť nutrične dokonalé, aby bolo v poriadku.
5. Práca s emóciami
   Úzkosť z jedla často súvisí s kontrolou, strachom alebo stresom.
6. Budovanie sebasúcitu
   Nie je potrebné byť dokonalý. Stačí byť človek.

Záver

Ortorexia je porucha príjmu potravy, ktorá sa môže navonok tváriť ako zdravý životný štýl. Jej nebezpečenstvo spočíva práve v tom, že ju spoločnosť často oceňuje – no človeka vnútorne devastuje. Z pôvodne nevinnej snahy „jesť lepšie“ sa môže stať úzkostná posadnutosť, ktorá narúša zdravie, psychiku aj vzťahy.

V praxi vnímam, že najťažšie býva priznať si, že ide o problém. No práve to je prvý krok k slobode. Zdravý vzťah k jedlu nie je o dokonalosti, ale o rovnováhe, flexibilite a radosti. Ak niekomu jedlo začína znižovať kvalitu života, je úplne v poriadku požiadať o pomoc.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.

V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙