Aký je význam déjà vu? Prečo mávame občas pocit, že sme niečo už zažili?

Čo je to déjà vu, a ako sa prejavuje?

Táto známa fráza pochádza z francúzštiny a doslovne znamená „už videné“. V psychológii tento jav nazývame aj paramnézia.  Je to svetoznámy fenomén a každý človek ho podľa výskumu zažije, niektorí vraj aj pravidelne. Ani veda celkom presne nevie túto záhadu nášho vnútra, akúsi ilúziu v našej pamäti, vysvetliť. Prejavuje sa tým, že máme 100% pocit, že situáciu, ktorú práve zažívame, sme už pred tým v živote zažili, aj keď je to nereálne. Môže ísť o silný pocit a presvedčenie, že miesto ste už navštívili, alebo s tým človekom ste sa už stretli, alebo situáciu ste už zažili, či slová ste už počuli. Môže sa teda spájať s rôznymi situáciami a v podstate ide o nepresné, falošné, či vymyslené spomienky.

Prečo mávame občas pocit, že sme niečo už zažili?

Otázka, ktorá nemá jednoznačnú odpoveď. Má súvis s viacerými aspektami našej psychiky, pamäte a mozgu. Podľa niektorých teórií môže byť súvislosť medzi déjà vu a únavou či stresom, keďže vtedy pracuje naša pamäť obmedzene. Ľudské podvedomie je fascinujúca stránka psychiky, ktorá je stále skúmaná a len z časti prebádaná.

Aké sú možné vedecké vysvetlenia fenoménu déjà vu?

Vedecké názory a vysvetlenia sú v tomto prípade nekonzistentné. Ide o individuálnu záležitosť a je ťažké, ak nie nemožné, ju násilne vyvolať vo výskumných podmienkach. Čo je ale spoločným vysvetlením tohto fenoménu je fakt, že súvisí s pamäťou. Robili sa rôzne experimenty, kde sa zistilo, že určitý podnet môže vyvolať spomienku dotyčného a preto si spojí toto vyhodnotenie situácie ako déjà vu.

Môže déjà vu súvisieť s psychickým alebo neurologickým zdravím?

Déjà vu samo o sebe nie je žiadne psychické ochorenie, alebo porucha. V prípade, že by sa jednalo o neurologický, či psychiatrický problém, išlo by o poškodenie mozgu, presnejšie šedej kôry, zodpovednej za pamäťové stopy. Mohlo by sa tak stať v dôsledku mozgovej príhody, epilepsie, či demencie. Paramnéza môže byť prítomná aj u schizofrénie, či pri posttraumatickej stresovej reakcii. To samozrejme dokáže zhodnotiť lekár na základe výsledkov najrôznejších vyšetrení. Na správnom určení diagnózy spolupracuje neurológ, psychiater a psychológ. 

Pri zneužívaní návykových látok, ako sú drogy, či niektoré skupiny liekov sa takisto môže tento jav vyskytovať častejšie.

Môže mať déjà vu spojitosť s našimi snami alebo podvedomím?

Hovorí sa o tom, že ľudia, ktorí si pamätajú svoje sny, môžu častejšie zažívať fenomén déjà vu. Teda určitá spojitosť tam môže nastať. Sú dostupné aj informácie o tom, že predchádzajúci sen sa často prikladá k tejto skúsenosti.

Aký je rozdiel medzi déjà vu a podobnými psychickými javmi?

Ide o pamäťové procesy, kedy má pamäť schopnosť prijímať, ukladať a vybavovať si vnemy, zážitky a deje. Na tomto procese sa podieľajú emócie, intelekt a myslenie. Sú viaceré typy porúch pamäti, ktoré však značne obmedzujú človeka a jeho vnímanie reálneho sveta, kdežto pri samotnom déjà vu o poruche nehovoríme. 

Pri poruchách pamäte totiž môže ísť o poruchy zapamätávania, poruchy vštepivosti (pri organických ochoreniach), amnézia, alebo poruchy vlastností pamäti, kedy môžu byť zapamätané informácie skreslené. Zväčša sú tieto poruchy ako pridružená diagnóza k inému ochoreniu. Pri poruchách vlastností pamäte sa môžeme stretnúť s konfabuláciami, kedy má človek v pamäti medzery a vypĺňa ich nezmyselnými spomienkami. Alebo fantazírovanie, čo býva súčasťou disociatívnych porúch.

Ako sa déjà vu prejavuje u rôznych ľudí?

Môžeme nájsť informácie o tom, že déjà vu sa častejšie vyskytuje u ľudí, ktorí majú v určitých oblastiach pestrejší život. Ľudia, ktorí častejšie cestujú, majú teda viac rôznorodých spomienok k najrôznejším miestam, ktoré navštívili.  Keďže sa hovorí aj o vplyve stresu, či vyčerpania, na výskyt déjà vu tak môžeme hypoteticky povedať, že vystresovaní a vyčerpaní ľudia zažívajú tento jav pravidelnejšie, než tí, čo vedú pokojný život.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.

V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙