Ktoré príznaky sú typické pre demenciu a ako sa s ňou vyrovnať?

Čo je to demencia?

Demencia patrí medzi najzávažnejšie neurologické ochorenia súčasnosti. Ide o progresívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zhoršeniu kognitívnych funkcií - ako sú pamäť, myslenie, orientácia, reč a schopnosť vykonávať bežné denné činnosti. Ochorenie má progresívny charakter, pričom v pokročilých situáciách vedie k úplnej odkázanosti na starostlivosť iných. 

Aké typy demencie rozlišujeme?

Rozlišujeme niekoľko typov demencie, z ktorých najvýznamnejšie sú:

Alzheimerova choroba je najčastejšia forma demencie, ktorá predstavuje 60 až 80 % prípadov. Je spôsobená hromadením patologických proteínov v mozgu, čo vedie k odumieraniu neurónov. Prejavuje sa postupnou stratou pamäti, zhoršením orientácie a neskôr aj poruchami reči a motoriky.​

Vaskulárna demencia je druhá najčastejšia forma demencie. Vzniká v dôsledku porúch prietoku krvi do mozgu, často po cievnej mozgovej príhode alebo v dôsledku iných cievnych ochorení. Prejavuje sa náhlym zhoršením kognitívnych funkcií, problémami s chôdzou, motorickou neistotou a častými pádmi. ​

Demencia s Lewyho telieskami kombinuje príznaky Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Charakteristické sú kolísavá pozornosť, zrakové halucinácie a poruchy v zrakovo-priestorovej oblasti. 

Frontotemporálna demencia postihuje najmä čelové a spánkové laloky mozgu. Prejavuje sa poruchami správania, reči a osobnosti. Často sa vyskytuje u ľudí okolo 60-teho roku života a začína sa nenápadne s pomalým progresom. 

Okrem týchto hlavných typov existujú aj iné formy demencie, napríklad demencia pri Parkinsonovej chorobe, Huntingtonova choroba, alkoholom asociovaná demencia či Creutzfeldt-Jakobova choroba. ​

Čo demenciu spôsobuje?

Hoci sa demencia najčastejšie spája so starobou, nie je jej prirodzenou súčasťou. Príčiny demencie sú rôzne, pričom najčastejšie ju spôsobujú neurodegeneratívne ochorenia (Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba s demenciou),  cievne poškodenia mozgu (v dôsledku poškodenia mozgových ciev, najčastejšie po mŕtvici alebo chronickej hypertenzii), infekcie (vírus HIV/AIDS, Creutzfeldt-Jakobova choroba či autoimunitné poruchy, ako je roztrúsená skleróza), metabolické poruchy (napríklad nedostatok vitamínu B12, poruchy štítnej žľazy alebo zlyhávanie pečene a obličiek) či chronická toxicita (dlhodobé užívanie alkoholu a drog).

Aké sú rizikové faktory pre vznik demencie?

Existuje množstvo rizikových faktorov, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť jej vzniku. Jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov je vek. Počet prípadov demencie prudko stúpa po 65. roku života, pričom výskumy naznačujú, že po 85. roku je riziko takmer 50 %. Genetická predispozícia tiež zohráva úlohu – prítomnosť určitých génov, ako napríklad APOE ε4, môže zvýšiť pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby, najčastejšej formy demencie.

Okrem veku a genetiky zohráva dôležitú úlohu aj životný štýl. Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu nepriaznivo ovplyvňujú mozgové bunky a môžu urýchliť neurodegeneratívne procesy. Rovnako je dokázané, že nesprávna výživa, bohatá na nasýtené tuky a cukry, vedie k obezite, cukrovke a vysokému krvnému tlaku, ktoré sú významnými rizikovými faktormi demencie. Naopak, strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty a omega-3 mastné kyseliny môže mať ochranný účinok.

Srdcovo-cievne ochorenia úzko súvisia s rizikom demencie. Ateroskleróza, vysoký krvný tlak či cukrovka môžu viesť k poškodeniu mozgových ciev, čím sa znižuje prísun kyslíka do mozgu a zvyšuje sa riziko vzniku vaskulárnej demencie. 

Významným faktorom je aj nízka úroveň fyzickej aktivity – pravidelný pohyb pomáha udržiavať zdravé cievy a podporuje neuroplasticitu mozgu.

Nezanedbateľný vplyv na vznik demencie má aj duševné zdravie. Chronický stres, depresia a nedostatok sociálnych kontaktov môžu urýchliť kognitívny úpadok. Mozog potrebuje neustálu stimuláciu – duševná aktivita, ako je čítanie, učenie sa nových vecí alebo riešenie logických úloh, môže pomôcť oddialiť nástup demencie.

Prevencia demencie spočíva predovšetkým v zdravom životnom štýle. Kombinácia vyváženej stravy, fyzickej aktivity, duševnej stimulácie a udržiavania sociálnych väzieb môže významne znížiť riziko jej vzniku. 

Je demencia dedičná?

Demencia nie je automaticky dedičná, no niektoré jej formy môžu mať genetickú zložku. Záleží na konkrétnom type ochorenia. Napríklad pri Alzheimerovej chorobe väčšina prípadov nie je spôsobená dedičnosťou, no existuje aj familiárna forma, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu a je spojená s mutáciami v určitých génoch. Táto forma sa však vyskytuje pomerne zriedkavo a väčšinou postihuje ľudí už pred 65. rokom života.

Pri vaskulárnej demencii zohrávajú väčšiu úlohu faktory ako vysoký krvný tlak, cukrovka či srdcovo-cievne ochorenia, ktoré môžu byť ovplyvnené genetickou predispozíciou, ale rovnako dôležitý je aj životný štýl. Frontotemporálna demencia má výraznejšiu genetickú zložku a v niektorých prípadoch sa dedí priamo.

10 najčastejších príznakov demencie

Medzi najčastejšie príznaky patria:

Zabúdanie nedávnych udalostí a informácií – osoba si nepamätá, čo práve hovorila alebo robila.

Ťažkosti s riešením problémov – bežné úlohy, ako napríklad platenie účtov alebo varenie, sa stávajú zložitejšími.

Ťažkosti s komunikáciou – hľadanie správnych slov, neustále kladenie rovnakých otázok a opakovanie rovnakých viet alebo strácanie sa v rozhovore.

Dezorientácia v čase a priestore – nevedia, aký je deň, kde sa nachádzajú, alebo ako sa tam dostali.

Problémy s rozhodovaním a úsudkom – napríklad nevhodné obliekanie sa do počasia alebo podvody zo strany cudzích ľudí.

Ťažkosti s vykonávaním bežných činností – zrazu majú problém s varením, obliekaním sa, odkladanie predmetov na neobvyklé miesta (napríklad kľúče do chladničky), zanedbávanie osobnej hygieny (prestanú sa umývať, česať alebo prezliekať do čistého oblečenia), nezáujem o jedlo alebo zmeny v stravovacích návykoch (môžu jesť príliš málo alebo naopak, vyžadovať veľké množstvo), narušený spánkový režim – časté nočné prebúdzanie alebo úplné prevrátenie denného a nočného rytmu.

Zmeny v osobnosti (môžu sa stať impulzívnejšími, úzkostlivejšími, podozrievavejšími alebo detinskejšími).

Tieto príznaky sa môžu objavovať postupne a s rôznou intenzitou. Ak si ich všimnete u seba alebo u svojich blízkych, je dôležité vyhľadať lekára, pretože skorá diagnostika môže pomôcť spomaliť progresiu ochorenia a zlepšiť kvalitu života.

Ako demencia postupuje?

Postupuje postupne, pričom jej priebeh závisí od príčiny. Vo všeobecnosti sa dá rozdeliť do niekoľkých štádií:

1. Počiatočné štádium (mierna demencia)

• Zabúdanie nedávnych udalostí, strácanie predmetov.
• Ťažkosti s hľadaním správnych slov.
• Zmeny v nálade a správaní (napr. podráždenosť, úzkosť).
• Problémy s orientáciou v čase a priestore (napr. zmätok pri dátumoch).
• Mierne ťažkosti so zložitými úlohami (napr. financie, plánovanie).

2. Stredné štádium (mierne ťažká demencia)

• Výraznejšie problémy s pamäťou (napr. nepamätanie si mena blízkych osôb).
• Dezorientácia aj na známych miestach.
• Potreba pomoci pri každodenných aktivitách (hygiena, obliekanie, varenie).
• Zhoršená reč a schopnosť sledovať rozhovor.
• Častejšie zmeny nálady, agresivita alebo apatia.
• Možné halucinácie, bludy, podozrievavosť.

3. Pokročilé štádium (ťažká demencia)

• Takmer úplná strata krátkodobej pamäti.
• Neschopnosť rozpoznať rodinu a blízkych.
• Potreba neustálej starostlivosti (kŕmenie, osobná hygiena).
• Strata schopnosti hovoriť alebo porozumieť.
• Výrazná fyzická slabosť, problémy s chôdzou, až úplná imobilita.
• Riziko komplikácií (infekcie, dekubity, podvýživa).

4. Terminálne štádium

• Celková závislosť od starostlivosti.
• Strata kontroly nad telesnými funkciami.
• Hlboká apatia, minimálna reakcia na podnety.
• Postupné zlyhávanie organizmu vedúce k úmrtiu.

Demencia napreduje individuálne – u niekoho pomaly, u iného rýchlejšie. Správna starostlivosť môže priebeh spomaliť a zlepšiť kvalitu života pacienta aj opatrovateľov.

Ako demencia ovplyvňuje každodenný život?

Demencia výrazne ovplyvňuje každodenný život človeka a jeho blízkych. Na začiatku si človek môže všimnúť drobné výpadky – zabúda mená, nevie si spomenúť, kam odložil veci, alebo má problémy s hľadaním správnych slov. Postupne sa však ťažkosti prehlbujú a zasahujú aj základné denné aktivity, ako je obliekanie, osobná hygiena či príprava jedla.

Demencia tiež ovplyvňuje správanie a emočné prežívanie. Človek môže byť zmätený, podráždený, úzkostný alebo sa u neho objavujú zmeny nálad. Často má problém rozoznať čas a priestor – môže sa stratiť aj na známych miestach alebo si myslieť, že žije v minulosti. Stráca schopnosť rozoznávať tváre blízkych, čo môže byť pre rodinu veľmi bolestivé.

V neskorších štádiách demencie človek postupne stráca schopnosť samostatne fungovať. Potrebuje pomoc pri jedle, hygiene aj pohybe. Reč sa obmedzuje na jednoduché slová alebo sa úplne vytráca. Napriek tomu môže stále vnímať emócie a reagovať na príjemné podnety, ako je hudba, dotyk či pokojný hlas blízkej osoby.

Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná fyzicky aj psychicky. Vyžaduje veľa trpezlivosti, empatie a prispôsobenia. Podpora rodiny, odborníkov a komunitných služieb je preto nevyhnutná až do jeho posledných dní.

Existuje liečba demencie?

V súčasnosti neexistuje liek, ktorý by demenciu úplne vyliečil. Liečba sa zameriava najmä na zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života pacientov. Existujú rôzne prístupy k liečbe, ktoré zahŕňajú farmakologické a nefarmakologické metódy.

Farmakologická liečba sa často sústreďuje na lieky, ktoré pomáhajú zmierniť symptómy demencie, ako sú strata pamäte a zhoršené kognitívne funkcie. Medzi bežne používané lieky patria inhibítory acetylcholínesterázy (napríklad donepezil) a memantín, ktoré môžu pomôcť zlepšiť schopnosť pamätať si informácie a spomaliť zhoršovanie mentálnych schopností.

Nefarmakologická liečba zahŕňa rôzne terapeutické prístupy, ako sú kognitívne tréningy a terapie, napríklad reminiscenčná terapia, terapia zameraná na podporu emocionálnej pohody a podpora aktívneho života. 

Dôležitá je aj podpora rodiny a opatrovateľov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri starostlivosti o pacienta s demenciou.

Aké techniky a cvičenia môžu pomôcť ľuďom s demenciou?

Existuje niekoľko techník a cvičení, ktoré môžu pomôcť ľuďom s demenciou zlepšiť ich kognitívne funkcie, zachovať ich nezávislosť a zmierniť negatívne účinky tohto ochorenia. Dôležité je pristupovať k týmto aktivitám s trpezlivosťou, prispôsobovať ich aktuálnym schopnostiam osoby a zabezpečiť ich pravidelnosť.

Jednou z najúčinnejších techník je kognitívna stimulácia, ktorá zahŕňa rôzne mentálne cvičenia na podporu pamäte, koncentrácie a riešenia problémov. To môže zahŕňať rôzne hry, ako sú krížovky, Sudoku, alebo pexeso. Takéto cvičenia pomáhajú stimulovať mozgovú aktivitu a zlepšiť schopnosť zapamätať si informácie.

Ďalšou technikou je reminiscenčná terapia, ktorá sa zameriava na povzbudenie pacientov, aby si spomínali na svoje minulé zážitky, čo môže zlepšiť ich náladu a posilniť ich pocit identity. To sa často dosahuje prostredníctvom prezerania starých fotografií, počúvania obľúbených piesní alebo rozprávania príbehov z minulosti. Takéto aktivity môžu pomôcť znížiť úzkosť a zmätok, ktoré sú často spojené s demenciou.

Fyzická aktivita tiež zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní celkového zdravia a zmiernení symptómov demencie. Cvičenia ako prechádzky, jemné strečingové cvičenia alebo tancovanie podporujú cirkuláciu a zdravie mozgu, zároveň zlepšujú náladu a kvalitu spánku.

Sociálna interakcia je tiež kľúčová. Zapojenie sa do skupinových aktivít alebo pravidelný kontakt s rodinou a priateľmi pomáha udržiavať zmysel pre komunitu a znižuje pocit izolácie. Môže ísť o spoločné jedlá, rozhovory alebo dokonca zdieľanie jednoduchých domácich prác.

V neposlednom rade sú techniky ako arteterapia alebo muzikoterapia, ktoré umožňujú ľuďom s demenciou vyjadriť svoje emócie a pocity prostredníctvom umenia alebo hudby. Tieto aktivity môžu byť veľmi upokojujúce a pomáhajú znižovať úzkosť, stres a agresivitu, ktoré sa môžu vyskytnúť u pacientov s demenciou.

Celkový prístup by mal byť individuálny a flexibilný, zohľadňujúci jedinečné potreby a preferencie každej osoby. Dôležité je vytvoriť prostredie, ktoré podporuje bezpečnosť, komfort a dôstojnosť.

Môže prevencia znížiť riziko vzniku demencie?

Prevencia môže výrazne znížiť riziko vzniku demencie, aj keď nie je možné úplne eliminovať všetky faktory, ktoré k nej prispievajú. Kľúčovým faktorom v prevencii je udržiavanie zdravého životného štýlu, ktorý zahŕňa pravidelnú fyzickú aktivitu, vyváženú stravu a dostatok spánku. Okrem toho je dôležité podporovať mentálnu stimuláciu prostredníctvom kognitívnych aktivít.

Ďalším faktorom je kontrola rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita a vysoký cholesterol. Rovnako dôležité je vyhýbať sa nadmernej konzumácii alkoholu a fajčeniu.

Celková starostlivosť o duševné zdravie, ako aj zvládanie stresu a depresie, efektívne riešenie konfliktov má tiež významný vplyv na prevenciu demencie. Včasná diagnostika a liečba týchto problémov môže pomôcť znížiť ich negatívne účinky na mozog. 

Prevencia je komplexný prístup, ktorý si vyžaduje zodpovedný prístup k zdraviu a životnému štýlu počas celého života.

Ako sa vyrovnať s touto diagnózou?

Vyrovnávanie sa s demenciou, či už u seba alebo u blízkeho, je veľmi náročné a emocionálne vyčerpávajúce. Existuje niekoľko krokov, ktoré môžu pomôcť v tomto procese:

1. Získanie informácií: Čím viac informácií máte o demencii, tým lepšie môžete porozumieť príznakom, priebehu ochorenia a tomu, čo sa deje. 
2. Akceptácia pocitov: Je úplne normálne cítiť smútok, zlosť, frustráciu alebo strach. Dôležité je nezatláčať tieto pocity, ale dať si priestor ich prežiť. Hľadajte podporu u priateľov, rodiny alebo v podpornej skupine pre osoby so skúsenosťami s demenciou.
3. Podpora a komunikácia: Ak sa týka niekoho blízkeho, ako opatrovateľ alebo príbuzný, veľmi dôležité je, aby ste sa naučili správne komunikovať. V prípade osoby so demenciou je kľúčové byť trpezlivý, používať jednoduchý jazyk a byť citlivý na jej potreby.
4. Zorganizujte si pomoc: Nenechávajte sa unášať pocitom, že všetko musíte zvládnuť sami. Pomoc od odborníkov, ako sú terapeutky alebo špecializované opatrovateľky, môže výrazne zlepšiť kvalitu života oboch strán.
5. Zabezpečenie bezpečného prostredia: Uistite sa, že prostredie, v ktorom žijete alebo v ktorom sa osoba s demenciou nachádza, je bezpečné. To môže zahŕňať odstránenie nebezpečných predmetov, označenie dverí alebo zavedenie bezpečnostných opatrení.
6. Zamerajte sa na zmysluplné činnosti: Pre osoby s demenciou je veľmi dôležité udržiavať ich aktívne, aj keď niektoré schopnosti už môžu byť obmedzené. Zapojenie sa do hier, tvorivých aktivít alebo bežných činností môže pomôcť znížiť úzkosť a zlepšiť emocionálny stav.

Ako prijať demenciu blízkeho človeka?

Prijať demenciu blízkeho človeka je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a pochopenie. Demencia nie je len zmenou v správaní, ale aj vo vnímaní reality človeka, ktorý ňou trpí. To môže mať veľký vplyv na jeho každodenný život, ale aj na život tých, ktorí sa o neho starajú. Prvým krokom je uvedomenie si, že demencia nie je osobný výber človeka, ale neurologická porucha, ktorá mení jeho schopnosť spracovávať informácie a schopnosť. Týmto spôsobom zmena správania alebo pamäte neznamená, že človek je menej hodnotný, alebo že stratil svoju osobnosť.

Prijatie demencie začína tým, že si priznávame svoje pocity, ako sú smútok, frustrácia alebo strach. Pohľad na zmenu blízkeho človeka, ktorý bol predtým samostatný a aktívny, može byť ťažký. V tomto procese je dôležité udržiavať si vlastnú pohodu. Je užitočné, hľadať podporu v rodine, priateľov alebo odborníkov. Okrem toho je potrebné si uvedomiť, že pre žijúceho s demenciou je veľmi ťažké adaptovať sa na zmeny v jeho vlastnom tele a mysli. Komunikácia sa stáva aktuálnou a aj keď sa môže zdať, že niečo nepochopí, treba sa snažiť zostať trpezlivý a empatický.

Dôležité je prijať skutočnosť, že nie všetky situácie je možné zmeniť. Pri demencii je často potrebné prispôsobiť alebo zmeniť svoje očakávania a niekedy aj spôsob, akým pristupujeme k starostlivosti o postihnutého. 

Učenie sa o demencii a porozumenie, aké výzvy s ňou prichádzajú, môže pomôcť zvládnuť pocity bezmocnosti a zúfalstva. 

Ako podporiť človeka s demenciou v rodine?

Prvým krokom je vytvoriť stabilný a predvídateľný denný režim. Rutinové činnosti, ako sú pravidelné jedlá, spánok a cvičenie, môžu pomôcť znížiť úzkosť a dezorientáciu. Podporovať treba aj orientáciu v čase a priestore, napríklad pomocou nápovedných kalendárov alebo hodín s veľkými číslicami.

Komunikácia s osobou s demenciou si vyžaduje trpezlivosť. Je potrebné hovoriť pomaly a jasne, zachovávať očný kontakt a používať jednoduché vety. Ak človek niečo zabudne alebo sa zmätený, je dôležité nevyvolávať uňho pocit viny alebo hanby. Namiesto toho treba ponúknuť pokojné usmernenie, napríklad ukázaním alebo pripomenutím.

Fyzická aktivita a zmysluplné činnosti, ako sú prechádzky, záhradníctvo, či jednoduché domáce úlohy, môžu pomôcť zlepšiť náladu a znížiť stres. Pri tom je dôležité prispôsobiť aktivity schopnostiam osoby a udržiavať jej zmysly aktívne. Kreatívne činnosti, ako maľovanie alebo počúvanie hudby, môžu tiež poskytnúť pozitívne stimuly.

Nezabúdajme ani na emocionálnu podporu. Osoby s demenciou môžu mať chvíle zmätku, frustrácie alebo strachu, ktoré si nevedia vysvetliť. V týchto momentoch je kľúčové poskytnúť im pocit bezpečia, byť prítomný a ukázať im, že nie sú sami.

Rodina by mala tiež dbať na svoje vlastné zdravie a pohodu. Starať sa o osobu s demenciou je náročné, a preto je dôležité, aby sa členovia rodiny starali aj o seba, našli si čas na oddych a, ak je to možné, požiadali o pomoc profesionálov alebo využili podporné skupiny. Tým zabezpečia, že starostlivosť bude efektívna a udržateľná.

Aký význam v tejto situácii zohráva terapia?

Terapia pri demencii zohráva kľúčovú úlohu v zlepšovaní kvality života pacientov a v spomalení progresie ochorenia. Terapeutické prístupy sú zamerané na zmiernenie symptómov, zlepšenie funkčnej kapacity pacienta a podporu jeho emocionálneho a psychologického stavu.

Jednou z hlavných terapií je kognitívna rehabilitácia, ktorá sa zameriava na trénovanie pamäti, pozornosti a riešenia problémov. Cieľom je zlepšiť kognitívne funkcie a pomôcť pacientom lepšie sa orientovať v každodennom živote. Tieto cvičenia môžu pomôcť pacientom udržať si určité zručnosti a nezávislosť čo najdlhšie.

Reminiscenčná terapia, ktorá využíva spomienky na minulé obdobia života pacienta, môže pomôcť obnoviť emocionálnu pohodu a pocit identity.

Sociálna terapia, ktorá podporuje komunikáciu a interakciu s ostatnými, môže tiež prispieť k zlepšeniu celkového zdravia pacientov. Skupinové terapie, ako sú rozhovory alebo rôzne zábavné a edukačné aktivity, môžu stimulovať spoločenské zručnosti a pomáhať pacientom získať pocit príslušnosti a podpory.

Terapia zameraná na fyzickú aktivitu zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní mobility a celkovej kondície pacienta. Pravidelný pohyb môže spomaliť fyzické zhoršovanie, znížiť stres a podporiť zdravý spánok.

Všetky tieto terapeutické prístupy majú spoločný cieľ – zlepšiť život pacientov s demenciou, zmierniť ich symptómy a pomôcť im zachovať čo najväčšiu nezávislosť a dôstojnosť. Terapie tak predstavujú neoceniteľný nástroj pri starostlivosti o ľudí s týmto ochorením, pričom každá z nich by mala byť prispôsobená individuálnym potrebám a štádiu ochorenia pacienta.

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.